Veľkonočné obdobie pomaly vrcholí. V tomto čase počas nedeľnej Bohoslužby slova sme v prvom čítaní v úryvkoch z Knihy Skutky apoštolov počúvali o zrodení a živote prvotnej Cirkvi, o prvých misionárskych krokoch Ježišových učeníkov, a to zvlášť o misijnej činnosti apoštola Pavla. V evanjeliách sme počúvali o tom, ako sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní postupne zjavoval svojim učeníkom a dokazoval im, že žije, aby tak uverili jeho slovu. Evanjeliové úryvky posledných troch veľkonočných nedieľ boli návratom do Večeradla, kde Ježiš pri poslednej večeri svojím učeníkom odovzdáva svoj testament, dôležité posolstvo, nové prikázanie, prikázanie lásky.
Prvé čítanie a Evanjelium v tomto Veľkonočnom období boli zároveň nasmerované k druhému čítaniu, ktoré vo väčšine prípadov tvorili úryvky zo Zjavenia sv. apoštola Jána. A toto vôbec nie je náhodné. Apoštol Ján nám vo svojom Zjavení poodhaľuje tajomstvo večnosti, o ktorom hovorí ako o Novom nebi a Novej zemi, o Baránkovi, ktorému sa klaňajú tisíce tisícov, a desaťtisíce desaťtisícov. Tohto Baránka, Baránka Božieho, Božieho Syna, Ježiša Krista si sprítomňujeme pri slávení každej svätej omše. A sprítomňujeme si aj Nové nebo a Novú zem, veď slávenie Eucharistie je spojením neba so zemou.
Aj v dnešnej Bohoslužbe slova je tomu tak, aj dnes v druhom čítaní počúvame slová zo Zjavenia sv. Apoštola Jána. (Zjv 21, 10-14.22-23) Ján nás vo svojom videní privádza na vysoký vrch, odkiaľ vidí sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. Tá krása, tá žiara Božej slávy nám pripomína udalosť Premenenia Pána na vrchu Tábor. Ježiš krátko pred svojou smrťou vystúpil na vysoký vrch spolu s troma najbližšími učeníkmi, s Petrom, Jakubom a Jánom a tam sa pred ich očami premenil. Oni na vlastné oči mohli vidieť krásu osláveného Pána vo večnosti. Skrze toto svoje premenenie chcel Ježiš posilniť svojich najbližších učeníkov a chcel im dodať odvahy pred nastávajúcimi udalosťami.
Ak nám dnes apoštol Ján predstavuje v plnej kráse a nádhere nové a sväté mesto Jeruzalem, tým chce posilniť a povzbudiť nielen svojich učeníkov a súčasníkov, ktorí stáli pred prvými veľkými skúškami prenasledovania, ale skrze krásu nového mesta Jeruzalema, ktoré v plnej kráse zostupuje dole, chce k Bohu pritiahnuť aj nás skrze krásu, ktorá priťahuje, skrze krásu, ktorá má silu spasiť svet, ako to hovoril francúzsky filozof Jack Maritain. Boh túži po nás, túži po našich srdciach a chce si nás pritiahnuť lanami lásky, ako to píše prorok Ozeáš, skrze krásu, čistotu a nevinnosť. Veď ako priťahuje krása a nevinnosť detských očí… Zjavenie apoštola Jána však ukazuje na ďalšie súvislosti. Mesto má dvanásť brán s menami dvanástich kmeňov Izraela a je postavené na dvanástich základných kameňoch s menami dvanástich Baránkových – Ježišových apoštolov. A tak na tomto obraze nám Boh skrze Jána ukazuje na podstatu našej viery, ktorá je postavená na pevnom základe, na Bohu a príbeh Boha sa vinie naprieč celými dejinami človeka. Nuž v našej viere sa nejedná o nejaké mýty, bájky či vymyslené legendy, naša viera stojí na pevnej Božej Pravde, ktorá sa vinie celými dejinami ľudstva. Kto túto pravdu prijíma, kto prijíma Boha, tak ako to bolo v živote dvanástich kmeňov Izraela alebo v živote dvanástich Ježišových apoštolov, toho táto Božia Pravda uzdraví, vzkriesi a zachráni, lebo Božia Pravda je pravdou o Božej láske, dobrote a milosrdenstve. Boh nás už nechce nazývať sluhami, ale svojimi priateľmi a skrze život v pravde láske a kráse nás pozýva do vzťahu so sebou.
Ak sa vo svojom živote usilujeme o pravdu, lásku, krásu, spravodlivosť, milosrdenstvo a dobro, už tu na zemi budujeme Nové mesto, Nový Jeruzalem, lebo v tej chvíli vstupuje do našich sŕdc Otec so Synom a budujú si v nás príbytok Ducha Svätého. Ak sa stávame príbytkom Ducha Svätého, potom Boh skrze nás koná obrovské dobro. Takýmto príkladom sú svätí, v srdciach ktorých si Boh vybudoval svoj príbytok a skrze nich konal veľké veci. Spomeňme si len na sv. Jána Pavla II., ktorého ešte máme v živej pamäti. Koľko dobra vykonal Boh skrze tohto, ako sme ho zvykli v posledných rokoch nazývať, skrze tohto starého Svätého Otca.
Jánovo Zjavenie je pre nás výzvou už teraz na zemi budovať nové mesto Jeruzalem. Ako budovať toto nové, krásne a sväté mesto medzi nami? Skrze krásne vzťahy, ktoré sme si v poslednom čase veľmi poškodili. Naša honba za úspechom, kariérou a peniazmi, žiaľ pochovala naše vzťahy do hrobu. V dnešnom prvom čítaní sa dozvedáme o živote prvej Cirkvi a o problémoch, ktoré v nej nastali v súvislosti s hľadaním cesty ku kresťanom z pohanstva. Lebo niektorí tvrdili, že ak sa niekto chce stáť kresťanom, musí sa najprv stáť židom, čo po Ježišovom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní už bolo bezpredmetné, lebo Ježiš povýšil zákon lásky a milosti nad všetky zákony. Z úryvku zo Skutkov apoštolov sa dozvedáme, že medzi apoštolmi v tejto súvislosti došlo k sporom a k nie malej hádke, no nakoniec sa rozhodli, že tento problém budú skúmať spoločne a v Duchu Svätom. Nakoniec sa im tento problém s pomocou Ducha Svätého podarilo rozriešiť a medzi apoštolmi a prvými kresťanmi nastala veľká radosť. (Sk 15, 1-2.22-29). Koľko radosti namiesto plaču by sme mohli zažiť aj my, ak by sme aj my riešili problémy a spory spoločne s chladnou hlavou pri rozlišovaní v modlitbe v Duchu Svätom. Koľkokrát sa to stáva, že problémy a spory riešime v hneve a príliš za horúca a uskutočňujeme unáhlené a nepremyslené radikálne rozhodnutia, namiesto toho, aby sme v pokoji a v modlitbe spoločne hľadali odpoveď, a tak aby sme budovali Nové mesto Jeruzalem. Lebo ono je krásne, je krásou, čistotou a nevinnosťou, ktorá priťahuje, a nie iba súborom zákazov a príkazov, ktoré zväzujú a neinšpirujú.
Nuž započúvajme sa do dnešnej Bohoslužby slova, počúvajme prvé čítanie aj evanjelium a na toto všetko sa dívajme vo svetle krásy Nového Jeruzalema, ktorý zostupuje zhora na nás, a chce nás svojou krásou, čistotou a nevinnosťou prijať k sebe.
Jozef Žvanda
Foto: Internet