Komentáre sú vypnuté na tento post

Ján Vojtaššák: Vedel, čo je slabosť a vedel, čo je odpustenie

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

lubo-hromjak21.02.2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Životné osudy biskupa Jána Vojtaššáka z čias komunistickej perzekúcie. Hosťom o. Róberta bol HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD., ktorý sa pokúsil urobiť objektívny historický prierez dvadsiatich rokov politického prenasledovania Jána Vojtaššáka.

Na úvod prednášky otec Hromják poukázal na jednostrannosť, ktorá je najväčšou prekážkou pri interpretácii životopisu Jána Vojtaššáka a iných slovenských osobností, a za ktorou stojí tendencia interpretovať ich na základe ideologického kľúča. Sám otec Hromják prešiel vnútorným procesom pochopenia osobnosti Vojtaššáka, čo sa mu podarilo až vtedy, keď dôkladne preskúmal všetky historické pramene, ktoré ho priviedli k záveru, že sa Vojtaššákovi krivdí. Na tomto mieste parafrázoval myšlienku Ladislava Hanusa: Aby sme pochopili podstatu veci, musíme sa do nej zahryznúť v celej šírke. Nestačí nám preto jednostranný pohľad, ale je vždy potrebná konfrontácia jednotlivých pohľadov.

Prenasledovanie Katolíckej cirkvi neprichádza s nástupom komunizmu, ale začína sa už počas Slovenského národného povstania v roku 1945, kedy bol prijatý zákon o poštátnení cirkevných škôl. V tomto období sa Vojtaššák dostáva do prvého konfliktu s vtedajšou Slovenskou národnou radou, ktorá predstavovala odboj proti prvej Slovenskej republike. Tá ho označila za človeka nebezpečného pre Slovensko a rozhodla o jeho izolácii. Vojtaššák sa odmietol stiahnuť do letného sídla spišských biskupov v Spišskom Štiavniku, a tak sem bol nedobrovoľne prevezený bez jasného udania dôvodu, pričom preňho platili rôzne obmedzenia vzhľadom na jeho osobnú slobodu, ako aj vzhľadom na jeho kňazské a biskupské povinnosti. Neskôr chcelo vedenie KSS využiť jeho členstvo v štátnej rade na potrestanie fašistických zločincov  a obvinilo ho zo spolupráce s ľudovodemokratickým režimom. Tu Vojtaššák na základe platných dokumentov a iných priamych dôkazov úspešne obhájil svoj protifašistický postoj a okrem iného   vyvrátil aj obvinenie z arizácie baldovských kúpeľov. Ani jeho súčasné obvinenia z antisemitizmu sa nezakladajú na pravde: dodnes je zachovaný pamätný spis, v ktorom Židia volajú o pomoc prostredníctvom otca biskupa Jána Vojtaššáka.

V tomto období dochádzalo k tlakom na Svätú stolicu, aby Vojtaššáka odvolali a vymenovali iného biskupa. Komunisti tiež nasadili odpočúvacie zariadenie na poradu biskupov v Dolnom Smokovci a podnikli rôzne iné kroky, aby narušili diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Československou republikou. Hoci komunisti Vojtaššákovo zatknutie a odsúdenie plánovali dlhší čas, báli sa ľudovej vzbury. Vojtaššák so svojim zatknutím rátal, napísal preto slobodné vyhlásenie, v ktorom uvádza, že nikdy nepodpíše spoluprácu s komunistickou mocou, a ak by k tomu predsa len došlo, tak jedine ako následok mučenia. Keď boli v roku 1950  úplne prerušené vzájomné diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Československom, Vojtaššák bol izolovaný v jednej izbe biskupského úradu a na sviatok Sedembolestnej Panny Márie bol zatknutý. Nastalo obdobie vyšetrovacej väzby v pražskej väznici, kde bol Vojtaššák vystavený tvrdým praktikám mučenia. Biskupi obvinení zo zločinov, ktoré nikdy  nespáchali, museli podpísať niekoľkostranové protokoly  a naučiť sa ich naspamäť. Vojtaššák prvú stranu podpísal až po dvoch mesiacoch krutého zaobchádzania vo vyšetrovacej väzbe. Nasledoval súdny proces, v ktorom bol odsúdený na dvadsaťštyri rokov, spolu s biskupmi Buzalkom a Gojdičom, ktorí dostali doživotie. Vojtaššák strávil  nasledujúce roky hneď v niekoľkých väzniciach, kde musel ťažko pracovať, a hoci v roku 1956 konečne došlo k uvoľneniu vzťahov medzi Československom a Svätou stolicou, Vojtaššák sa skutočnej slobody už nikdy nedožil. Aj počas krátkeho prepustenia z väzenia KSS voči nemu vzniesla rôzne vykonštruované obvinenia, ako napríklad bizarné obvinenie z prípravy obnovy podunajskej monarchie spolu s Otom Habsburským. Napokon sa vrátil späť do väzenia a napriek tomu, že po svojom prepustení v roku 1963 plánoval stráviť starobu na fare pri svojom synovcovi, bol nedobrovoľne prevezený do domova dôchodcov v Říčanoch pri Prahe, kde bol pod neustálym dohľadom ŠTB a kde nakoniec aj zomrel.

Vojtaššák vedel, čo je slabosť, ale aj čo je odpustenie. Vo väzení ho často počuli modliť sa: „Otče, odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“ Vedel, že ho budú označovať za obeť Slovenského štátu alebo komunistického režimu, ale on sám o sebe hovorí, že je väzeň z lásky ku Kristovi. Je jedna vec, ktorú by sme ako študenti Katolíckej univerzity mohli od neho odpozorovať: odvaha zaujať postoj a stáť si za ním.

HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD. pochádza zo Spišského Podhradia, študoval cirkevné dejiny v Ríme, v súčasnosti je kňazom v spišskej diecéze a prednáša v Spišskom seminári.

Slavomíra Matlová

 

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?