Komentáre sú vypnuté na tento post

Hosť na KU 13.11.2018: Kráse sa protirečiť nedá

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Dňa 13.11.2018 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Odkaz Petra Kreefta – predstavenie knihy „Skôr ako odídem“. Hosťom otca Róberta Slotku bol Mgr.Lukáš Vaník, ktorý z anglického originálu Preložil niekoľko kníh Petra Kreefta.

Od protestantizmu ku katolíckej viere

Peter Kreeft je profesorom filozofie a teológie, prednáša na univerzitách v Bostone a New Yourku. Je otcom šiestich detí, dve z nich sa však nedožili dospelého veku. Má osemdesiat rokov a napísal asi osemdesiat kníh, zahŕňajúcich široké tematické spektrum.

Peter Kreeft sa narodil ako kalvín, no na vysokej škole konvertoval na katolícku vieru. Hoci vyrastal v protestantskom prostredí, už v detstve začal uvažovať o viere a o tom, kde je pravda. Uvedomil si, že takmer polovica sveta verí v jedného Boha, a že asi dve miliardy veriacich sú katolíci. Pritom jeho denominácia mala len 250 000 členov a nevedel pochopiť, prečo by Boh umožnil poznať pravdu len takej malej skupinke ľudí. Pochybnosť sa v ňom ešte viac prehĺbila, keď raz spolu s otcom vstúpil do katedrály sv. Patrika v New Yourku a jej krása ho uchvátila. Nedávalo mu zmysel, ako z takého hlbokého omylu, ktorý u katolíkov predpokladal, môžu vzísť také krásne diela, a ako môže Katolícka cirkev chápať krásu, keď nechápe pravdu. Časom dospel k záveru, že hoci je možné protirečiť intelektuálnym argumentom, kráse sa protirečiť nedá. Postupne ho celkom uchvátilo stredoveké umenie, svoj záujem však vnímal ako pokušenie a stal sa preňho zdrojom výčitiek svedomia.

Na vysokej škole sa v rámci prednášok z cirkevných dejín stretol s dvoma pohľadmi na katolíkov a protestantov: Podľa samotných katolíkov Ježiš zasadil semienko, z ktorého vyrástol strom Katolíckej cirkvi. Kalvín z neho neskôr odťal jednu vetvu, ktorú sa pokúsil znova zasadiť, ale nebolo to ono. Na druhej strane podľa kalvínov Ježiš, podobne ako Noe, postavil archu, na ktorú sa časom dostalo veľa záťaží. Museli prísť až reformátori, ktorí tieto záťaže odstránili, aby sa Cirkev mohla vrátiť do svojej pôvodnej podoby. Kreeftovi to nedalo, a začal dôkladne študovať históriu oboch prúdov, pričom sa zameral na otázky, ktoré oba tábory rozdeľujú. Začal čítať cirkevných otcov a uvedomil si, že základné dogmy Katolíckej cirkvi, ako napríklad primát sv. Petra či prítomnosť Ježiša v Eucharistii, od počiatku nikto nespochybnil, urobili to až reformátori o 1500 rokov neskôr. Kreeftovi nešlo do hlavy, prečo by Duch Svätý čakal toľko storočí, aby ľuďom prostredníctvom reformátorov odhalil skutočnú pravdu. Nerozumel ani tomu, ako mohla taká zlá cirkev vyprodukovať toľko hodnotných svätcov. Čím viac túto problematiku skúmal, tým viac sa z neho stával presvedčený katolík a časom sa definitívne rozhodol pre konverziu.

Čas a smrť podľa Petra Kreefta

Z množstva Kreeftových titulov sme sa v prednáške zamerali na ten posledný, ktorý v slovenskom jazyku vyšiel pod názvom Skôr ako odídem (z anglického originálu Before I go). Kreeft sa v tejto knihe venuje hneď niekoľkým otázkam, ako je čas, smrť, večnosť, hierarchia hodnôt, Božia láska, manželstvo a rodina, utrpenie a modlitba.

Čas je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré človek dostal. Má väčšiu hodnotu ako peniaze, pretože ak niekomu venujeme hodinu zo svojho času, už nám ju nikdy nevráti. Ak dávame čas, dávame zároveň svoj život. Najhlúpejšou filozofiou, akou sa riadi celý svet, je bezhlavé hromadenie vecí do budúcnosti, pretože nám prítomnosť uniká pomedzi prsty. Musíme preto rozkázať svojim myšlienkam a zamerať sa na prítomnosť. Ďalšou chybou človeka je tzv. multitasking, tendencia, ktorú Kreeft označuje ako chobotničenie (octopusing). Ide o snahu človeka zamerať sa na niekoľko vecí súčasne, byť všadeprítomný ako Boh. Rozumnejšie a prirodzenejšie pre človeka je byť na jednom mieste.

Herakleitos hovorí, že slnko je každý deň nové. Kreeft uznáva, že z astronomického hľadiska je to omyl, ale z duchovného hľadiska to považuje za veľkú múdrosť. Zajtrajší deň totiž nie je samozrejmosťou a ak sa naň spoliehame, pripomíname deti, ktoré sú naivne presvedčené, že aj na druhý deň dostanú vreckové… Každý deň by sme si preto mali nájsť čas pre ľudí, ktorých milujeme a tiež pre svojho stvoriteľa. Ak si tento čas necháme ukradnúť, je to horšie, ako nechať sa okradnúť o peniaze. Priveľa času venujeme zložitým veciam, a pritom jednoduché veci voňajú večnosťou. Často sa ženieme za „mechanickými ružami“ a prechádzame okolo skutočných. Podľa Kreefta je najsprávnejšie rozdelenie času nasledovné: najskôr práca, potom hra. Oboje je pre človeka dôležité, ale ak zvolíme nesprávne poradie, naša práca je uponáhľaná a naša hra je plná starostí. Je pochopiteľné, že niektorí ľudia sa chcú iba hrať a odmietajú pracovať, je však nepochopiteľné, že niektorí ľudia chcú iba pracovať. Je to tak preto, lebo nechcú vnímať svoje pocity, radšej sa stávajú robotmi.

Keď začíname myslieť na smrť, mnohé veci dostávajú inú perspektívu. Kreeft si to uvedomil, , keď jednej z jeho dcér omylom diagnostikovali rakovinu. Vtedy pocítil, že všetko ostatné stratilo zmysel. Návod na dobrý život sa skrýva v myšlienkovom experimente: Skúsme si predstaviť, že je dnešok posledným dňom nášho života. Skutočne sa totiž môže stať, že sa dnešným dňom náš život skončí, preto sa v poslednom dni života cvičme už teraz a žime tak, akoby už nastal. Existuje hneď niekoľko viet, ktoré nikto nikdy nevyriekol na smrteľnej posteli: „Keby som tak trávil viac času v kancelárii ako doma so svojou rodinou!“ „Keby som nepremárnil toľko času modlitbou!“ „Keby som sa viac staral o spravodlivosť a menej o súcit!“ Na smrteľnej posteli už nie je čas na nepodstatné veci.

Jeden dramatik raz povedal, že sa na smrteľnej posteli už rodíme. Záleží však na tom, ako sa na smrť pozeráme. Pre veriaceho človeka umierať znamená začínať a smrť je pokračovaním života. Umieranie je ľahké, pretože pri ňom netreba nič robiť, na rozdiel od života. Na konci života sa každý  z nás na krátky okamih stáva kňazom – ako hostiu ponúkame svoje telo. Pokrstený kresťan je súčasťou Kristovho tela. Keď umierame, obetujeme časť Kristovho tela, ale Kristovo telo sa nedá rozobrať na kúsky, každá čiastočka totiž obsahuje celého krista. Je to rovnaké s Eucharistiou, aj s každým členom Cirkvi.

Hierarchia hodnôt a Božia láska

Je potrebné mať vo svojich prioritách jasno. Prvé miesto v našom živote by mal zastávať Boh, za ním nasleduje manželský partner a deti, potom sme na rade my sami, až potom priatelia a iní známi. Naše súkromné poradie je však často opačné a na prvé miesto kladieme samých seba. Kreeft si v tejto súvislosti spomína na detskú reláciu Electric company, ktorej motto znelo: „Najdôležitejšou osobou na svete si ty.“ Inými slovami, buď malým egocentrickým rozmaznaným sopliakom. Boh a rodina musí mať prednosť pred nami samými, na druhej strane aj my sami musíme mať prednosť pred ostatnými ľuďmi. Veď aj pri leteckej nehode si musíme najskôr sami nasadiť kyslíkovú masku, až potom môžeme pomôcť druhým.

Existujú štyri hodnoty, ktoré sú vo svete uznávané, nie sú však vzájomne rovnocenné: peniaze, zdravie, šťastie a dobrota. Často sa trápime kvôli peniazom, zdravie je však väčšou hodnotou, je teda lepšie byť zdravý a chudobný ako bohatý a chorý. Ale ak sme chorí a sme šťastní, je to v poriadku, pretože šťastie je väčšou hodnotou ako zdravie. Ak sme nešťastní, ale vieme o sebe, že sme dobrí, nesmieme sa trápiť, pretože zlý a šťastný človek je na tom oveľa horšie. Preto nesmieme celý život hromadiť peniaze a hovoriť si, že budeme dobrí až na staré kolená. Na prvom mieste je potrebné snažiť sa o dobrotu, až potom o šťastie, o zdravie, a až celkom na poslednom mieste o peniaze.

Existenciu Božej lásky najviac vysvetľuje skutočnosť, že nebyť Božieho rozhodnutia, nič vo vesmíre by nemuselo existovať. Všetko, čo existuje, je rozprestretá Božia láska. Láska je všetko a bez nej nič nemá zmysel. Boh povedal „buď“ a tým zároveň povedal „milujem ťa“. Prejavy Božej lásky však často nedokážeme zniesť, pretože sme ako vtáčiky a Boh nám musí lásku prejavovať opatrne, kým anjeli sú ako „Boží psi“ a Boh ich môže objať silnejšie. Boh nevyhnutne musí existovať v trojici, pretože sám ako jednotlivec nedokáže zniesť celú svoju lásku, a tak si ju môžu navzájom dávať v plnosti.

Odznelo tu ešte niekoľko ďalších myšlienok z knihy Petra Kreefta, kto by sa však chcel do jeho filozofie ponoriť hlbšie, odporúčame mu prečítať si celú knihu a koho neodradí angličtina, – pretože do slovenčiny boli zatiaľ preložené len niektoré Kreeftove tituly – môže jeho filozofické dielo preskúmať ešte podrobnejšie.

Pár slov o hosťovi

Mgr. Lukáš Vaník je rodákom z Ružomberka. Vyštudoval odbor Katolíckej teológie na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity. Na Štátnej jazykovej škole v Žiline absolvoval štátnice z anglického jazyka. Pracuje ako prekladateľ pre viaceré kresťanské vydavateľstvá (Redemptoristi, Kumrán, Zachej, ZAEX, Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina – ver.sk). Od roku 2017 je prekladateľom a zároveň hlavným editorom časopisu Slovo medzi nami. Je tiež zakladateľom vlastného vydavateľstva LEV.

Text: Slavomíra Matlová

Foto: Anton Kulan

 

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?