Komentáre sú vypnuté na tento post

Duchovná obnova pre tento čas V.: „Chtěl bych žít! Chcel by som žiť! ALE AKO ŽIŤ BEZ ŽENÍCHA?

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Duchovná obnova pre tento čas: „Chtěl bych žít! Chcel by som žiť! ALE AKO ŽIŤ, AKO ŽIŤ BEZ ŽENÍCHA? O zavretých kostoloch, o Eucharistii v tieto dni. A o tom, kto mi povie: „Si nenahraditeľná!“ Kto mi to povie?

Prídu dni, KEĎ IM ŽENÍCHA VEZMÚ…          „Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: ´Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?´ Ježiš im povedal: ´Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.´“ Mk 2, 18-20

Doľahla na nás ťarcha. Zavreté sú školy a univerzity, zavreté sú telocvične a ihriská, zavreté sú kiná a divadlá, krčmy, bary a reštaurácie, predčasne skončil futbal a hokej a Petra Vlhová, ktorá nám v poslednom čase rozdávala toľko radosti, toľko radosti, že sme boli náhle hrdí, aj keď sa nám to iba občas stáva, boli sme náhle hrdí, že sme ako ona, Slováci. Všetko náhle skončilo a my svoj smútok zakrývame pod rušká, nie naše ušká, lež naše tváre a smútok, veľký smútok v nich skrývame pod rúška. A skončili aj kostoly. Kostoly skončili a ŽENÍCH – EUCHARISTIA...

Odišiel ŽENÍCH – EUCHARISTIA, ŽENÍCH – EUCHARISTIA odišiel…

Koľko nádeje v našich kostoloch hľadajú naše staré mamy. Jediný sociálny kontakt s druhými majú aspoň v kostole a stretnutie s Bohom a posilu z Božieho slova a z Eucharistie, ktoré patria k sebe, a sú navzájom hlboko a nerozlučne spojené, Božie slovo a Božie Telo. Áno, naše staré mamy možno rady klebetia a „strašne nerady ohovárajú“, a predsa rady kráčajú do kostolíka, do kostolíka v tej, ktorej dedine, či mestečku. Vždy sa ich nájde aspoň SEDEM STATOČNÝCH. Na Kristovi a na ich zohnutých a už aj unavených pleciach stojí naša Cirkev, nie na politikoch, ekonómoch a pracháčoch, nie na pracháčoch… A chlapi? Tí si radi občas zájdu do krčmy na pivko, na futbal a potom možno aj do kostola. Ale naše staré mamy? Kam pôjdu z tých zabudnutých zadných izieb? Kam len pôjdu v tomto čase-nečase… Koľko smútku je v týchto dňoch v ich srdciach. Nie, možno nemajú strach, že zomrú na korona vírus, to by už ani nevyšli z domu trocha si so susedou poklebetiť, samozrejme, v rúšku. Viac ako Covid – 19, viac ako korona vírus, im spôsobuje smútok a bolesť to, že už hádam kostoly ani neotvoria, že sa možno už kostolíka ani nedožijú a stretnutia s Pánom… Koľko nádeje v našich kostoloch hľadajú utrápení starí rodičia a rodičia, otcovia a mamy v zápase o srdcia svojich detí. A možno aj, možno aj tínedžeri, aj keď sa to tak na prvý pohľad možno ani nezdá, možno aj tínedžeri tajne túžia po kostolíku… Aj keď si v kostole občas alebo možno aj častejšie „lajknú“, teda na sociálnej sieti, predsa na prvý pohľad znudeným tínedžerom kostolík predsa trocha chýba, trocha chýba… Odišiel ŽENÍCH – EUCHARISITA, odišiel ŽENÍCH – EUCHARISITA, odišiel ŽENÍCH – EUCHARISITA… Prečo len náš ŽENÍCH – EUCHARISITA odišiel?

Kto len povie neveste, si krásna, si prekrásna, priateľka moja, si nenahraditeľná, si naozaj NENAHRADITEĽNÁ! Kto to povie prekrásnej neveste? A kto to má povedať prekrásnej NEVESTE, ak nie statočný junák, ženích, ŽENÍCH? Kto to má povedať, ak nie ŽENÍCH? A my, Cirkev, sme tou NEVESTOU, Baránkovou NEVESTOU, ŽENÍCHOVOU NEVESTOU, NEVESTOU ŽENÍCHA – EUCHARISTIE…

Započúvaj sa na chvíľu, ako to vyspievala SIMA…

https://www.youtube.com/watch?v=Fb1fIST9OIk

Bol to ŽENÍCH – EUCHARISTIA, bol to ŽENÍCH – EUCHARISTIA, neobyčajný…

Bol to ŽENÍCH – EUCHARISTIA, bol to ŽENÍCH – EUCHARISTIA, neobyčajný ŽENÍCH – EUCHARISTIA, Boží Baránok, ktorý mŕtvemu dievčaťu, dcére predstaveného synagógy Jairusa, povedal: „Vstaň!“ A ona vstala a Ježiš ju vrátil jej rodičom. (Lk 8, 41-56) Bol to ŽENÍCH – EUCHARISTIA, unavený „syn“ tesára z Nazareta, ako ho mnohí vtedy poznali, unavený „syn“ tesára z Nazareta, ktorý sa zmiloval nad ubolenou matkou, vdovou, keď sa stretli pred bránami mesta Naim. Jeho nasledoval dav, aj oproti kráčal veľký, smútočný dav, smútočný sprievod. ŽENÍCHOVI – EUCHARISTII, Ježišovi, sa uľútostilo trpiacej matky, ktorej zomrel jediný syn, jediná opora, jediná nádej pre starobu. A tak Ježiš – ŽENÍCH – EUCHARISTIA rozkázal mŕtvemu synovi: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ A on vstal a Ježiš ho vrátil jeho matke. A z dvoch davov vznikol jeden, radostný… (Lk 7, 11-17) Bol to On, ŽENÍCH – EUCHARISTIA, ktorý povedal trúchliacej Marte: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ A mŕtvy Lazár, jej brat, na mocné Ježišovo slovo vstal. (Jn 11, 1-64) Bol to Ježiš, Boží Baránok, ŽENÍCH – EUCHARISTIA, ktorý povedal slepcovi v Jerichu: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila. A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha.“ (Lk 18, 42-43) Toto všetko a ešte oveľa viac, oveľa viac, oveľa viac dobrého urobil Boží Syn, Boží Baránok, ŽENÍCH – EUCHARISTIA, ktorého dnes už pre zatvorené chrámy nemáme… Nuž kto má povedať neveste: „Si nenahraditeľná“, ak nie ŽENÍCH. A ŽENÍCHA – EUCHARISTIU už nemáme…

Svet bez ŽENÍCHA – EUCHARISTIE

Niet ŽENÍCHA – EUCHARISTIE, ktorý by nás potešil a povzbudil, ktorý by nám povedal: „SI NENAHRADITEĽNÁ, SI NENAHRADITEĽNÁ, SI NENAHRADITEĽNÁ! NEKONEČNE ŤA MILUJEM!“ Niet ŽENÍCHA – EUCHARISTIE, ktorý by nám povedal: „Hľa, tu som, dávam ti svoje telo, dávam ti svoju krv, posilni sa mnou, Eucharistiou na cestu, aby si neustal, aby si neustal.“ Namiesto ŽENÍCHA – EUCHARISTIE prišli masmédiá a politici, a zlé správy o víruse a nakazených a mŕtvych. Namiesto ŽENÍCHA – EUCHARISTIE prišli trápne TV programy, aby nás v tomto hlbokom smútku, keď ŽENÍCHA – EUCHARISTIE niet, kŕmili prízemnými filmami a seriálmi. Mnohé seriály a filmy našich TV, ktorých už len samotné názvy hlboko ponižujú povedzme vznešené povolanie UČITEĽOV, zosmiešňujú ich a robia z nich hlupákov, zosmiešňujú statočných ľudí, prezentujú násilie, vraždy, hádky a intrigy a snažia sa nám podsunúť, že toto je štýl nášho života a manželstvo je nezmysel, že vernosť je nezmysel, že čistota a panenstvo sú nezmyslom a patria už iba do stredoveku. Toto v tejto smutnej dobe bez ŽENÍCHA – EUCHARISTIE nám VTĹKAJÚ do hláv a do hláv našich detí a mládeže a tvrdia, že tak sa má žiť.

A predsa je tu, je tu ON, ŽENÍCH – EUCHARISTIA

ŽENÍCHA – EUCHARISTIU pre zavreté kostoly a chrámy už nemáme, ako nám len chýba, ako nám len chýba… Áno, veľmi nám chýba… No napriek tomu, napriek tomu ON, ŽENÍCH – EUCHARISTIA, je predsa tu, je tu skrze ústa a srdcia a ruky kňazov, skrze modlitbu, obetu a svätú omšu v skrytosti a v tichu prázdnych chrámov. ON, ŽENÍCH – EUCHARISTIA je tu skrze Rádio LUMEN a a TV LUX, je tu skrze slová pôstnych kazateľov, je tu doma skrze rodinu, skrze rodičov, deti a starých rodičov, skrze modliacu sa DOMÁCU CIRKEV. A stretávame Ho, nášho ŽENÍCHA – EUCHARISTIU aj v bratoch a sestrách pred lekárňou či obchodom, aj keď MU pre rúšku celkom do tváre nevidíme. Nevidíme JEHO úsmev či smútok… ŽENÍCHA – EUCHARISTIU stretávame aj dnes, naozaj HO stretávame v bratoch a sestrách, v tých najbiednejších, a stretávame HO v lekároch a zdravotných sestrách, a v záchranároch a v policajtoch či v hliadkujúcich vojakoch a v politikoch… Stretávame HO, ŽENÍCHA – EUCHARISTIU, na každom kroku. A predsa nám ŽENÍCH – EUCHARISTIA chýba, chýba nám Eucharistia, chýba nám v Eucharistia, chýba nám Eucharistia. Koľkokrát sme sa voči nemu búrili, koľkokrát sme HO neprijímali a ľahko, veľmi ľahko odsúdili. A na stretnutie s prekrásnym ŽENÍCHOM – EUCHARISTIOU v nedeľné ráno šla jeho NEVESTA, teda MY, CIRKEV, do chrámu iba akoby z donútenia a s nechuťou a so znudenou tvárou a často s otázkou: „Už zase, už zase musí ísť?“ Ktorého prekrásneho ženícha by nadchla znudená a duchom zostarnutá nevesta? A náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA ju, neraz znudenú a zostarnutú NEVESTU, NÁS, CIRKEV napriek všetkému nekonečne miluje. Ba dokonca aj život za ňu, za nás dal, za nás obetoval svoj vlastný život.

Tento milujúci a prekrásny ŽENÍCH – EUCHARISTIA sa nám ústami otcov biskupov, kňazov a diakonov nedeľu čo nedeľu prihováral a stále prihovára neopakovateľnými slovami: „SI NENAHRADITEĽNÁ, SI NENAHRADITEĽNÁ, SI NENAHRADITEĽNÁ! NEKONEČNE ŤA MILUJEM!“ Koľkokrát sa nám náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA takto prihováral, aj keď nás občas musel aj napomenúť, aj keď občas musel aj pozdvihnúť svoj hlas, aby sme sa vrátili z nesprávnych a nebezpečných ciest. A MY sme HO v jeho služobníkoch „farároch“ (aj keď sme si to my „farári“ žiaľ neraz aj zaslúžili), a MY sme HO znevážili a opäť a opäť a opäť namiesto súcitu na kríž posudzovania, ohovárky, lenivosti, ľahostajnosti a lži pribili. A teraz HO nemáme. Odišiel ŽENÍCH – EUCHARISTIA, odišiel, ŽENÍCH – EUCHARISTIA z našich životov odišiel. A my dobre vieme, že nie vírus COVID – 19, nie korona vírus nášho ŽENÍCHA – EUCHARISTIU vyhnal z našich životov a nás z kostolov. My sme HO sami vyhnali, My sme si HO vyhnali, MY, namyslení a pyšní EURÓPANIA. My a naše hriechy HO vyhnali z našich životov a kostolov. Korona vírus je len dôsledkom našich životov…

Odišiel! Ale naozaj?

Niet ŽENÍCHA – EUCHARISTIE, niet HO! Odišiel! Ale naozaj? Naozaj náš ŽENÍCH, Boží Baránok od nás odišiel? Nie, náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA od nás neodišiel. Naopak, je blízko tu pri nás. Sme plní smútku a tmy, a preto ho nevidíme. Ani slepec v Jerichu HO pre tmu nevidel, no ON, ŽENÍCH – EUCHARISTIA bol úplne blízko, ON počul volanie biedneho človeka, počul volanie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila!“ (Lk 18, 35-43) A Ježiš mu povedal: „Si nenahraditeľný!“

A predsa náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA je tu, je v našej blízkosti, prihovára sa v nás, v našej túžbe po ŇOM, v túžbe starých mám, aby mohli opäť vstúpiť do kostolíka, do kostolíka, v ktorom boli pokrstené, v ktorom povedali svojmu ženíchovi: „Milujem ťa navždy a chcem byť s tebou navždy!“, do kostolíka, v ktorom krstili svoje deti, do kostolíka, v ktorom raz aj za nich budú slúžiť zádušnú svätú omšu. Náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA je predsa tu a prihovára sa k nám v našej túžbe, aby sme mohli opäť z jeho úst počuť: „Si nenahraditeľná, si nenahraditeľný! Si milá, si milý môjmu srdcu, nekonečne ťa milujem.“ Je to ON, náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA a Jeho Duch, ktorý v nás volá: „Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu!“ „Áno, prídem čoskoro!“ (Zjv 22, 20)

Výzva nie smútok v tomto Pôstno-Covidnom -19-tnástkovom čase

Áno, náš ŽENÍCH – EUCHARISTIA príde čoskoro. Nateraz, nateraz, nateraz nás pozýva, aby sme ho prijímali duchovne. Pozýva nás, aby sme tento pôstny čas, zvláštny „Pôstno-Covidny -19-tnástkový čas“ prežili hlboko duchovne. Sme opäť všetci doma, opäť všetci doma. Ani sme sa nehľadali, a predsa sme sa našli. Sme opäť doma v rodine, náš dom či byt je teraz našim chrámom, sme domácou Cirkvou. Tento čas nemá byť smútkom, aj keď zatiaľ nemáme ŽENÍCHA – EUCHARISTIU, je to naopak čas výzvy, čas ísť na hlbinu, čas prehodnotiť svoj vzťah k ŽENÍCHOVI – EUCHARISTII, čas položiť si otázku, či nie skôr ja, či nie skôr ja, či nie skôr ja sám som opustil svojho ŽENÍCHA – EUCHARISTIU, či nie skôr ja som na neho ľahkovážne zabudol. Je to čas, aby som sa zamyslel, či som nepodľahol štýlu sveta a viacej mi vyhovujú pochybné komédie a seriály a filmy našich TV, ktoré žiaľ človeka skôr ťahajú do žumpy ako na svetlo sveta. Rozhodne je to čas, milostivý čas, čas očakávania príchodu ŽENÍCHA – EUCHARISTIE, ktorý nám z celého srdca a hrdla zavolá: „Si nenahraditeľná! Si nenahraditeľný!

A Duch a Nevesta volajú: „Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu!“ „Áno, prídem čoskoro! Amen!“ (Zjv 22, 20)

Sima Martausová – Nenahraditeľná

https://www.youtube.com/watch?v=Fb1fIST9OIk

Upleť mi z kvetov korunu snov.
Objím ma nech viem, že som Ti tou hodnou toho, nech ma vyslyšíš.
Nechaj sa uprosiť, veď ma máš rád. Nenechaj klopať ma zas ďalší krát.
Viem len, že vyzeráš, že teraz spíš.

Uprostred búrok a tmy, daj vedieť, že stále si.
Obleč ma do nového kroja, veď som žena hodna boja.
Uprostred predstáv a snov, dávaj len vedieť, že som nenahraditeľná.

Buď mojím svetlom, keď kráčam tmou.
Objím ma nech viem, že som Ti tou hodnou toho, nech ma nenecháš.
Zabojuj o mňa, keď sa strácam.
Po Tvojom boku neviem báť sa.
Miluj ma dokopy a predsa zvlášť.

Uprostred búrok a tmy, daj vedieť, že stále si.
Obleč ma do nového kroja, veď som žena hodna boja.
Uprostred predstáv a snov, dávaj len vedieť, že som nenahraditeľná.

Text a foto: Jozef Žvanda

Text piesne: Sima Martausová

 

 

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?