Skip to content Skip to footer

Druhá Veľkonočná nedeľa – Nedeľa Božieho milosrdenstva. Nekonečná odpúšťajúca láska

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Učeníci ho spoznali. Spoznali ho skrze jeho prebodnuté ruky a bok. Ľudská zloba, ľudský hriech pribil tieto ruky a nohy na kríž. Ľudská zloba a ľudský hriech prebodol Kristov bok. Teraz tieto prebodnuté ruky a nohy a prebodnutý bok sa stali poznávacím znamením, vďaka ktorému sa ustráchaní učeníci zaradovali, keď uvideli a spoznali svojho Pána. Povedal im: „Pokoj vám!“ Dvakrát to zopakoval, aby sa do ich ustráchaných sŕdc vrátil pokoj, ozajstný pokoj. Povedal im: „Pokoj vám!“ a hneď im ukázal prebodnuté ruky a bok. Akoby ich týmito svojim prebodnutými rukami objal a nič im nevyčítal. Nevyčítal, že ho zradili a opustili. Tak ako na kríži, keď svojimi pribitými rukami o drevo kríža objímal celý svet, teraz objíma ich. Teraz tu vo večeradle, kde sú zo strachu pred Židmi ukrytí za zatvorenými dverami, teraz tu z jeho prebodnutého boku prúdi do ich sŕdc prúd Božej lásky a milosrdenstva. V tej chvíli im vo večeradle odpúšťa ich hriechy a ich srdcia napĺňa pokoj. Je to ľudský hriech, ktorý oberá človeka o pokoj. Lebo bol to ľudský hriech, aj ich hriech zrady, ktorý pribil ich Pána na kríž. Na kríži pribitý niesol Boží Baránok ťarchu hriechov celého sveta. Potom na nich dýchol svojho ducha a povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

„Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien“, čítame v dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov. „Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení…“ Aj v druhom čítaní dnes nájdeme tému rúk. Takto to píše apoštol Ján v Zjavení: „A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ „A on položil na mňa svoju pravicu a povedal: ´Neboj sa!´“

Prebodnuté Kristove ruky a jeho bok sa stali poznávacím znamením, vďaka ktorému učeníci spoznali svojho Pána. Od tejto chvíle vo večeradle, potom, čo ich Pán na nich dýchol svojho ducha a dal im moc odpúšťať ľuďom ich hriechy, od tejto chvíle sa ich ruky, ruky apoštolov stali znamením odpúšťajúcej lásky, znamením nekonečného Božieho milosrdenstva. Skrze slovo a svoje žehnajúce ruky majú učeníci po celom svete zvestovať radostnú zvesť o nekonečnom Božom milosrdenstve, ktoré sa najviac prejavuje v opustení hriechov. Túto moc dostali apoštoli od Krista, víťazného Baránka a apoštoli túto moc odovzdávali ďalej na svojich nástupcov – biskupov a tí zase počas kňazskej vysviacky moc odpúšťať hriechy zverovali svojim spolupracovníkom, kňazov. A toto trvá neprerušene od chvíle, ktorú opisuje dnešné evanjelium, až do dnešných čias. V odpustení hriechov sa uskutočňuje nekonečné Božie milosrdenstvo. Boh, ktorý nekonečne miluje každého človeka, sa tak vo sviatosti zmierenia dotýka každého kajúcnika a rukami a ústami spovedníka hovorí: „Synu môj, dcéra moja! Moje milované dieťa! Nekonečne Ťa milujem! Na kríži som nechal kvôli tebe pribiť svojho jediného milovaného Syna, aby som ti tak odpustil tvoje hriechy, aby si ty žil, aby si mohol navždy žiť.  Preto, prosím, prijmi moju otvorenú náruč, vrhni sa do nej a tam, v mojej náručí, sa ťa dotknú rany môjho milovaného Syna, aby ťa uzdravili a aby si už bol navždy môj. Túžim po tebe a chcem, aby si bol navždy môj. Prijmi, prosím, ten zázračný liek Božieho milosrdenstva, prijmi moju nekonečnú odpúšťajúcu Božiu lásku!“

Jozef Žvanda

Foto: Internet