Zuzka Launerová, študentka 2. roč. na Katolíckej univerzite v Ružomberku, bola členkou tímu asi deväťdesiat mladých ľudí z celého Slovenska, ktorí počas niekoľkých mesiacov tohto roka pripravovali evanjelizačný program pod názvom GODZONE. Všetci mladí sa celý čas postili a modlili za to, aby v novembri počas turné GODZONE po Slovensku, pripravili cestu Pánovi. „Našou túžbou bolo vidieť, ako sa bude Boh dotýkať mladých ľudí počas celého týždňa v rôznych mestách Slovenska“, hovorí Zuzka a pokračuje: „Dali sme sa Mu proste plne k dispozícii. Bolo to práve v stredu, keď sme mali Tour v Ružomberku. Doobeda sme navštevovali školy, kde sme mali svedectvá a pozvánky na večerný program. Takýchto tímov bolo niekoľko a v každom bolo 5-7 ľudí. My sme mali ísť okrem ružomberských škôl aj do Liptovského Hrádku, kde v čase obeda sme už boli unavení
a okrem toho nám tam do školy nedovolili vstúpiť. Fúú. Tak čo teda? Jeden náš kamarát nám zariadil, že kapelka sa mohla rozložiť na benzínovej pumpe, ktorá sa nachádzala hneď vedľa školy. Čosiii! Tak sme tam prišli. Chalani rozložili aparatúru a začali hrať. My ostatní sme sa rozpŕchli k blízkym autobusovým zástavkám. Zo školy začali vychádzať žiaci, zastavovali sa a divili sa, čo sa vlastne deje? Pozývali sme ich na večerný program a mnohí boli nadšení. A zrazu na nás kričí jeden pán: ,Heeej, ľudia, ja som kňaz, poďte so mnou, akurát mám hodinu náboženstva.´ Čosiiii! Boh nám otvoril ešte aj dvere do školy skrze tohto kňaza a my sme mali možnosť prísť na hodinu náboženstva a rozprávať o Ježišovi, čo pre nás urobil, ako nám zmenil život, ako nás miluje a zároveň pozvať týchto cca 25 chalanov na večerný program! Bolo to ako z filmu alebo z nejakej knihy! Veľmi sme cítili, že je to výnimočný, Bohom požehnaný čas prinášania radostnej správy týmto mladým ľuďom. Ježiš tam bol s nami, fakt, bolo to cítiť. Ľudia sa zastavovali, autá sa zastavovali a šoféri vystupovali z áut. Natáčali si nás a my sme im hovorili, čo robíme a o čo nám ako mladým kresťanom ide. Bola to atmosféra plná radosti! To jednoducho musí človek zažiť, tá radosť, nádej, láska a dobrodružstvo sa dalo proste krájať. Jes! Boh je dobrý Ocko!“, kričí od radosti Zuzka.
„Boh je dobrý Ocko!“, toto je odkaz aj pre nás všetkých do týchto dní adventu, keď očakávame príchod Božieho Syna na túto zem. Tím mladých bol už unavený, vyskytli sa neprekonateľné prekážky. No napriek únave túžba vidieť, ako sa Boh dotýka človeka, v nich neuhasínala, a tak si Boh našiel cestu.
V týchto dňoch sme svedkami štrajku slovenských pedagógov a štrajku žilinských lekárov, ktorým už nie je jedno, čo sa vôkol deje. Nerezignovali, ale pochopili, že vecami možno pohnúť. A ony sa hýbu. Podobne možno rozhýbať aj zápas o kresťanské hodnoty. Výzvou sú napr. „bruselské excesy“ v podobe modernej náhrady vianočného stromčeka. Tie jasne naznačujú kam sa pomýlená Európa uberá a nám to už nemôže byť jedno. Aj preto nás slovo dnešnej nedele vyzýva: „Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky“ (Bar 5, 1). Áno, z toho všetkého už môžeme byť unavení, vyčerpaní, len nech v nás nevyhasne túžba vidieť, ako sa Boh dotýka človeka. okrem predvianočných nákupov si začnime viac všímať mladého človeka, naše deti, venujme im svoj čas, modlime sa za nich a s nimi a počúvajme ich túžby. V ich srdciach Boh vykoná zázraky a potom aj v nás. „Jes! Boh je dobrý Ocko!“
Jozef Žvanda