Duchovná obnova pre tento čas IV.: „Chtěl bych žít…“ Chcel by som žiť… – O CHOROBE, UTRPENÍ A BOLESTI
Duchovná obnova pre tento čas: „Chtěl bych žít, to každopádně… Chcel by som žiť… Ale prečo práve ja, prečo práve ja má takú smolu, prečo práve ja musím trpieť? Prečo práve ja? Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci?
Koľkokrát, keď bolesť a utrpenie vstúpia do nášho života, keď vstúpia práve do môjho života, koľkokrát si kladiem otázku: „Prečo? Prečo práve ja? Pane, prečo?“ Koľkokrát som už zažil takúto situáciu. „Prečo práve ja? Pane, prečo?“
Takto to vyspieval český spevák Michal David: Pár přátel stačí mít…
https://www.youtube.com/watch?v=C65TN8j5OIE
Nekonečné a často nezodpovedané otázky
Aj v týchto dňoch smútok, strach a neistota skrze strašnú pandémiu vstupujú do nášho života, do môjho života. S napätím počúvame spravodajstvo o narastajúcom počte chorých po celej Európe. Smútok, strach a neistota. Nepostihne to práve mňa? Neochoriem práve ja? Kam pred tým všetkým utiecť? Kam utiecť? Zabarikádovať sa doma? Alebo postavím okolo svojho domu vysokánsky neprestrieľný múr? Koľkí dnešní ľudia si svoje novučičké domy zabarikádovali za vysokánske múry. Pomôže im to? Teda, čo robiť, čo ak sa mi to stane, ak sa to stane práve mne, mne, ktorý sa snažím žiť čestný a pokojný život? Veď sa snažím byť zodpovedným a prijímam nariadenia kompetentných… Tak prečo práve ja? Prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom?
Dobrí ľudia, ktorým sa stali „zlé veci“
Sv. Jozef, ženích Panny Márie, Jakubov syn, bol práve takýmto čestným, zodpovedným a spravodlivým mužom, a predsa sa mu stali zlé veci. Ój, ako nerozumel tehotenstvu svojej snúbenice Márie! Koľko sa neskôr natrápil, keď nemohol nájsť v Betleheme príbytok pre svoju ženu a dieťatko, ktoré sa už pýtalo na svet. Koľko sa natrápil pri nočnom úteku s Máriou a dieťaťom pred kráľom – barbarom do Egypta. Prečo jemu, statočnému a spravodlivému mužovi neskôr opäť barbari zabili jeho adoptívneho syna, Ježiša? Prečo práve jemu? Prečo sa tomuto dobrému človeku stálo práve toto?
A iný Jozef, egyptský Jozef, tiež syn Jakubov. Prečo sa práve tomuto čistému a nevinnému mladíkovi stala taká strašná vec, že ho vlastní bratia najprv chceli zabiť, no neskôr si to rozmysleli a predali ho za dvadsať strieborných do Egypta? Prečo sa to stalo tomuto skvelému mladému mužovi? (Gn 37-50)
Prečo sa taká strašná vec stal Jóbovi, prečo prišiel o všetko, o všetkých a o svoje zdravie? Prečo práve spravodlivý Jób musel trpieť? (Kniha Jób)
A prečo sa zlá vec stala inému synovi, jedinému synovi Panny Márie, Božiemu Synovi, Ježišovi Kristovi, prečo sa stala tá veľmi zlá vec, že ho, nevinného Božieho Baránka, ľudia pribili na kríž? Prečo sa to stalo nevinnému Božiemu Baránkovi?
Prečo sa to stalo slepcovi z Jericha? Prečo sa mu stalo zlo, prečo práve jemu? Prečo práve on musel toľké roky trpieť a nevidieť, nič nevidieť? Nikdy nič nevidel, ani vlastné ruky, nebo, zem, slnko, prírodu, ľudí… Tak prečo? „Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.“ LK 18, 35-43
Prečo do nášho života vstupuje bolesť, utrpenie a smrť? Prečo je zem často bolestným údolím? Prečo práve ja musím trpieť, ja a moje deti? Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci?
Tak trocha o tajomstve choroby, bolesti a utrpenia
„Slnko a dážď, slzy a smiech“, spieva Meky Žbirka v jednej zo svojich piesni. Slnko a dážď, slzy a smiech, oboje patria do nášho života, aj radosť, aj bolesť. Po prvom hriechu sa nás dotýka oboje a do nášho života vstupuje aj radosť, aj bolesť, tajomstvo, nepochopiteľné tajomstvo. Na sklonku svojho života tak trocha o utrpení a bolesti písal v knihe Pamäť a identita svätý pápež Ján Pavol II. Hovoril o Mysterium iniquitatis – ako o nepochopiteľnom tajomstve, o tajomstve neprávosti. Vo chvíľach, keď bolesť a utrpenie vstupujú do nášho života, keď sa nás bytostne dotýkajú, sv. Ján Pavol II. hovorí, že máme dojem, že ide o nekonečné a večné zlo, ktoré nás postihlo. Ale ono nie je nekonečné, neohraničené…
Nie, tajomstvu bolesti často, veľmi často nerozumieme, neviem prečo práve ja, prečo práve ty, nevieme, prečo umierajú malé deti. Pápež František na Filipínach v roku 2015 pri otázke, prečo trpia nevinné deti odpovedal, že tu sú odpoveďou iba naše slzy, slzy zármutku a pokory. Slzy očisťujú oči, aby sme lepšie videli… Katechizmus Katolíckej cirkvi, ak ide o utrpenie a bolesť, hovorí, že: „…naša viera môže byť podrobená skúške. Svet, v ktorom žijeme, sa často zdá, veľmi ďaleko od toho, o čom nás uisťuje viera. Zlo, bolesť, nespravodlivosť, smrť, ktoré zakusujeme, akoby protirečili Dobrej zvesti, môžu otriasť vierou a stať sa pre ňu pokušením. (KKC 165)
Tajomstvo utrpenia sa dotýka nás všetkých
Tajomstvu utrpenia a bolesti nerozumieme, ono je súčasťou ľudského života a dotýka sa každého človeka na tejto zemi, dobrého aj tzv. „menej dobrého“, dotýka sa tak katolíka ako aj moslima, budhistu či ateistu. Ktorá mama, tá kresťanská, či tá moslimská, by chcela, aby jej dieťa trpelo? Ktorá mam by to chcela? A predsa utrpenie a bolesť vstupujú do nášho života. Chcieť vytvoriť svet bez utrpenia, úplne odstrániť bolesť a utrpenie z nášho života, ako to sľubovali napr. marxisti, vytvoriť raj na zemi bez bolesti, ako to dnes sľubujú extrémisti, nie je možné. Je to nezmysel a utópia, lebo sme hriešni ľudia. SME HRIEŠNI ĽUDIA a často práve ľudský hriech stojí za mnohým utrpením nevinných. V našom pozemskom živote nemožno celkom uniknúť chorobe a utrpeniu. A tak nemožno celkom uniknúť ani pred ochorením, ktorého príčinou je tzv. Korona vírus – Covid – 19.
Často si my sami spôsobujeme bolesť a utrpenie. Človek nemusí zabíjať iba rukou a zbraňou, môže zabíjať aj jazykom, hnevom, neodpustením, pomstou, nenávisťou a závisťou. Koľko utrpenia, zbytočného utrpenia si spôsobujeme my sami, koľko zbytočného utrpenia… A ako si my sami často koledujeme o ochorenie na korona vírus našim nezodpovedným správaním…
Zmysel či nezmysel choroby a utrpenia
Nie, často utrpeniu nerozumieme, a preto sa ho bojíme. Utrpenie a bolesť sami od seba nemajú zmysel. Oni nadobúdajú zmysel iba vo svetle Evanjelia. Utrpeniu dáva zmysel jedine Kristova smrť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Vo svetle zmŕtvychvstania sa na bolesť a utrpenie dívame ináč. Ono je Božím navštívením a nemusí byť iba zlom, môže byť aj dobrom. Veď koľkí ľudia sa vo chvíli osobnej bolesti a utrpenia zmenili, koľkí by boli bez skúsenosti s bolesťou a utrpením na sklonku života zatratení. Možno práve preto, keď náš život ide do finále, viacej ako v mladosti, do nášho života vstupuje utrpenie a bolesť.
Nuž prečo práve ja? Prečo práve ja musím trpieť? Prečo sv. Jozef, ženích Panny Márie a Jozef Egyptský, prečo muž menom Jób museli trpieť? Úplne 100 %-tne nevieme prečo. Jedno však vieme, že títo dobrí ľudia vo svojom utrpení nezostali sami, ale v každej chvíli, aj v tej najťažšej, dôverovali Bohu a tak Boh ich utrpenie a bolesť zmenil na radosť. A slepec z Jericha? Ak by bol vidiacim, bol by vôbec niekedy zatúžil po Ježišovi? A napokon nevinný Boží Baránok? Prečo sa Boh rozhodol ísť práve touto cestou nášho vykúpenia? Nevieme, ale vieme, že Ježišovo utrpenie nám prinieslo spásu.
Choroba, bolesť a utrpenie ako obstrihávanie viniča
V súvislosti s bolesťou a utrpením je zaujímavá skúsenosť vinohradníkov, ktorí vedia, ako veľmi potrebné je obstrihávanie viniča. Vinič prinesie úrodu iba vtedy, ak ho každý rok obstrihávajú. Obstrihávanie je podmienkou plodnosti. Možno práve utrpenie a bolesť, ktoré raz od času môže vstúpiť aj do našich životov, sú tým obstrihávaním nášho viniča, aby sme sa očistili od našej nezriadenosti, pýchy a povýšenosti, a aby sme raz mohli priniesť bohaté ovocie večného života.
Prečo práve ja alebo čo stým?
A prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom? A kto je vlastne dobrý? Kto je vlastne dobrý? Jedine Boh je dobrý, hovorí Ježiš neznámemu bohatému mládencovi, ktorý ho prišiel prosiť o radu. (Mk 10, 18) Prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom? Možno preto, aby svojim utrpením doplnili to, čo chýbalo Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Kol 1, 24) Boh predsa túži po našej čistej a nevinnej obeti…
A otázka: Prečo práve ja? Prečo ja? Áno, je možné, že aj do môjho života raz vstúpi utrpenie, choroba a bolesť. Je možné, že v týchto náročných dňoch ochoriem práve ja, hoci som celkom nevinným človekom a hoci zachovávam všetky hygienické predpisy. Pokojne sa môže stať, že práve ja ochoriem, a potom príde otázka: „Prečo práve ja?“ Česká psychologička Katarína Lachmanová nám radí, že tu nie je na mieste táto otázka, lebo tým, že na ňu sotva nájdeme odpoveď, dostaneme sa ešte do väčšej krízy. Skôr, ak to príde, ak to príde práve na mňa, potom na mieste bude otázka: „Čo s tým? Čo s tým urobiť? Nebeský Otče, čo to pre mňa znamená? Čo to pre mňa znamená? Čo mám s tým urobiť?“
Nuž bojím sa veľmi? Veľmi sa bojím, že ochoriem? Veľmi sa bojím, že možno na túto chorobu aj zomriem? Veľmi ma trápi otázka: „Prečo práve ja?“ Apoštol Pavol nám na toto všetko odpovedá, že: …utrpenie tohto času nie je hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť (Rim 8, 18) a na inom mieste zase hovorí: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8, 28) Celé Sväté písmo nás pozýva, aby sme sa nebáli a Panna Mária nás pozýva, aby sme urobili všetko to, čo nám povie jej syn, Ježiš Kristus, teda aby sme mu dôverovali. Áno, je potrebné urobiť všetko čo je v našich rukách, ale potom toto všetko odovzdať Bohu. Áno, utrpenie, choroba a bolesť sa dotýka aj nás, a raz ako tajomstvo možno vstúpi aj do našich životov. Preto potrebujeme Boha, potrebujeme aj človeka, potrebujeme Božiu pomoc a potrebujeme aj pomoc človeka.
Celkom pred záverom položiť sebe a aj Tebe zopár otázok:
- Bol si už niekedy v živote chorý?
- Bol si už niekedy vážne chorý?
- Ležal si už niekedy bezmocne na nemocničnom lôžku?
- Kto, alebo kto vtedy stál pri Tebe?
- Pociťoval si vtedy Božiu blízkosť či prázdnotu?
- Ako si to vtedy v bolesti a utrpení zvládol
- Ako sa dnes staviaš ku svojmu zdraviu?
- Vnímaš svoje zdravie ako dar alebo ako samozrejmosť?
- Nemáš v srdci až panický strach z choroby a utrpenia?
- Myslíš si, že je dobré, ak máme dobrých priateľov v Ježišovi a našich blízkych?
O pomoc a ochranu v našom živote prosme aj svätého Jozefa:
Svätý Jozef, panenský Ježišov pestún, najčistejší ženích Panny Márie, každý deň pros za nás samého Ježiša, Božieho Syna, aby sme posilnení Jeho milosťou, v živote viedli víťazný boj a po smrti prijali od Neho víťaznú korunu.
K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme o pomoc teba i tvoju nevestu. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval.
Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus, a svojou mocnou podporou prispej nám na pomoc v našich biedach.
Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu.
Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti, a tak, ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva ohrozenia života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.
No a nakoniec ešte pieseň od Michala Dávida pod názvom „Pár přátel stačí mít…“ Keď si ju vypočujeme, uvedomme si, ako veľmi potrebujeme v živote dobrých priateľov, priateľa Ježiša, priateľa človeka.
https://www.youtube.com/watch?v=C65TN8j5OIE
Michal Dávid: Pár přátel stačí mít
I takové dny jsou
že rána za ranou
Zas právě tebe najde
A málokomu dojde
že padáš únavou.
Zas připadáš si sám
Máš v hlavě hlavolam
Proč hůl nad tebou lámou
A lásky dál tě klamou
Vždyť nejsi odepsán
Pár přátel stačí mít
Co uměj za to vzít
A nepřestanou hrát
Když nemáš chuť se smát
Jen napři se a vstaň
A rvát se nepřestaň
Vždyť někdy stačí říct
Jen dál se snaž
Ty na to máš.
I takové dny jsou
že zpráva za zprávou
Jen další trable přidá
A špatnou horší střídá
Až padáš únavou.
Pár přátel stačí mít
Co uměj za to vzít
A nepřestanou hrát
Když nemáš chuť se smát
Jen napři se a vstaň
A rvát se nepřestaň
Vždyť někdy stačí říct
Jen dál se snaž
Ty na to máš.
Pár přátel stačí mít
Co uměj za to vzít
A nepřestanou hrát
Když nemáš chuť se smát
Jen napři se a vstaň
A rvát se nepřestaň
Vždyť někdy stačí říct
Jen dál se snaž
Ty na to máš.
Nuž Nech Ťa Pán žehná a chráni! Pokoj a dobro!
Jozef Žvanda
Foto: Internet. Nedotknutý kríž v zrútenom kostole v Sýrii.