Skip to content Skip to footer

Kázeň pátra Františka Kovaľa SJ na sv. Valentína 14.02.2013: O láske

Páter Fratišek Kovaľ SJ sa počas sv. omše na sv. Valentína o 12.15 v Kaplnke sv. Alberta na Katolíckej univerzite v Ružomberku prihovoril prítomným veriacim, medzi ktorými bola aj vyše desiatka mladých zaľúbených párov. Tým na konci sv. omše bolo udelené, pre budovanie ich krásnych čistých vzťahov, zvláštne požehnanie. Tu je text príhovoru:

Drahí mladí priatelia!

Chcem hovoriť o vás, o vašich vzájomných vzťahoch i prejavoch lásky. Azda by som nemal začínať inak, ako začína Sv. písmo svoju rozpravu o človekovi.

„A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.

Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem!“

Toto je najkrajšie konštatovanie ľudskej dôstojnosti a plnosti. Je plné dynamiky a budúcnosti – Boh stvoril mladého človeka, plného snov, krásnych túžob a želaní. Stvoril nás Boh krásnymi, dokonca veľmi krásnymi. Naše ruky nesú známky Božej krásy, naše oči, tvár a celé telo, je znakom veľkosti Božieho umelca – Boha. Krása, ktorú vidím, či vlastním, ma má privádzať k vďačnosti i pokore pred Bohom. Akým krásnym a príťažlivým je sám Boh Stvoriteľ, ktorý mi dal malú čiastočku svojej krásy a príťažlivosti. Celá moja osoba – duch, duša, telo, je obdarovaná mnohými darmi. Uvedomujem si to práve v mladosti.

V tomto veku – viac ako inokedy – poznávam svet okolo seba, celú jeho nádheru, krásu divy i tajomstvá, ale spoznávam i seba so svojimi tajomstvami; a je pre mňa tajomstvom i nádherou človek, ktorého stretávam ako muža alebo ženu a ktorého som predtým nikdy tak nevnímal. Spoznávam, že vlastním seba samého, vlastním svoje telo – dar od Boha – a priznávam, chcel by som vlastniť ešte iné, lebo to moje mi nestačí, aj ono je dar od Boha, v rukách človeka, toho, kto sa mi páči, je mi sympatický, koho mám tak rád.

Napriek tomu, že som mladý a možno neskúsený, Boh mi dáva do vlastníctva tento veľký – skutočne Božský dar. Je to dar, ktorý obdivujem a s ktorým sa mám podeliť, ba podarovať druhému človekovi. Tomu, komu budem sám chcieť, koho si slobodne vyberiem. Hľa, Boh toto rozhodnutie ponechal na mňa. Dôveruje mi.

O tom ako Boh dôveruje mladým ľuďom, krásne hovorí najväčší príbeh ľudských dejín i Svätého písma. Boh má svoje plány, chce spasiť ľudstvo, hľadá matku a pestúna pre svojho Syna a nachádza ich v mladých ľuďoch. Predstavte si On nevyberá dospelých, skúsených vodcov učiteľov, pedagógov. Vyberie si dievčinu i mladého chlapca, práve takých mladých a možno mladších ako ste vy, a predsa im verí; začína s nimi svoj príbeh, príbeh spasenia človeka. Ježiš zase s mladými novomanželmi, znova takými mladými ako ste vy, začína svoj príbeh vykúpenia – prvým zázrakom, keď na ich svadbe, premení vodu na víno.

Aj vám Boh verí, a už v začatom príbehu spasenia počíta s vami – s vašim telom – neberie naspäť svoj dar, naopak chce ho posvätiť, ako nástroj spásy. Povedzte spolu s Pannou Máriou: nech sa mi stane /s mojim telom/ podľa tvojho slova. Nech podľa tvojho slova sa v manželstve – a iba v ňom – aj moje telo zapojí do tvojho veľkodušného stvoriteľského plánu. Nech aj v ňom sa ukáže sila a plodnosť Stvoriteľa. Verím, že každý z vás, z vlastnej prirodzenosti túžite po tom, čo je sväté, dobré a pekné.

Majte v sebe túžbu, veď mladý človek bol vždy človekom túžby. Túžba je prvopočiatok a prvá podmienka každej čnosti, ktorú si môže mladý človek získať, ako trvalé imanie do života. Kde niet túžby po čomsi väčšom a krajšom, kde niet túžby po svätosti, kde je uspokojenie s tým aký som – možno i hriechom – tam sa človek nedostane po celý život na výšku ľudskosti ani na stupienok krásneho manželstva. Najprv v zdržanlivosti odovzdaj svoje telo Bohu na posvätenie a potom sväté, ho môžeš darovať tomu, kto sa posvätil s tebou v sviatosti manželstva. Preto sa pevne pridŕžaj tejto túžby, tejto žiadosti po čistej, mocnejšej, svätejšej láske, ona sa v každom z nás pri modlitbe, adorácii ako svetlá iskierka z času na čas objaví aj sama od seba.

Najkrajším vzorom mladého človeka je Panna Mária. Neľakajte sa, nie je to vám vzdialená postava, aj keď bola obdarená mnohými milosťami, aj ona hľadala svoje miesto v živote, mala svoje sny, svoj normálny každodenný život dievčaťa. Aj ona bola obdarovaná telom ako vy a ako čistý, neporušený a nepoškvrnený dar, ho dáva k dispozícii Bohu.

Naše telo, osoba a všetko čo nám Boh dal ako dar, nie je ešte úplne dokončené, veríme, že stvorenie človeka neskončilo šiestym dňom stvorenia sveta, ale stále pokračuje dovtedy, kým bude človek dotvorený vo vzťahu voči Bohu. /Tak učí sv. Pavol./ Z tohto hľadiska môžeme o dokončení aktu stvorenia hovoriť iba v prípade Márie. Iba ona bola stvorená na obraz Boha, ktorý zostal uchránený, neporušený. Iba rozmer Márie, vysvetľuje rozmer človeka. V nej má Boh zaľúbenie, lebo v nej vidí obraz samého seba.

Tak ja, /alebo my dvaja/ máme možnosť i povinnosť neustále stvárňovať seba, svoje telo, city, túžby i tie telesné, svoj vzťah, celú svoju ľudskú krásu a príťažlivosť. Všetky moje hnutia v tele, ktoré cítim, chcem posvätiť, premodliť to ako mury chrámu, aby moje telo, pohľad, pohyby, smiech, šarm, aby toto všetko sa podobalo obrazu Božiemu. Skutočná láska a príťažlivosť je tá, v ktorej má zaľúbenie Boh Otec, On keď zhliadne na vás dvoch, na vašu lásku, /nech ste kdekoľvek/ mal by vidieť vo vás svoj obraz, obraz svojej lásky.

P. František Kovaľ SJ