Kvetná nedeľa – Nedeľa utrpenia Pána, ktorú dnes slávime, nás vovádza do vrcholného tajomstva našej viery, do tajomstva Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktoré si budeme sprítomňovať v tomto Veľkom týždni a ktoré vyvrcholí Veľkonočnou nedeľou – Nedeľou Zmŕtvychvstania nášho Pána.
Evanjelista Lukáš píše, že keď sa Ježiš na osliatku blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Lk 19, 38) Tak sa splnilo slovo, ktoré Boh vložil do úst proroka Zachariáša: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.“ (Zach 9, 9) A prorok Izaiáš volá: „Hľa, Pán oznamuje až do končín zeme: ,Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoja spása. Jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním.´“ (Iz 62, 11) Ježišov vstup do Jeruzalema je potvrdením slov prorokov, že teraz je milostivý čas, teraz Boh začína plniť svoje slovo, ktoré sľúbil otcom ústami prorokov. Preto je dôvod na radosť. Jeruzalemský ľud a všetci prítomní sa právom radujú. A aj nám sa treba radovať s radujúcimi zo Spásy Izraela. Ježiš Kristus, Boží Syn, je našou spásou.
Nadšenie z Ježišovho vstupu do Jeruzalema a radostné volanie ľudu sa o niekoľko dní úplne a radikálne mení. Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.“ Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Lk 23, 13-21) Cudzinec Pilát, chce Ježiša oslobodiť, no jeho vlastní volajú: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Ako to bolí, keď ťa iní chránia, ale vlastní ti podrazia nohy! Ako bolia kopance od vlastných… A nám tu treba plakať, plakať nad tým, že nie cudzinec, ale vlastný národ tak rýchlo odsúdil Ježiša, ten národ, ktorý ešte pred pár dňami volal Ježišovi na slávu!
Aj tu sa plní Božie slovo, plní sa slovo proroka Izaiáša z jeho Tretej piesni o Trpiacom Pánovom služobníkovi: „Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.“ (Iz 50, 4-6)
Treba nám nad tým všetkým premýšľať, koľkokrát v histórii sa už toto všetko zopakovalo. Ako by si slávny parížsky chrám Notre Dame – Našej Panej nepamätal francúzsku revolúciu, ktorej symbolom bola na oltári tancujúca nahá prostitútka, ktorá pošliapava všetko a všetkých a potom vynález revolúcie: gilotína a tisícky popravených nevinných ľudí a kňazov… Ako by si to parížska katedrála nepamätala… Treba nám nad tým všetkým premýšľať a zaplakať, ako sa nám to často stáva…
V dnešnej Bohoslužbe však zaznieva ešte jedno radostné zvolanie: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Toto zvolanie je už inej kvality, ako to z jeruzalemských ulíc. Je to zvolanie trpiaceho služobníka, je výkrikom osobnej skúsenosti s Bohom. Napriek utrpeniu a bolesti zo zrady vlastných trpiaci Pánov služobník zakusuje, že Pán je tu , je pri ňom, v tesnej blízkosti. „Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.“ (Iz 50, 7)
Áno, veľakrát nám treba zaplakať nad svojou biedou, nad svojou nestálosťou a unáhlenými, povrchnými súdmi. Ale potom sa nám treba aj radovať radosťou inej kvality, radosťou z osobnej hlbokej skúsenosti. Napriek všetkému, napriek všetkým zradám, napriek mojej opustenosti zažívam, že Pán je tu, Pán, Boh, mi pomáha, a preto nebudem zahanbený. A toto je už skúsenosť, ktorú chceme zažiť po tieto dni Veľkého týždňa, skúsenosť so živým Pánom, Bohom, ktorý stále stojí pri mne a nedovolí, aby som sa zahanbil.
Jozef Žvanda
Foto: Internet