„Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo písmo“ (Mt 26, 56). V pašiách dnešnej Kvetnej nedele zazneli aj tieto slová, nad ktorými ak sa zamyslíme, nájdeme v nich hlboký odkaz. Nás sa totiž neraz dotýkajú ťažké otázky, ktoré prichádzajú, keď do nášho života vstupuje choroba, utrpenie a smrť. Možno nájsť vôbec na tieto výzvy v našom živote adekvátnu odpoveď?
Ježiš úplne dobrovoľne podstúpil utrpenie a smrť za nás. Nič sa nevymklo z Božích rúk. Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo písmo. Ježiš nastúpil na cestu, ktorou počnúc prvým hriechom v raji kráča každý človek. A súčasťou tejto cesty nie je len detstvo, mladosť a radosť, ale počnúc prvým hriechom aj bolesť, slzy, choroba a smrť. A práve tie druhé človekom zatrasú, vyplavia na povrch čo je v ňom. Bolesť, slzy, choroba a smrť niekedy svojou intenzitou prenikajú človekom až do takej miery, že sa dotýkajú jeho najvnútornejšej podstaty, kde sa už slová, slzy a ľudská pomoc stávajú bezmocnými. Bolesť, slzy, choroba a smrť privedú človeka až do krajnosti, keď sa mu už možno ani nechce žiť a iba bezmocne zvolá: „Je po všetkom!“ A vtedy zoči voči svojej úplnej bezmocnosti takmer zlomený človek neraz spoznáva, že všetko, celý svet, nech by bol akokoľvek krásny, v skutočnosti je len chvíľkový a je ako poľná tráva. Nie mladosť a radosť preverí človeka a ľudskú lásku, ale bolesť, utrpenie a smrť. A práve vtedy, neraz práve vtedy trpiaci človek z Božej milosti spoznáva, že Boh stačí.
Kvôli tomuto najkľúčovejšiemu poznaniu nášho života rozhodol sa Boh, že vstúpi do nášho života, že nastúpi na túto tajomnú cestu človekom, aby sa splnilo písmo. Na jej začiatku zaznelo nad človekom po prvom páde ešte v raji: „V pote tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme“ (Gn 3, 19)! Rovnako aj slovo: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť“ (Gn 3, 16)! Boh sám vstúpil do ľudskej bolesti, aby On ako Boh a človek naplno trpel ako človek, aby aj jeho samého až metafyzicky prenikla hlboká bolesť a utrpenie, aby v tom utrpení zotrval a aby sa toto utrpenie pretavilo v lásku. Je ľahké milovať, keď si mladý, zdravý a krásny a keď ťa aj iní milujú. Je nesmierne ťažké milovať, keď si slabý, chorý, opustený, zosmiešnený a ponížený. Práve vtedy sa ukazuje pravá podstata lásky. A túto cestu nastúpil Boží Syn, aby presne toto podstúpil, aby až do konca na kríži zotrval, aby sme tak spoznali Božiu lásku. Len takto viem pochopiť smrť mladej saleziánskej rehoľnej sestry, ktorá v tomto týždni podľahla rakovine. Len takto môžem pochopiť smrť svojho priateľa, mladého kňaza z bratislavskej Rače, Branislava Bukovského. Len takto sa mi pomaly vyjasňuje, prečo utrpenie a smrť majú v našom živote miesto, prečo utrpenie a smrť podstúpil aj Boží Syn. Len tak pomaly začínam chápať, že všetko v našom živote má svoj zmysel, teda aj bolesť a smrť, aby sa splnilo písmo.
Jozef Žvanda
Foto: Internet