Skip to content Skip to footer

Krst Krista Pána A 2020, Koľko lásky nám Boh dáva skrze krst

Slávime nedeľu Krstu Krista Pána, ktorou sa končí Vianočné obdobie. V Evanjeliu čítame, že Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval… Keď mu Ježiš povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Evanjelista Matúš ďalej uvádza, že keď bol Ježiš pokrstený a keď hneď vystúpil z vody, v tom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Čo znamenajú tieto slová pre nás a čo znamená náš krst pre nás. (Mt 3, 13-17)

Sv. Maxim, turínsky biskup, keď uvažuje nad tajomstvom Pánovho krstu vraví, že túto slávnosť môžeme nazvať slávnosťou Narodenia. V Betleheme sa Ježiš Kristus narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo. Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom, aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.

Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou. Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý? …Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka… Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním. Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol. Bolo to akoby krst, keď ľudí zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.

Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy, aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery. (Liturgia Hodín, Posvätné čítanie, Sobota pre Nedeľou Krstu Krista Pána)

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Aj my prichádzame z Galilei nášho života k Jordánu, ku krstnému prameňu, aby sme tu dali pokrstiť naše deti, tak ako pred rokmi nás ku krstu priniesli naši rodičia a krstní rodičia. Keď z nás bol v krste zmytý dedičný hriech, vtedy sme sa znova narodili z vody a z Ducha, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva. Veď tak to povedal Ježiš farizejovi Nikodémovi v nočnom rozhovore: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). Náš krst  je narodením pre večný život, preto tak, ako to hovorí pápež František, mali by sme poznať dátum svojho krstu a za tento deň by sme mali veľmi ďakovať Pánu Bohu, našim rodičom, krstným rodičom a kňazovi, ktorý nás pokrstil. Poznáme dátum svojho krstu? Vieme kto nás pokrstil? Poďakovali sme sa niekedy za tohto kňaza?

Ježiš povedal Jánovi: „…patrí sa, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Nechať pokrstiť svoje dieťa a potom ho v kresťanskej láske vychovávať je spravodlivé, dokonca veľmi spravodlivé. Život nám síce darovali rodičia, ale rodičia sú sprostredkovateľmi Božej lásky a spolupracovníci na Božom stvoriteľskom diele. Každé dieťa mal vo svojom srdci už vo večnosti Nebeský Otec, každé dieťa miluje nekonečnou láskou s túži sa s touto láskou deliť dennodenne. Najviac nás Boh miluje skrze sviatosti Svojho Syna. Vo sviatostiach nám dáva posilu na cestu nášho života. Pre každú chvíľu nášho života má pripravenú pomoc. Základom je však sviatosť krstu, je pevným pilierom, na ktorom je postavený náš duchovný dom. Tak ako dom nemožno budovať od strechy, čo sa nám však žiaľ stáva, keď niekedy budujeme dom nášho života od strechy, tak nemožno budovať ani náš duchovný dom bez sviatosti. Je spravodlivé, veľmi spravodlivé naše deti pokrstiť, je spravodlivé ich svojim osobným príkladom, modlitbou, obetou a láskou naučiť milovať Pána Boha, aby mohli prijímať sviatosti, ktoré sú nekonečným Božím Darom a aby aj vďaka sviatostnému životu vždy boli napojené skrze svetlo Ducha Svätého na Boha, aby správne chápali Božie slovo a aby ho správne aplikovali vo svojom živote.

A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Tak ako Panna Mária si v Betleheme vo svojom  náručí nežne k svojmu srdcu túli svojho syna, tak ako si ho po krste v Jordáne Boh Otec tajomne vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie…“, tak si aj nás naša nebeská Matka vo sviatosti krstu túli k svojmu srdcu, veď sme jej deťmi, sme bratmi a sestrami jej jediného syna a tak si aj nás Nebeský Otec vinie k sebe a hovorí: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie a nekonečne ťa milujem.“ Ako nesmierne potrebujeme počuť toto slovo: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaný dcéra.“ Toto nám denne hovorí Boh Otec, ak ho prijímame v Božom slove a vo sviatostiach. A aké je dôležité, aby rodičia a krstní rodičia, ktorí priniesli svoje dieťa ku krstu, aby si plnili svoje krstné záväzky a aby toto dieťa vychovali v kresťanskej viere, nádeji a láske a aby tomuto ich dieťaťu neustále na každom kroku, v každom skutku a v každom slove vyslovovali: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaný dcéra, nesmierne ťa milujem.“ O koľko by bolo menej sĺz na tejto zemi, menej bolestných sĺz…

Ďakujem Ti, Pane, že dnes prichádzaš k Jordánu, aby si sa dal pokrstiť, a aby si urobil to, čo je spravodlivé. Ďakujem, že si tento krst potvrdil svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním, ďakujeme Ti za náš krst a za to, že skrze sviatosť krstu a prijímanie ostatných sviatosti môžeme už tu na zemi zakusovať kúsok nebeského kráľovstva. Vďaka Ti, Pane!

Jozef Žvanda

Foto: Internet