Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka v Ružomberku, jeho história a význam pre život na Katolíckej univerzite v Ružomberku[1]

„Spoločne a s Božou pomocou to zvládneme.“ To bolo motto, s ktorým ThLic. Ing. Jozef Žvanda pred viac ako devätnástimi rokmi prichádzal do Ružomberka, kde mu spolu s pátrom Štefanom Halienkom, SJ a Rastislavom Waxmonským, správcom farského úradu v Liptovskej Teplej, bola zverená duchovná starostlivosť o študentov, pedagógov a zamestnancov Katolíckej univerzity (KU). Táto univerzita, jediná svojho druhu na Slovensku, bola zriadená Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v roku Veľkého Jubilea, v roku 2000 . Už predtým tu od roku 1995 pôsobila Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja (K-PF). Od vzniku K-PF popri intelektuálnej stránke na tejto fakulte zohrávala dôležitú úlohu aj duchovná starostlivosť o študentov, pedagógov a zamestnancov, pre ktorú boli vyčlenení niekoľkí kňazi. Títo počas niekoľkých rokov položili základy pre budovanie duchovnej starostlivosti na KU, základy pre neskôr 1. novembra 2002 zriadené Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka (UPaC) v Ružomberku.

1.Duchovná starostlivosť o študentov a členov akademickej obce Katecheticko – Pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku (K-PF)

K-PF v Ružomberku bola v tom čase na Slovensku z hľadiska formácie študentov celkom novou inštitúciou, a tak jej koncepcia sa kryštalizovala postupne, predovšetkým porovnávaním so seminármi a vznikajúcimi Univerzitnými pastoračnými centrami (UPC). „Bol to náročný čas hľadania identity. Cieľom formácie, od ktorého sa odvíja jej koncepcia, je výchova katolíckej inteligencie s pevnou osobnou vierou, jasným poznaním aj v spletitej kultúrnej situácii a schopnosťou angažovať sa v Cirkvi a spoločnosti. Takýto cieľ je obohatením aj z hľadiska Návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR.“ Podľa ThLic. Martina Mikolášika ťažisko duchovnej formácie na K-PF v tom čase spočívalo v rozvíjaní viery študentov, ktorá by mala byť osobná, nie formálna, intelektuálne zdôvodnená na rozdiel od príliš citovej, a angažovaná na rozdiel od pasívnej. Pri duchovnej starostlivosti sa využívali prvky spoločné s formáciou v klasických inštitúciách (Kňazské semináre, rehoľné spoločenstvá) a spoločné s činnosťou UPC, dôraz sa však kládol na špecifickú situáciu K-PF.

Špecifiká a ťažkosti spojené s duchovnou starostlivosťou na K-PF

Kňazi zodpovední za duchovnú starostlivosť sa na K-PF už od začiatku stretávali so špecifikami a ťažkosťami, s ktorými bolo potrebné počítať:

• krátky pracovný týždeň a malá vzdialenosť študentov domov, čo malo za následok kumulovanie študijných povinností do troch – štyroch dní,
• angažovanie sa študentov doma, a nie na K-PF,
• pasivita veľkej časti študentov a náklonnosť k formálnosti,
• absencia duchovnej a kresťanskej motivácie študovať na K-PF,
• nezrelosť v osobnej slobode,
• prevaha dievčat,
• odlúčenosť študentských domovov.

Zhrnutie činnosti v oblasti duchovnej starostlivosti na K-PF

Duchovná starostlivosť bola rozdelená na tri časti:

Duchovná starostlivosť v nepriamom zmysle – k viere intelektuálne zdôvodnenej

Tak, ako to stanovovala vtedajšia smernica biskupov pre pastoráciu vysokoškolákov, podstatnú časť duchovnej starostlivosti malo tvoriť poznanie právd viery. Na K-PF túto zložku zabezpečovalo štúdium náboženstva ako študijného odboru alebo u študentov sekulárnych odborov predmet Úvod do teológie. Osvedčilo sa, aby tento úvod učil kňaz, ktorý mal možnosť byť so študentmi aj pri cvičeniach zo spirituality. Sem patrili aj rozličné voľnočasové aktivity intelektuálneho zamerania.

Duchovná starostlivosť v priamom zmysle – k viere osobnej

Duchovné cvičenia – cvičenia zo spirituality: Najintenzívnejšou duchovnou aktivitou boli cvičenia zo spirituality, ktoré mal v rámci študijného programu absolvovať každý študent. Cvičenia sa absolvovali v študijných skupinách približne v počte 30 – 35 študentov. Koncepciu cvičení zo spirituality pre študentov náboženských odborov tvorili Duchovné cvičenia od sv. Ignáca z Loyoly, ktoré boli rozvrhnuté do štyroch rokov a boli uprednostnené vďaka svojej historickej osvedčenosti. Rovnako bola rešpektovaná študentmi najrôznejších hnutí a duchovných smerov. Pre piaty ročník bola predbežne plánovaná tematika zohľadňujúca ich skorý vstup do pracovného života. Cvičenia pre študentov sekulárnych odborov trvali kratší čas (tri dni), mali voľnejší priebeh a viac evanjelizačný charakter.

Ďalšie aktivity v oblasti duchovnej starostlivosti na K-PF

Eucharistia – každodenné slávenie dvoch sv. omší v Kaplnke Sv. Alberta, rovnako aj sv. omša dvakrát v týždni na internáte IKAR.

Sviatosť zmierenia a duchovné rozhovory – dennodenné vysluhovanie sviatosti zmierenia a rovnako aj čas pre duchovné rozhovory.

Pobožnosti, adorácie a iné – modlitba Liturgie hodín, adorácie, modlitba sv. ruženca, krížová cesta sa uskutočňovali vzhľadom na liturgické obdobie. Okrem spoločných slávení sa kládol dôraz aj na to, aby si boli študenti schopní pripraviť a realizovať niektoré pobožnosti sami, tvorivo ich stvárniť.

Spoločenstvá – v budovaní spoločenstiev prevládla predstava, že je potrebné posväcovať prirodzené spoločenstvá, v ktorých študenti žili – izby, krúžky, jednotlivé chodby. Študenti mali možnosť stretávať sa aj v rámci svojich spoločenstiev a hnutí, kde však bola snaha o trpezlivosť, aby spoločenstvá nenarúšali ducha jednoty.

Duchovná starostlivosť o pedagógov – pedagogickí pracovníci boli otvorení pre duchovnú starostlivosť a viacerí z nich nielenže sa zúčastňovali slávenia Eucharistie, ale aj pristupovali k sviatosti zmierenia a mnohí mali záujem o duchovné rozhovory.

Duchovná starostlivosť voľnočasová – k viere samostatnej, zodpovednej a angažovanej

Vo voľnom čase si študenti vytvárali aktivity, ktoré boli buď intelektuálneho, sociálneho alebo zábavného zamerania. V každom z nich sa však pestovali duchovné hodnoty alebo ich hľadanie v súčasných kultúrnych pohyboch. Aj keď špirituál väčšinu z nich inicioval, bola tu snaha, aby študenti postupne preberali iniciatívu, a aby boli v aktivitách samostatní a zodpovední.

Pravidelné aktivity počas semestra

Časopis MYMIMO – bol akoby priesečníkom a reflexiou študentských aktivít. Pracovalo v ňom najaktívnejšie jadro študentskej obce.

Filmotéka – premietanie hodnotných, ale stále komerčných filmov pre väčšie množstvo študentov.

Filmový klub – premietanie umeleckých filmov s následnou diskusiou.

Filozofický klub – jednotlivé témy – nie z klasickej filozofie, ale z problematických oblastí života – si pripravovali študenti alebo asistenti a po ich predstavení sa živo diskutovalo.

Literart – literárny krúžok, predstavovanie vlastnej tvorby, pozývanie hostí, diskusie.

Historický krúžok – otázka najmä bielych miest slovenskej histórie.

Starostlivosť v sociálnej oblasti – návšteva telesne a mentálne postihnutých detí, starých ľudí.

Medzikrúžkové súťaže.

Jednorázové podujatia

Silvester – strávenie spoločného Silvestra na škole pre tých, ktorí ho nemali kde stráviť.

Taizé – účasť študentov so špirituálom na koncoročných stretnutiach mladých vo Viedni, Miláne a Varšave.

Príležitostné zábavy, počúvanie hudby, návšteva divadla, kina, turistika, spoločné obedy, atď.

2.Vznik Katolíckej univerzity a nové výzvy pre duchovnú starostlivosť o členov akademickej obce

 Obdobie rokov 2000 až 2006

Vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku a nová situácia v duchovnej starostlivosti

V roku 2000, v roku Veľkého Jubilea, zriadila Konferencia biskupov Slovenska (KBS) Katolícku univerzitu (KU) so sídlom v meste Ružomberok. V tom čase jej súčasť tvorili dve fakulty: Filozofická a Pedagogická s viac ako päťsto študentmi.

KU sa stala pre Cirkev na Slovensku, ale celkovo aj pre celú našu krajinu veľkým darom. Pápež Ján Pavol II. v Apoštolskej konštitúcii „Ex Corde Ecclesiae“ o katolíckych univerzitách píše, že katolícka univerzita učením a výskumom prináša Cirkvi neodmysliteľnú pomoc tým, že vzdeláva mužov a ženy formovaných kresťanskými zásadami, ktorí môžu preberať aj úlohy v Cirkvi.[2] Zároveň tu vzniká pre katolícku univerzitu aj obrovská zodpovednosť voči samotnej Cirkvi a spoločnosti. Preto v spomínanom dokumente pápež Ján Pavol II. formuluje aj podstatné znaky, ktoré katolícka univerzita má mať:

• kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva,
• trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom podklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojím dielom vlastnými štúdiami,
• vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi,
• inštitucionalizovaná povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel.

Aby novovzniknutá KU v Ružomberku obsahovala tieto podstatné znaky, je to zodpovednosťou celého univerzitného spoločenstva. Dôležitú úlohu tu zohráva aj univerzitná duchovná starostlivosť , o ktorú sa má podľa Kódexu kánonického práva postarať diecézny biskup, či už zriadením farnosti alebo aspoň pomocou kňazov, trvalo na to určených a má sa postarať, aby pri univerzitách, aj nekatolíckych, boli katolícke univerzitné strediská, ktoré by mládeži poskytovali pomoc, predovšetkým duchovnú.[3]

Z kňazov, ktorí pôsobili v duchovnej starostlivosti na K-PF, zostal na novovzniknutej KU iba ThLic. Martin Mikolášik. Práve on na záver svojej práce Rozbor duchovnej formácie na K-PF v Ružomberku v rokoch 1997 – 2000 píše: „Čo sa týka ďalšej koncepcie duchovnej starostlivosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku, osobne si myslím, že je možné v uvedených líniách pokračovať. Cieľ – prispieť k výchove katolíckeho inteligenta, s pevnou osobnou vierou, jasným poznaním aj v spletitej kultúrnej situácii a schopnosťou angažovať sa v spoločnosti – môže byť na základe predložených princípov dosiahnutý.“ A na záver ešte dodáva: „Naznačené úlohy aj zvyšujúci sa počet študentov vyžaduje viac špirituálov, reprezentujúcich viac povahových typov, ujasnenú koncepciu, rozdelenie úloh a spoluprácu.“

Aj v týchto slovách možno nájsť odpoveď, prečo krátko po zriadení KU v Ružomberku, spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra poveril ďalších kňazov pastoračnou starostlivosťou o študentov KU v Ružomberku, a to Mgr. Ing. Jozefa Žvandu, rím.- kat. kňaza košickej arcidiecézy, pátra Štefana Halienku, SJ a Rastislava Waxmonského, správcu farnosti Liptovská Teplá, ktorému popri jeho službe vo farnosti bola zverená aj výpomocná služba v pastorácii študentov KU. To, že pre túto službu boli poverení aj kňazi inej diecézy či rehoľného spoločenstva, ako bola diecéza spišská naznačovalo, že KU v Ružomberku má celoslovenský charakter.

Prvé kroky v duchovnej starostlivosti na KU

Pred príchodom do Ružomberka mal Mgr. Ing. Jozef Žvanda už mal istú skúsenosť s duchovnou službou v univerzitnom prostredí a to v rokoch 1986 – 1991 najskôr ako študent Technickej Univerzity v Košiciach, ktorému táto služba bola poskytovaná, a neskôr už ako kňaz, ktorý duchovnou službou vypomáhal v Univerzitnom pastoračnom centre sv. Košických mučeníkov v Košiciach. O KU v Ružomberku a o tom, čo je s ňou spojené, vedel iba útržkovito. Napriek tomu koncom septembra 2001 Mgr. Ing. Jozef Žvanda prišiel s mottom: „S Božou pomocou a spoločne to zvládneme“, a s túžbou založiť podobné Univerzitné pastoračné centrum, aké zažil v Košiciach. Hneď od prvých chvíľ sa začali tieto myšlienky a plány realizovať. Už prvé stretnutie nových špirituálov Mgr. Ing. Jozefa Žvandu s ThLic. Martinom Mikolášikom ukázalo, že si rozumejú, a že chcú pokračovať v kontinuite s tým, čo tu už bolo v oblasti duchovnej starostlivosti vybudované. Ich služba a vzájomná spolupráca mali byť v súlade s učením a dokumentmi Magistéria Katolíckej Cirkvi a zároveň mali byť pomocou pre študentov, pedagógov a zamestnancov KU v rozvíjaní ich viery ísť na hlbinu (Lk 5,4), aby táto viera bola osobná, intelektuálne zdôvodnená a angažovaná.

Vzápätí nasledovalo niekoľko spoločných stretnutí, v rámci ktorých sa postupne zoznamovali so životom na KU, s doterajšou službou v duchovnej starostlivosti a všetkým, čo s tým súviselo. Obohacujúce boli stretnutia so študentmi, doterajšími aktívnymi spolupracovníkmi, o ktorých bolo možné sa aj v budúcnosti oprieť.

Sv. omše, vysluhovanie sviatosti zmierenia a duchovné rozhovory

Pri týchto prvých spoločných stretnutiach došlo k zhode, že sa zachová doterajší program svätých omší, či už v Kaplnke sv. Alberta, v budove rektorátu KU a Filozofickej fakulty (FF KU) na Hrabovskej ceste, na internátoch alebo v kostole sv. Rodiny v Rybárpoli.[4] Nová situácia vznikla v súvislosti s presťahovaním Pedagogickej fakulty (PF) KU do zrekonštruovaných priestorov budovy Jezuitského kláštora. Aj tu sa usilovali študentom, pedagógom a zamestnancom PF KU ponúknuť možnosť pravidelnej účasti na svätej omši. Podarilo sa to už od tretieho týždňa zimného semestra, keď tu bývala sv. omša v utorok a v stredu o 13:00. Spomedzi všetkých sv. omší považovali za kľúčovú Univerzitnú mládežnícku sv. omšu, ktorá dovtedy bývala v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli v pondelok o 18:00. Táto sv. omša bola chápaná ako „farská“, kde sa mohli všetci aspoň raz v týždni spoločne stretnúť pri eucharistickom stole. Z tejto sv. omše, kde do centra svojho života postavili Eucharistiu a Božie slovo, mali čerpať silu do všetkých aktivít nastávajúceho týždňa. Nové okolnosti viedli k tomu, aby hľadali vhodnejší čas pre túto sv. omšu. Nakoniec počnúc pondelkom 12. novembra 2001 sa tento čas ustálil na 19:30. Táto sv. omša bola aj vhodným miestom, kam sa mohli pozývať rozličných hostí. Jedným z významných hostí bol 3. decembra 2001 Apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henryk Józef Nowacki.

Vysluhovanie sviatosti zmierenia a možnosť duchovných rozhovorov, konkrétne časy a miesta sa po vzájomných konzultáciách so študentmi a niektorými pedagógmi postupne ustálili na popoludnie a večer, či už v kaplnke sv. Alberta, v kostole sv. Rodiny alebo na internátoch. Práve priestor vysluhovania sviatosti zmierenia a duchovných rozhovorov je v duchovnej starostlivosti na univerzite, ale aj celkovo v každej pastorácii veľmi dôležitý. Tu totiž dochádza k osobnému kontaktu medzi kňazom a kajúcnikom, a teda k osobnému stretnutiu kajúcnika s Bohom. Aby svojim veriacim umožnili čím častejšiu možnosť využívať tento dar Cirkvi, inšpirovaný aj inými Univerzitnými pastoračnými centrami na Slovensku, ponúkli túto možnosť aj v nedeľu večer od 20:00 a rovnako vo večerných hodinách aj počas týždňa na internátoch.

Ďalšie aktivity a podujatia

V duchovnej starostlivosti na KU zohráva dôležitú osobný kontakt kňazov s im zvereným Božím ľudom. Práve osobný, či už formálny a neformálny kontakt pomáha budovať vzťahy a spoločenstvo. Z tohto dôvodu sa usilovali na internátoch pozývať študentov nielen k večernému sláveniu Eucharistie, ale aj k následnému „agapé“, t.j. posedeniu pri čaji. Veľakrát to bolo spojené s premietaním filmov rozličných žánrov. Aby na toto „agapé“ pozvali čím viacerých študentov, väčšinou ho organizovali v priestoroch pri vstupe do internátu. S cieľom budovať vzťahy a spoločenstvo popri rozličných duchovných podujatiach nadviazali na mnohé doterajšie kultúrne, spoločenské a športové aktivity a podujatia. Časopis MYMIMO aj naďalej pokračoval vo svojej činnosti. Pokračovali aj rozličné kluby, ktoré si študenti viedli sami. Pribudli športové podujatia, turnaje, napr. pravidelný turnaj vo volejbale, basketbale a futbale medzi študentmi KU a študentmi Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku. V oblasti športu sa usilovali vybudovať Univerzitnú futbalovú ligu, ktorá sa s väčšími, či menšími úspechmi neskôr premenovala na UNICUP a jestvovala až do akademického roka 2004/05.

Komunikácia s vedením KU

Už od samotného začiatku existencie KU medzi jej vedením, vedením jednotlivých fakúlt a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť na KU prebiehala častá vzájomná komunikácia. K takémuto dôležitému stretnutiu došlo 19. novembra 2001, kde sa uzatvorila vzájomná dohoda medzi KU v Ružomberku zastúpenou rektorom prof. RNDr. Jozefom Ďurčekom, CSc. a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť na KU v zastúpení o. Jozefom Žvandom. V dohode sa KU v zmysle čl. 10 svojho štatútu zaviazala, že okrem iného poskytne priestory na konanie bohoslužieb, vrátane ich vybavenia a energetického zabezpečenia, umožní mimo vyučovacieho času využívať učebné priestory a pre duchovnú starostlivosť na KU poskytne aj finančnú pomoc. Zo strany zodpovedných za duchovnú starostlivosť sa naopak požadovalo zabezpečenie tejto služby, organizácia bohoslužieb a vysluhovanie sviatostí, organizovanie náboženských a kultúrno-vzdelávacích akcií, spolupráca s prorektorom pre vzdelávanie a výchovu, atď.

Na tomto stretnutí okrem dohody o spolupráci medzi KU a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť, padol zo strany rektora KU aj návrh zriadiť v Ružomberku Univerzitné pastoračné centrum. V liste rektora KU prof. RNDr. Jozefa Ďurčeka, CSc. adresovanom Mons. prof. ThDr. Františkovi Tondrovi, spišskému diecéznemu biskupovi zo dňa 19. novembra 2001 sa píše: „V predchádzajúcom období duchovnú starostlivosť vykonávali z Vášho poverenia kňazi, ktorí boli učiteľmi univerzity a mali z tohto titulu zabezpečený prístup i pomoc na univerzite. Oddelením duchovnej správy od vzdelávacích inštitúcií vzniká potreba definovať, obdobne ako v iných univerzitných mestách, právny status Univerzitného pastoračného centra (UPC) ako nie univerzitného, ale diecézneho, či farského pracoviska. Treba tak urobiť aj preto, že v Ružomberku okrem našich cca 700 študentov je asi 250 vysokoškolákov Žilinskej univerzity a 60 študentov Trenčianskej univerzity a Univerzitné pastoračné centrum by sa malo starať aj o nich.“

 3.Založenie Univerzitného pastoračného centra a jeho prvé aktivity

Rada pre univerzity pri KBS

Duchovná starostlivosť na KU sa už od svojho začiatku inšpirovala aj prácou Univerzitných pastoračných centier (UPC), ktoré boli postupne zriaďované v univerzitných mestách Slovenska. Tak v roku 1997 vzniklo v Bratislave v Mlynskej doline prvé UPC na Slovensku. O rok neskôr vzniklo takéto zariadenie v Košiciach a v roku 1999 v Banskej Bystrici.[5] Výborná spolupráca jestvovala a jestvuje až dodnes s vysokoškolskými pastoračnými centrami v Českej Republike.

Kňazi poverení duchovnou starostlivosťou na univerzitách a v UPC tvorili v roku 2006 pri KBS Radu pre Univerzity, ktorú v tom čase viedli Mons. doc. ThDr. Tomáš Gális, banskobystrický pomocný biskup. Minimálne dvakrát do roka sa táto rada stretávala na spoločných stretnutiach, kde si na formálnej, či neformálnej rovine vymieňali vzájomné skúsenosti, navzájom sa inšpirovali a usilovali sa riešiť spoločné problémy.

Takéto stretnutie sa konalo v dňoch 25. – 26.10.2001 v Nitre. Na tomto stretnutí sa hovorilo o službe dobrovoľníkov, ktorú ponúkali pátri Jezuiti v programe Jesuit voluntteers.

Mgr. Ondrej Šmidriak sa tu predstavil s témou: Malé spoločenstvá v Cirkvi. Mgr. Pavol Hudák z košického UPC hovoril o Animátorskej škole, ktorú práve rozbiehali. Taktiež sa tu viedla diskusia o texte Pastoračného plánu KBS pre Cirkev na Slovensku na obdobie 2001-2006, ktorý sa dotýkal pastorácií univerzitnej mládeže. Práve na tomto stretnutí, pri vzájomnej výmene skúseností jednotlivých UPC sa Mgr. Ing. Jozef Žvanda so spolubratom pátrom Štefanom Halienkom presvedčil o potrebe „inštitucionalizácie“ duchovnej starostlivosti na KU a zriadenia UPC aj v Ružomberku. Ďalším dôvodom k tomuto kroku bol aj hlas zdola, hlas študentov KU, ktorí už mali skúsenosť s činnosťou niektorých UPC.

Ďalšie kroky smerujúce k zriadeniu UPC

Prvým dôležitým impulzom na ceste k zriadeniu UPC v Ružomberku bol list rektora KU spišskému diecéznemu biskupovi (o ktorom tu už bola reč vyššie v texte). Po tomto úvodnom kroku nasledovala séria rokovaní so spišským diecéznym biskupom Mons. prof. ThDr. Františkom Tondrom a s jeho spolupracovníkmi, rokovania s vedením KU, ďalšie spoločné stretnutia s duchovnými správcami iných UPC, mnohé konzultácie so študentmi KU, príprava návrhu Štatútu UPC v Ružomberku a následná konzultácia s cirkevným právnikom, pedagógom PF KU ICDr. Róbertom Brtkom. Celé toto úsilie dennodenne vkladali do modlitieb, aby napokon 31. októbra 2002 zriaďovacou listinou zriadil spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra dňom 1. novembra 2002 Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka so sídlom v Ružomberku (UPaC), Hrabovská cesta 1.[6] UPaC bolo slávnostne otvorené dňa 24. februára 2003. [7]

 Názov, logo a štatút Univerzitného pastoračného centra

Pri zriaďovaní UPaC v Ružomberku sa ponúklo spišskému diecéznemu biskupovi niekoľko návrhov týkajúcich sa názvu centra. Medzi návrhmi boli tieto: UPC biskupa Jána Vojtaššáka, UPC Jána Pavla II., UPC Ladislava Hanusa, UPC sv. Edity Steinovej. Nakoniec bol prijatý názov: Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka. K zmene došlo aj v skratke, už nie UPC ale UPaC. S týmto návrhom prišiel doc. Pavol Rusko, pedagóg Filozofickej fakulty KU (FF KU), a zároveň vedúci Katedry výtvarnej výchovy. Značka UPC už totiž na Slovensku jestvovala a bola skratkou istej káblovej televízie.

Doc. Pavol Rusko bol aj autorom loga UPaC v Ružomberku. Už predtým bola pre študentov KU vyhlásená súťaž v jeho návrhu. Množstvo návrhov však neuspokojovalo. Nakoniec padla myšlienka, aby symbolom UPaC boli modliace sa ruky umiestnené na hrobe biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom na Orave. Práve tieto ruky mali charakterizovať nové UaPC, pretože ukazovali smer, ukazovali spôsob ako; modliace sa ruky akoby zároveň chránili to dobro v nás, a nielen chránili, ale ho aj rozvíjali. Modliace sa ruky tak trocha pripomínajú aj typický vrch nad Ružomberkom, Čebraď.

Štatút UPaC Jána Vojtaššáka v niekoľkých článkoch obsahuje základné ustanovenia týkajúce sa tejto novovzniknutej cirkevnej inštitúcie, ktorá má byť katolíckym univerzitným strediskom, a má mládeži poskytovať pomoc, predovšetkým duchovnú. UPaC je zriadené pre univerzitnú mládež a pracovníkov univerzít. „Na čele UPC stojí duchovný správca, pomáhajú mu iní kňazi, prípadne diakoni, na to určení spišským diecéznym biskupom.“ Štatút definuje činnosť UPaC, ktorá má zabezpečovať:

1. a) pravidelné slúženie sv. omše, vysluhovanie sviatosti zmierenia, duchovné rozhovory, duchovné vedenie,
2. b) príprava na sviatosti,
3. c) organizovanie a zabezpečovanie prednášok z teológie a duchovného života pre študentov a pracovníkov univerzít
4. d) poskytovanie možnosti duchovnej obnovy a duchovných cvičení,
5. e) zabezpečovanie cvičení zo spirituality pre študentov KU.

Štatút UPaC v ďalších článkoch hovorí o hospodárení, o zrušení a zániku UPaC a na záver sú tam záverečné ustanovenia.

Prvé podujatia nového UPaC

Ďalšie kroky kňazov UPaC smerovali k získaniu nových priestorov pre Čajovňu UPaC a miestnosti, ktorá by mala dočasne slúžiť ako kancelária pastoračného centra. To sa nakoniec aj podarilo na 1. poschodí v objekte internátnej časti objektu Mladá generácia“ na Hrabovskej ceste. Pre akademický rok 2002/03 získalo UPaC nového spolupracovníka – koordinátora, ktorým bol Martin Gnip, seminarista z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského, ktorý si tu vykonával jednoročnú pastoračnú prax a veľmi pomohol, a rovnako aj dobrovoľníka, invalidného dôchodcu p. Jána Bodora, ktorý sa ujal technických záležitostí. Pred kňazmi a spolupracovníkmi UPaC v tom čase stála ďalšia úloha. Rada pre Univerzity pri KBS v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže Slovenska (ZKSM) na svojom stretnutí v Liptovskom Mikuláši v dňoch 18. – 19.04.2002 rozhodla, že celoslovenské stretnutie kresťanskej akademickej mládeže Slovenska AKADEM sa od tohto roka bude konať na KU v Ružomberku. Bola to veľká pocta, ale aj úloha, ktorej sa nakoniec UPaC vynikajúco zhostilo a AKADEM, ktorý sa nakoniec v dňoch 25. – 27.10.2002 aj uskutočnil, dopadol výborne. [8] Veľkú zásluhu na tom mali aj mnohí študenti, napr. Viera Hubová, Katarína Pekarčíková a ďalší.

4.Rozvoj Katolíckej univerzity a nová situácia pre UPaC

Hoci KU v Ružomberku bola zriadená iba v roku 2000, od svojho vzniku prešla za prvé dva roky nebývalým rozvojom. Na oboch doterajších fakultách pribudli nové externé pracoviská, pribudli nové študijné odbory, napr. na PF KU odbor Ošetrovateľstvo, Sociálna práca, Manažment v Poprade a iné, na FF KU napr. Žurnalistika, vedecké disciplíny ako História, Filozofia a iné, pripravoval sa vznik dvoch nových fakúlt, v samotnom sídle KU pribudli nové učebné priestory, nové ubytovacie priestory, noví pedagógovia a predovšetkým veľký počet nových študentov.

Kým v čase vzniku KU podstatná časť vtedajších študentov vo svojom študijnom odbore študovala okrem nejakého sekulárneho predmetu aj náboženstvo, v priebehu troch – štyroch rokov sa táto situácia podstatne zmenila. Na KU pribudol veľký počet študentov, ktorí už náboženstvo neštudovali. Rovnako sa v podstatnej miere zmenili aj dôvody, s ktorými sem prišli študovať. V mnohých prípadoch to už nebolo z osobného presvedčenia, lež z dôvodov ekonomických alebo si sem prišli jednoducho urobiť vysokú školu a v neposlednom rade pomerne veľký počet študentov si zvolil KU ako východisko z núdze, lebo ich neprijali na inú univerzitu. Táto situácia spôsobila, že sa klíma na KU v podstatnej miere zmenila. Študenti vyšších ročníkov s nostalgiou spomínali na staré zlaté časy, keď sa na KU takmer všetci poznali. Pedagógovia sa sťažovali na veľké počty študentov, na veľkú vyťaženosť a zaneprázdnenosť. Sťažovali sa aj radoví zamestnanci KU. S veľkým počtom študentov prišli mnohé radosti, ale aj starosti, problémy, ktoré boli badateľné zvlášť v osobnom živote, v atmosfére na internátoch.

Noví kapláni pre UPaC

Zmenená situácia na KU viedla aj tím kňazov a spolupracovníkov UPaC k premýšľaniu nad touto skutočnosťou. Často preto komunikovali s vedením KU, dekanmi jednotlivých fakúlt, vtedajším Veľkým kancelárom KU košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom,[9] so študentmi, so zamestnancami a hľadali riešenie. Zároveň bolo potrebné posilniť spoločenstvo univerzitných kaplánov. Nakoniec k tomu aj došlo a 1. júla 2003 spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra poveril ďalších dvoch kňazov duchovnou starostlivosťou na KU. Do kňazského spoločenstva UPaC tak pribudol Mgr. Ondrej Šmidriak, kňaz banskobystrickej diecézy, doterajší správca farnosti Horná Ves, ktorý mal aj skúsenosť s prácou v Sekcii pre rodinu a mládež pri KBS. S ním sa Mgr. Ing. Jozef Žvanda už poznal niekoľko rokov. Spájalo ich spoločné priateľstvo, práca s mládežou a spoločné dvojročné štúdium o pastorácii mládeže na Trnavskej univerzite. Druhým kňazom bol Mgr. Róbert Slotka, doterajší kaplán na Cirkevnom Gymnáziu sv. Františka v Levoči. Aj on už mal skúsenosť práce s mládežou, tiež boli s Mgr. Ing. Jozefom Žvandom priateľmi, a to ešte z čias ich štúdia v Kňazskom seminári na Spišskej Kapitule. Táto skutočnosť bola veľmi dôležitá. V zmenených podmienkach, pri takom obrovskom náraste študentov, pedagógov a zamestnancov KU narástli aj povinnosti a narástli aj radosti, ale aj problémy na KU. A toto všetko bolo možné zvládnuť iba s Božou pomocou, spoločne, v jednote, v láske a vzájomnom porozumení. Tým sa naplnila aj vízia bývalého špirituála – univerzitného kaplána ThLic. Martina Mikolášika, aby kňazské spoločenstvo tvorili viacerí kňazi rozličných pováh.

UPaC zabezpečovalo aj kultúrne a spoločenské podujatia. V máji 2004 sa konalo divadelné vystúpenie hry „Tri sestry“ od A. Čechova. Dramatická sekcia UPaC si pre ruskú klasiku spracovanú na základe pohľadu mladých študentov vybrala opäť netradičnú scénu v miestnej synagóge. Po piatich predstaveniach tejto hry v dňoch 4., 5., 11., 13. a 14. mája 2004 sa skončila divadelná sezóna 2003/2004 sekcie pre dramatické umenie pri UPaC. [10]

Spolupráca s vedením KU, vedením jednotlivých fakúlt, so študentmi, pedagógmi a zamestnancami KU

V každej oblasti života je nevyhnutná spolupráca, nevyhnutné komunikovať, nevyhnutné budovať vzťahy. A tak aj neskôr vládla častá komunikácia medzi jednotlivými orgánmi KU a kňazmi UPaC. S bývalým rektorom KU prof. RNDr. Jozefom Ďurčekom, CSc. mávali pravidelné porady, a to dvakrát v mesiaci v pondelok popoludní. Tieto stretnutia boli osožné pre obe strany, na ktorých pán rektor inicioval rozličné podujatia, aktivity, návrhy. Boli aj situácie, kde sa stretli s opačnými názormi na vec, napr. činnosť a aktivity UPaC, smerovanie KU, ale postupne si svoje pohľady objasnili. Pravidelné boli aj stretnutia s jednotlivými prorektormi KU, zvlášť s prorektorom pre vzdelávanie a výchovu, kde často riešili spoločné problémy.

Na začiatku nového akademického roka bývalo aj spoločné stretnutie s rektorom KU, dekanmi jednotlivých fakúlt a kvestorom KU. Takéto stretnutie sa uskutočnilo v budove rektorátu KU na Námestí Andreja Hlinku aj 10.10.2005. Na stretnutí zástupcovia UPaC prejavili voči vedeniu KU a jej jednotlivým fakultám vďačnosť za doterajšiu pomoc, spoluprácu a ústretovosť. V porovnaní s činnosťou iných UPC bolo UPaC v Ružomberku v obrovskej výhode, lebo mohlo pôsobiť priamo na pôde univerzity. Malo k dispozícii celý komplex učební, Aulu Jána Pavla II., internáty, telocvičňu v Rybárpoli. Toto bola obrovská výhoda. Na druhej strane sa však stretávali s rozličnými ťažkosťami. Najväčšiu ťažkosť niekedy spôsobovali nezdravé vzťahy vo vnútri KU. Druhou ťažkosťou, s ktorou sa trápili a ktorú na tomto stretnutí pomenovali, bol enormný nárast počtu študentov KU, čo spôsobovalo veľké problémy, čo zvlášť cítili pri Sústredeniach zo spirituality.

Rovnako boli sporadicky pozývaní aj na zasadanie Kolégia rektora, kde 19.04.2006 spoločne riešili problematiku Sústredení zo spirituality.

Pravidelné boli aj stretnutia s vedením jednotlivých fakúlt, a to vždy na začiatku semestra. Tieto stretnutia boli obohacujúce, mohli sa navzájom zladiť aktivity, podujatia, dátumy. Výborná spolupráca sa ukázala zvlášť pri príprave Misií na KU, v pôstnom období pri príprave Krížových ciest zo svetovej a slovenskej literatúry, pri riešení problematiky Sústredení zo spirituality. Počas vzájomných rokovaní niekedy došlo aj k odlišným pohľadom na vec, napr. v pohľade na službu univerzitného kaplána ako učiteľa na KU, a v otázke premiestnenia Kaplnky sv. Alberta.

Dobrá vzájomná spolupráca panovala aj medzi ostatnými fakultami KU a UPaC. Vedenie PF KU vyšlo v ústrety a dvaja univerzitní kapláni mali možnosť aj ako učitelia viesť semináre Vybraných kapitol z teológie. Takýmto spôsobom sa chceli ešte viac a pravidelnejšie dostať do kontaktu so študentmi.

Na tomto mieste je potrebné spomenúť ešte iných, aj neučiteľských pracovníkov KU. Už od príchodu na KU mal o. Jozef Žvanda veľkú oporu v kvestorovi KU, Ing. Pavlovi Budajovi, s ktorým často riešil problémy rozličného charakteru, či v pani Ing. Anne Jurčovej, ktorá vždy ochotne pomáhala s daňovými záležitosťami. Veľkou oporou im boli radoví zamestnanci, či už z údržby, ako p. Pavol Kupčo, p. Ján Ondrík, vrátničky z jednotlivých internátov, atď. Sú to jednoduchí ľudia, vo svojom obore odborníci, sú v prvej línii, problematiku KU poznajú z iného uhla pohľadu, stojí za to si ich vypočuť, vypočuť si aj toho najmenšieho.

 Aktivity, podujatia, snahy, radosti a starosti

Priestorové vybavenie UPaC

S plynutím času, podobne ako celá KU, aj UPaC prechádza svojim vývojom. V januári 2005 po tom, ako sa všetci zamestnanci Rektorátu KU presťahovali do novej budovy na Námestí Andreja Hlinku, UPaC získalo dve miestnosti, dočasne slúžiace ako kancelárske priestory. Avšak ani to už činnosti UPaC nevyhovovalo. Aby sa viera stala v centre univerzitného spoločenstva účinným prameňom nového života a autentickej kresťanskej kultúry, k tomu bolo už nevyhnutné pre činnosť UPaC získať nové voľnočasové priestory. To sa nakoniec aj podarilo, a UPaC sa presídlili do suterénnych miestností internátnej časti na Hrabovskej ceste. Okrem kancelárskych priestorov je tu k dispozícii nová Čajovňa „Čajka“, veľká multifunkčná miestnosť, ktorá od študentov dostala meno „U-PAB“, ďalej je tu spoločenská miestnosť so stolovým futbalom a rozličnými spoločenskými hrami a miestnosť pre stretnutia malých spoločenstiev. Tieto nové priestory, ktoré bolo ešte potrebné v tom čase dotvoriť, boli vynikajúcou možnosťou pre celé univerzitné spoločenstvo realizovať svoje aktivity, podujatia, aby sa tak mohlo na KU budovať skutočné spoločenstvo, spoločenstvo prijatia pre všetkých, aby sa KU stala domom a školou spoločenstva.

Štruktúra UPaC

S plynúcim časom sa postupne vybudovala aj celá štruktúra UPaC. Na čele UPaC stál duchovný správca o. Jozef Žvanda a pomáhali mu iní kňazi, ktorými boli páter Štefan Halienka, SJ, o. Róbert Slotka, o. Ondrej Šmidriak a o. Dušan Galica. Ďalej tu vypomáhali aj, páter František Dezider Alberty, OFMCap a grécko-katolícky kňaz, Dipl. o. Miroslav Macko.

UPaC malo aj svojich zamestnancov, ktorými boli Mgr. Margaréta Domiterová, koordinátorka pre aktivity a podujatia UPaC a RNDr. Helena Pisarčíková, zodpovedná za finančnú oblasť UPaC. K tomuto tímu patril aj Ján Bodor, invalidný dôchodca – dobrovoľník zodpovedný za technický úsek UPaC a množstvo ďalších študentov – spolupracovníkov, ktorí sa pripravovali na aktívnu účasť na živote Cirkvi.

V UPaC sa postupom času vytvorili jednotlivé sekcie (liturgická sekcia, sekcia spoločenstiev, sociálna sekcia, propagačná sekcia, kultúrna sekcia, športová sekcia, projektová sekcia a ďalšie sekcie), za ktoré boli zodpovední buď kapláni alebo koordinátori UPaC a v týchto sekciách pracovali aj študenti KU.

Aktivity a podujatia UPaC

Formačný cyklus na KU bol rozdelený do piatich rokov, jeho základná štruktúra sa opierala o Katechizmus Katolíckej Cirkvi tak, aby spájala akademické štúdium a mimoakademické oblasti s religióznymi a mravnými zásadami a utvárala život vo viere (1. rok: Vyznanie kresťanskej viery; 2. rok: Slávenie kresťanského tajomstva; 3. rok: Život v Kristovi; 4. rok: Modlitba kresťana a 5. rok: Kresťan v dnešnom svete). Tieto témy boli základom omšových príhovorov, duchovných obnov, prednášok rozličného druhu. Zároveň každý akademický rok mal svoju osobitnú tému, ktorá vyplývala buď z toho, čo sa prežívalo v univerzálnej či partikulárnej Cirkvi alebo čo sa prežívalo na KU. Pre AR 2005/2006 bola napr. zvolená téma, ktorá súvisela aj s Misiami na KU: „ Zakoreniť a upevniť sa v láske…“(Por. Ef 3,17). Táto téma bola rovnako súčasťou omšových príhovorov, duchovných obnov, atď. Pre každý deň bol vytvorený podrobný program s rôznymi duchovnými ale aj voľnočasovými kultúrnymi, športovými, zábavnými a vzdelávacími aktivitami.

Radosti a starosti UPaC

Veľkým obohatením pre prácu v UPaC bol celý tím kňazov, ale aj laikov, ktorí sa usilovali predovšetkým o budovanie spoločenstva v láske a jednote vydávať svedectvo o Božej láske. Spoločnou snahou bolo, aby univerzitné spoločenstvo dokázalo žiť živú vieru vo všedných dňoch, v dôležitých okamihoch zamyslenia a modlitby, zároveň sa usilovali, aby sa UPaC stalo centrom prijatia pre každého člena tohto spoločenstva. Toto bolo prioritou UPaC. V službe na KU UPaC vnímalo ústretovosť zo strany vedenia KU, ale aj zo strany jednotlivých fakúlt a vedenia študentských domovov.

Za prvé štyri roky svojej existencie, podobne ako KU, aj UPaC prešlo svojím rastom. Mnohé veci sa zdokonalili, našli sa vhodné formy, štruktúry, systém. Prirodzene boli tu aj nedostatky. Problémom bola veľká vyťaženosť. Každý z kňazov UPaC v priebehu akademického roka okrem služby na KU absolvoval aj veľký počet Sústredení zo spirituality. Tieto sa konali buď v priebehu týždňa (PF KU a od roku 2015 novovzniknutá Fakulta zdravotníctva KU) alebo v jeho závere (FF KU). Aj keď sa už problematika Sústredení zo spirituality riešila aj v rámci Kolégia rektora , predsa ešte nebola doriešená. V rámci služby UPaC na KU sa venoval čas aj pedagógom. Vždy v adventom alebo pôstnom období sa im ponúkla Duchovnú obnovu, ktorá sa stretávala s väčším, či menším prijatím. Raz v roku sa ponúkli Duchovné cvičenia.

5.Činnosť UPaC od roku 2007 do roku 2020

Vo svojom programe duchovnej starostlivosti o študentov a členov akademickej obce pokračovalo UPaC aj v ďalších rokoch. Pastoračné výzvy v duchovnej starostlivosti prinášali zmeny vo vedení KU, vonkajšie podmienky života študentov (cestovanie zadarmo), štúdium zahraničných študentov na KU a študentov Erazmu, a predovšetkým inšpirácie Sv. Otca prostredníctvom Svetových dní mládeže, duchovné zamerania Konferencie biskupov Slovenska a usmernenia veľkého kancelára KU, košického metropolitu, arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera a špišského diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku

Kňazi a spolupracovníci UPaC

V UPaC pôsobil a pôsobí nasledujúci tím kňazov: o. Róbert Slotka (v UPaC pôsobí od 2003, duchovný správca UPaC – 10.7.2013), o. Jozef Žvanda .(2001 – ), o. Dušan Galica (2005 – 2019), o. Stanislav Dulák (2012 – 2015), páter František Kovaľ, SJ (2012 – 2019). V duchovnej službe v UPaC vypomáhali a vypomáhajú títo tzv. externí kňazi: p. Rastislav Dluhý, CSsR (2010 – 2013), don Pavol Dzivý, PhD., SDB (2010 – 2017), don Jozef Luscoň, SDB (2013 – 2017), o. Peter Caban (2015 – 2017), p. Branislav Dado, SJ (2018 -), p. Ondrej Gabriš, SJ (2018 – 2020); o. Peter Olexák, PhD. (2018 – ), o. Igor Suchý, grécko-katolícky kňaz (2011 – ). V UPaC pôsobil aj diakon špišskej diecézy Lukáš Kutlák (2015 – 2016).

Okrem kňazov v UPaC pôsobil a pôsobí tím laikov: Mgr. Miroslav Balšínek – koordinátor pre šport (? – 2012), Mgr. Otília Kočálková – koordinátorka pre formáciu študentov (2013 – 2016) a Mgr. Margaréta Domiterová – projektová koordinátorka (2012 – 2014). V UPaC pôsobí aj chránená dielňa, ktorá tiež významne prispieva k poslaniu UPaC a má týchto členov: Mgr. Slavomíra Rišová (2013 – ), Mgr. Slávka Matlová (2012 – ), Mgr. Mária Lovichová, ekonomika (2013 – ), Marek Grznár (2012 – ).

Kňazi UPaC svoje poslanie na Katolíckej univerzite uskutočňovali hlavne slúžením sv. omší, vysluhovaním sv. zmierenia, prípravou ku sviatostiam a animáciou malých spoločenstiev. Sv. omše sa slávia v nasledujúcich priestoroch: v Kaplnke sv. Albert na Pedagogickej fakulte, v Kostole sv. Rodiny, s Kaplnke Edity Stein na Internáte „Ruža“ a modlitbovej miestnosti na Internáte Trio. V priebehu týždňa počas AR je ponúknuté pre univerzitné spoločenstvo 15 sv. omší.

Kňazi UPaC taktiež vyhradili pravidelný čas na vysluhovanie sv. zmierenia v každý deň pracovných dní. Ku vysluhovaniu sv. zmierenia bola vytvorená špeciálna miestnosť.

Príprava ku iniciačným sviatostiam sa realizovala individuálne. Taktiež kňazi UPaC pripravovali študentov a zamestnancov KU ku sv. manželstva individuálne alebo im ponúkli víkendovej prípravy, keďže kňazi UPaC sú súčasťou diecézneho tímu prípravy do manželstva. Blízka príprava ku sv. manželstva sa uskutočňovala prostredníctvom víkendoviek – „Žena, poznaj seba…“ (od 2014) a „Chodíme spolu, ako ďalej…“ (od 2014), ktoré lektorujú MUDr. František Orlovský a tím manželov – absolventov KU. Súčasťou vzdialenej prípravy na prijatie sv. manželstva je „Škola rodiny“, čo je dvojročný cyklus prednášok, ktoré sú zamerané na budovanie vzťahu, materstvo a rodičovstvo. Prednášky spomínaného cyklu vedú manželské páry zo spoločenstva saleziánskych dobrovoľníkov v Ružomberku. Taktiež UPaC vťahovalo študentov a zamestnancov KU do šírenia úcty k životu v projektoch Fóra života – „Stužka za počatý život“, „Sviečka za počatý život“ a aktívnou účasťou na celoslovenskom podujatí „Pochod za život“ (Košice 2013, Bratislava 2015 a 2019). Ku vzdialenej príprave ku sv. manželstva prispeli kurzy „Láska a sexualita“ (AR 2016/17)  a „Láska a zodpovednosť“ (AR 2018/19), ktoré lektorovali členovia Spoločenstva sv. Jána Pavla II.

Ďalšou významnou činnosťou kňazov v pastoračnej službe na KU je realizovanie výučby predmetu Sústredenia zo spirituality. Tento predmet je súčasťou tzv. študijného základu  pre študentov na KU. Predmet sa realizuje evanjelizačno-katechetickým spôsobom prostredníctvom prednášok, svedectiev, práce v skupinkách a duchovnej ponuky. Predmet na základe niekoľkoročných skúseností kňazov UPaC prešiel výraznou premenou. Predtým chodili kňazi UPaC so skupinkami študentov mimo KU, väčšinou do centier mládeže diecéz. V súčasnosti sa SZS realizujú v priestoroch UPaC alebo na fakultách, kde sa časť programu uskutočňuje prednáškovým spôsobom a druhú časť si študenti môžu poskladať z pestrej ponuky odporúčaných aktivít UPaC.

Dôležitou pastoračnou činnosťou je animácia malých spoločenstiev. Kňazi UPaC pripravovali podklady na stretnutia podľa tematického zamerania AR a viedli animátorov. Stretnutia malých spoločenstiev študentov sa uskutočňovali v priestoroch UPaC a na internátoch. Stretnutia boli ponúknuté aj pre pedagógov a zamestnancov KU, ktoré sa realizovali hlavne v AR 2014/15.

Zaujímavou pastoračnou službou kňazov  UPaC je evanjelizácia vo farnostiach. Raz za mesiac uskutočnia výjazd do farnosti, odkiaľ pochádzajú pedagógovia a študenti KU. Súčasťou programu je slúženie sv. omši s farnosťou, príhovor pri sv. omši, uctievanie relikvií sv. Jána Pavla II. a propagácia KU s osobnými rozhovormi.

Priestory UPaC zostali v suteréne Pedagogickej fakulty na Hrabovskej ceste. Priestory prešli obnovou realizovaním dvoch projektov cez Renovabis  v roku 2010 (zámerom projektu bol nový nábytok, preinvestovaná čiastka – 21 000 eur) a 2014 (zámerom projektu bola technické vybavenie, preinvestovaná čiastka – 26 500 eur). V projektoch spolupracovali aj Filozofická, Pedagogická fakulta, Fakulta zdravotníctva. Priestory UPaC prechádzajú pravidelnou údržbou (maľovanie, opravy nábytku…). Taktiež obnovou prešla aj Kaplnka sv. Alberta (január 2018), ktorej sponzorská pomoc činila 6 000 eur. Výmena nábytku sakrestie (jún 2017 – 5 000 eur) a výmena podlahy (máj – jún 2019 – 13 000 eur) bola uskutočnená v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli.

 Aktivity a podujatia UPaC

Duchovné podujatia UPaC realizovalo prostredníctvom ponuky doobedňajších tichých adorácií, ktoré prebiehali v Kaplnke sv. Alberta. V adventnom období sa uskutočnila trojdňová adorácia, ktorej program sa rozšíril aj o nočnú adoráciu na internátoch. Taktiež sa uskutočňovali modlitby podľa liturgického obdobia. Študenti a zamestnanci KU si obľúbili korunku Božieho milosrdenstva a modlitbu sv. ruženca.

Duchovnú ponuku spestruje aj modlitba chvál, ktorá sa realizovala prostredníctvom Spoločenstva pri KU (jedná sa o spoločenstvo študentov, zamestnancov a absolventov KU) v trojtýždňovom intervale pod vedením o. Róberta Slotku. Modlitbové spoločenstvo taktiež ponúkalo každý AR evanjelizačný kurz s možnosťou budovania vzťahov v malých skupinkách. Na prehĺbenie osobného vzťahu s Bohom napomáhali tieto akcie: víkendový pobyt u Benediktínov v Sampore, duchovné obnovy s pátrom Eliasom Vellom (2013, 2015, 2019 – akcie boli realizované v spolupráci s Občianskym združením Effeta); tematické stretnutia počas celého AR – „Lectio divina“ (AR 2012/12), Škola sv. Písma – putovanie s Abrahámom (AR 2013/14), Škola modlitby s Božím slovom (AR 2014/15), nádvorie pohanov – diskusie (AR 2012/13), dni s rehoľnými spoločenstvami s bohatým duchovným programom, duchovné obnovy pre pedagógov a zamestnancov KU (na začiatku semestra AR 2013/14, na začiatku adventu a pôstu AR 2014/15, v súčasnosti na začiatku AR) a študentov KU (30.11. – 02.12.2018 – duchovná obnova s o. Pavlom Hudákom na tému „Krása bl. Anky Kolesárovej), akadémie (11.12.2013 – akadémia k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie: Face to face s Máriou), jednodňové púte (Krakow, Wadovice – Oswienczim, Hronský Beňadik – 24.11.2013). Zaujímavou skúsenosťou sú pešie púte (púť do Czestochowej z Vranova nad Topľou: 1. – 15. 8. 2014; pešia púť do Santiaga de Compostela: zo Sárie – 2010,  z Porta 03. – 19.08.2015, z Fatimy 29.07. – 19.08.2017, z Lúrd 18.07. – 02.08.2019), tu sa kňazi UPaC a študenti dostávali do pravidelnej modlitby, novej citlivosti na Boha cez prírodu a ľudí, spoznávali bohatú kresťanskú tradíciu a preukazovali si vzájomnú obetavú službu.

Významným evanjelizačným programom bol projekt misií na KU. V termíne 01. – 07.10.2012 realizovali podujatie pátri Redemptoristi pod vedením P. Michala Zamkovského, CSsR. V ďalšom termíne 19. – 26.03.2018 boli vedením misií požiadaní pátri z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – Ondrej Skočík, CM a Tomáš Brezáni, CM.

Veľmi obohacujúcim stretnutím, ktorého sa zúčastnili kňazi UPaC a študenti KU sú Svetové dni mládeže (Rio de Janeiro – 2013, Krakow – 2016, Panama – 2019). Tu mali študenti príležitosť zakúsiť mladú Cirkev, živú vieru a príležitosť odovzdať skúsenosť svojej viery pre mladých z celého sveta. Podobnou akciou sú Národné stretnutia mládeže, do ktorých boli kňazi UPaC a študenti KU organizačne zapojení (Ružomberok – R 13, Poprad – P15, Prešov – P18).

Ďalším vzácnymi aktivitami boli charitatívne akcie: zbierky potravín, šatstva a finančnej pomoci, realizovanie humanitárnej pomoci z Nemecka (október a november 2013 a distribúcia materiálu). Zaujímavým charitatívnym podujatím bol benefičný gospelový festival – GospelFest (29. – 30.01.2016, 10.02.2017). Ku dielam charity môžeme zaradiť aj pravidelný odber krvi, ktorý prebiehal v priestoroch UPaC v období adventu a vo veľkonočnom období. Od r. 2019 sa zmenili odberové termíny na október a marec, čo súvisí zo zmenou transfúznej stanice z Martina na Ružomberok.

Do bohatej ponuky UPaC patria aj kultúrne aktivity v nasledujúcej podobe: koncerty (napr., koncerty pre prvákov na začiatku : EsPé – 22.09.2013, Braňo Letko – 23.09.2014), divadelné predstavenia („Anjelom svojim prikážem o tebe“ – veriaci z farnosti Zákamenné, 24.02.2016; „Ó sláva HviezdÓslava“ , 29.04.2015, „Lúče otcovstva“, 27.04.2016 – Teatro colorato), muzikál (Jesus Christ, Superstar (Rebeli), 08.10.2019, farnosť Dolný Kubín a okolie), KU má talent (október AR), Historický bál v dobových kostýmoch (november počas AR), Sedliacka veselica (apríl počas AR). Od AR 2018/19 UPaC ponúkalo na začiatku AR „študentský večer“, ktorý je kultúrnou časťou slávnostného „Veni Sancte“ na KU. Pravidelnou aktivitou počas celého AR bol filmový klub, ktorý viedol PaedDr. Ján Gera, PhD., kde okrem sledovania filmu študenti mali príležitosť diskutovať o odkaze filmu. Vrcholovým kultúrnym podujatím bola Beánia (od AR 2016/17), ktorá ponúkala pre študentov celovečerný program poskladaný z pozvaných hostí, talentov z KU, diskotéky a sprievodných aktivít. UPaC sa tiež organizačne zapájalo do realizácie reprezentačných plesov KU.

K rozšíreniu kultúrnej ponuky na KU výrazne prispievala ochotnícka aktivita divadelnej skupiny študentov, ktorá každý AR ponúkala (od 2016) pre univerzitné spoločenstvo divadelné predstavenie a s ktorou UPaC úzko spolupracovalo. Ďalšou ochotníckou skupinou je folklórny súbor „Čebrať“ (od 2016), ktorá tiež výrazne prispievala do kultúrnych aktivít UPaC.

Kultúrne aktivity ponúkali aj „tvorivé dielne“, „šikovná vareška,“ ktoré podporovali kreativitu študentov a praktické zručnosti, obohacovali univerzitné spoločenstvo o vlastné produkty. Lektormi spomínaných aktivít boli koordinátori UPaC.

Športové aktivity UPaC sa realizovala v  pravidelnej športovej činnosti v telocvični Gymnázia sv. Andreja a na Zimnom štadióne v Ružomberku. Počas AR sa uskutočňovali rozličné športové turnaje: futbalový, basketbalový, florbalový, volejbalový, pinpongový, turnaj v hode šípok. Športovú činnosť rozširoval turistický klub, ktorý cez víkendy ponúkal pestré horské výstupy. Po ukončení skúškového obdobia UPaC ponúkalo pre študentov lyžiarsky zájazd.

Spoločensko-formačné aktivity sa uskutočňovali prostredníctvom  činnosti Kolégia KU, podujatia „hosť na KU“, jednorázových diskusií (Afganistan vtedy a dnes, 07.10.2013; misia Lunik, 21.10.2013), pravidelných diskusií (univerzitné fórum – UFO), celoslovenského podujatia – Akadem.

Začiatkom júla 2012 začal projekt Kolégia KU, ktorý ponúkal ročný formačný program určený predovšetkým študentom KU. Prvoradým zámerom projektu bola snaha o realizovanie poslania KU – formovať myseľ a srdce v atmosfére komunity, a to za sprevádzania skúsenými odborníkmi. Systematický ročný formačný program internátneho typu bol určený predovšetkým pre študentov bakalárskeho štúdia. Povereným riaditeľom a špirituálom KKU bol p. František Kovaľ, SJ  a od septembra 2014 o. Jozef Žvanda. Kolégium malo bohatý týždenný komunitný program, v jeho centre boli položené kolokviá s hosťami. Do programu boli vložené aj víkendové akcie. Projekt bol ukončený v máji 2016 pre nízky záujem študentov o tento spôsob formácie.

Prednáškovo-diskusné podujatie „Hosť na KU“ súvisí so vznikom Kolégia KU a bolo otvorené pre spoločenstvo KU a širokú verejnosť. Na podujatie boli pozvaní zahraniční a domáci hostia z rozličných odborov a profesií. Cieľom akcie je ponúknuť mozaiku názorov osobností, diskutovať nad nimi a inšpirovať tvorivú intelektuálnu činnosť na Katolíckej univerzite. Podujatie prebiehalo počas prednáškového obdobia AR, ktorého súčasťou je umelecká vložka z dielne katedry hudby Pedagogickej fakulty pod vedením PaedDr. Stefky Palovičovej, PhD.

Akadem bolo celoslovenské víkendové stretnutie vysokoškolskej mládeže, ktoré 10 rokov (2003 – 2013) prebiehalo v Ružomberku a na pôde Katolíckej univerzity. Podujatie organizačne zastrešovalo UPaC v Ružomberku v spolupráci s UPaC z celého Slovenska. V programe Akademu boli sv. omše s otcami biskupmi, prednášky a diskusie s hosťami, ponuka workshopov a práca v skupinkách, koncerty a rozličné modlitby. Podujatie inšpirovalo činnosť UPaC na Slovensku a budovalo pekné vzťahy medzi vysokoškolskou mládežou.[11]

Spolupráca s vedením KU a fakultami – zástupcovia UPaC boli v pravidelnej komunikácii s vedením KU a fakúlt pri Kolégiu rektora KU, Kolégiu dekana PF, kde na základe potrieb sa hľadala vzájomná spolupráca. UPaC spolupracovalo na týchto projektoch: požehnanie na začiatku kalendárneho roka, pomoc pri organizovaní Dňa otvorených dverí na KU, slávenie promočných sv. omší a sv. omší pri medzinárodných kongresoch a Detskej univerzite, realizácia akcie – sv. Mikuláš medzi deťmi zamestnancov fakúlt.

Zásady katolíckej formácie na Katolíckej univerzite v Ružomberku – v roku 2019 bol prijatý vnútorný predpis o katolíckej formácii na KU, ktorým KU po dohode s orgánmi KU realizuje svoju zodpovednosť za zachovanie katolíckeho charakteru KU. Duchovnú katolícku formáciu pedagógov, zamestnancov a študentov na KU realizuje UPaC a jeho činnosť sa v súlade s vnútorným predpisom o katolíckej formácii riadi pastoračným plánom na tri roky. Tento plán schvaľuje Veľký kancelár KU. Dôležitým článkom vo vnútornom predpise je zadefinovanie realizácie predmetu „Sústredenie zo spirituality“. Cieľom predmetu je motivovať študentov k osobnému duchovnému, ľudskému a intelektuálnemu rastu a k zapojeniu sa do komunitného života v univerzitnom prostredí. Vnútorný predpis vypracoval v marci 2019 ThLic. Anton Ziolkovský, PhD. [12]

Slávenie výročí UPaC

V novembri 2012 si univerzitné spoločenstvo na KU pripomenulo 10. výročie založenia UPaC. Súčasťou osláv bola slávnostná sv. omša v Kaplnke sv. Alberta, ktorú celebroval Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup. V tom čase tvorili tím UPaC piati kňazi, piati koordinátori – zamestnanci a mnoho spolupracovníkov z radov študentov, pedagógov a zamestnancov KU.[13]

Univerzitné spoločenstvo KU v Ružomberku si svoje 15. narodeniny pripomenulo slávením vysokoškolskej mládežníckej svätej omše v pondelok 06.11.2017 v Kostole Povýšenia Svätého Kríža. Po skončení sv. omše si na tradičnom „agapé“ v Pastoračných priestoroch pátrov Jezuitov mohli mladí vysokoškoláci pochutnať na dobrotách, ktoré pochádzali z dielne „Šikovnej varešky“. V utorok 07.11.2017 o 12:15 slávilo univerzitné spoločenstvo KU v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli ďakovnú sv. omšu za účasti jej rektora Mons. prof. Jozefa Jaraba, jeho najbližších spolupracovníkov, vedenia fakúlt KU, pedagógov, zamestnancov a študentov KU. Svätej omši predsedal duchovný správca UPaC o. Róbert Slotka. Slávnostný príhovor predniesol univerzitný kaplán o. Jozef Žvanda, ktorý zdôraznil úlohu KU „naučiť svojich študentov milovať, milovať život, milovať človeka, milovať seba, milovať bratov a sestry, milovať múdrosť, milovať zodpovednosť, milovať svet a milovať Boha“. [14]

Nové výzvy pre duchovnú starostlivosť o študentov a členov akademickej obce KU do budúceho desaťročia

Perspektívami UPaC v duchovnej starostlivosti je posilňovať aktívne načúvanie voči vedeniu KU, pedagógom a zamestnancov KU, voči veľkému kancelárovi KU a spišskému diecéznemu biskupovi, taktiež voči študentom, a takto zachytiť znamenia čias a hľadať na ne odpoveď. Chceme mať na zreteli dôležité momenty pastoračnej služby na univerzitách podľa cirkevných dokumentov a poslania KU:  formovať myseľ, srdce i ruky (cesta čností); budovať hlboký osobný vzťah s Bohom, podporovať dialóg medzi vierou a vedou, budovať spiritualitu spoločenstva; podporovať vznik malých spoločenstiev študentov, pedagógov a zamestnancov KU; formácia animátorov malých spoločenstiev a spolupracovníkov UPaC; smerovať všetky aktivity tak, aby sa celé spoločenstvo KU stávalo evanjelizujúcim spoločenstvom. [15]

UPaC chce pokračovať v spolupráci s UPC a diecéznymi centrami mládeže na Slovensku. Taktiež budeme čerpať z bohatej skúsenosti v univerzitnej pastorácie v našich podmienkach.

V najbližšom čase chceme reflektovať prípravu na SDM 2023 v Lisabone. Zároveň chceme prostredníctvom našich aktivít upevňovať hodnoty dôstojnosti ľudskej osoby, manželstva a rodiny, spravodlivosti.

Taktiež chceme zveľaďovať priestory UPaC, kaplnky, kostol Sv. Rodiny, aby aj naďalej slúžili na duchovné aktivity členov univerzitného spoločenstva.

[1] Prvá časť kapitoly (s. 1 až 13) obsahuje text prednášky ThLic. Ing. Jozefa Žvandu, ktorá odznela na Konferencii o pastorácii na Katolíckej univerzite. Prednášku organizovala v marci 2006 Katedra katechetiky a praktickej teológie Pedagogickej fakulty KU. Kapitola je doplnená informáciami z ďalších citovaných zdrojov o UPaC zverejnených najmä vo výročných správach KU, v časopise Kuriér KU, a je rozšírená o informácie o činnosti a o podujatiach organizovaných UPaC za obdobie od 2007 do roku 2020.

[2] JÁN PAVOL II.: Ex Corde Ecclesiae. Trnava : SSV, 1998, č. 31.

[3] Kódex kánonického práva. C, Kán 813.

[4] Rím.-kat. dekanský farský úrad v Ružomberku poskytol možnosť využívania chrámu Sv. Rodiny ako univerzitný kostol už od založenia KU v roku 2000 (Výročná správa KU 2001, Ružomberok 2002. s. 22).

[5] V roku 2006 už tieto vysokoškolské centrá jestvovali v jedenástich univerzitných mestách Slovenska. Aktuálne v roku 2020 je na Slovensku 12 Univerzitných pastoračných centier, od roku 2006 pribudlo 1. októbra 2015 jedno nové Univerzitné pastoračné centrum bl. Zdenky Schelingovej na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o.

[6] UPaC bolo zriadené ako samostatný právny subjekt (Výročná správa KU 2002, Ružomberok 2003, s. 51).

[7] Kuriér Katolíckej univerzity roč. 2X, č. 1/2003. s. 4.

[8] Na podujatí sa zúčastnili okolo 600 účastníkov. (zdroj: Výročná správa KU 2003. Ružomberok 2004. s. 17). UPaC organizovalo o dva roky neskôr aj ďalšie podujatie AKADEM 2004, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 500 účastníkov z celého Slovenska (zdroj: Výročná správa KU 2004. Ružomberok 2005. s. 16.).

[9] Košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč bol vo funkcii Veľkého kancelára KU do roku 2010. Novým Veľkým kancelárom KU sa po prevzatí úradu 10. júla 2010, podľa štatútu KU, stal novovymenovaný košický arcibiskup Mons. Bernard Bober (zdroj: https://www.mod.gov.sk/ordinar-na-66-zasadani-konferencie-biskupov-slovenska/?pg=7).

[10] Sersenová Juliana. Akcie Univerzitného pastoračného centra biskupa Jána Vojtaššáka. Kuriér Katolíckej univerzity. roč. 3. Č. 2/2004. s. 5.

[11] Pastoračný plán Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku pre AR 2012/13, Ružomberok, 2012, s 1. – 11. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2013, Ružomberok, 2014. s. 4 – 27. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2014, Ružomberok, 2015. s. 4 – 25. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2015, Ružomberok, 2016. s. 4 – 22. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2016, Ružomberok, 2017. s. 4 – 24. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2017, Ružomberok, 2018. s. 4 – 21. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2018, Ružomberok, 2019. s. 4 – 23. Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2019, Ružomberok, 2020. s. 4 – 20.

[12] Vnútorný predpis Zásady katolíckej formácie na Katolíckej univerzite v Ružomberku č. VP-KU-11 zo dňa 16. apríla 2019.

[13] Žvanda Jozef. Upécečko oslávilo desaťročnicu. Kuriér. roč. 12. č. 1/2013. s. 11.

[14] Žvanda Jozef. 15. narodeniny UPaC. Kuriér. roč. 16. č. 3/2017. s. 26.

[15] Výročná správa Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka za rok 2019, Ružomberok, 2020. 20 s.

Pripravili:

PaedDr. Róbert Slotka, PHD,

ThLic. Ing. Jozef Žvanda, PHD.,