Takúto otázku, ale aj množstvo iných si kladie protestantský pastor Hansjürg Stückelberger zo Švajčiarska v knihe Europas Aufstieg und Verrat. Eine christliche Deutung der Geschichte (Európa – vzostup a zrada. Kresťanská interpretácia minulosti). K množstvu nepríjemných otázok, na ktoré sa snaží nájsť odpoveď ho vyprovokovala negatívna skúsenosť počas návštevy v Africkej Keni, kde sa stretol s obrovskou ľudskou biedou. Autor v knihe ďalej skúma príčiny tejto chudoby a zároveň aj príčiny, ktoré na druhej strane spôsobili obrovský rozvoj Európy. Pýta sa, aký podiel na úspechu Európy má bohatstvo, sloboda a kresťanstvo a aký je medzi nimi vzťah. Odpoveď na svoje otázky hľadá aj u rôznych autorov.
Jedným z nich je historik Oswald Spenger (1880-1936), ktorý priam ukážkovo naznačuje, až k akému absurdnému konštatovaniu môže dôjsť vzdelaný človek, ktorému chýba múdrosť. Spenger vo svetle dejín tvrdí, že ľudstvo ako také, nemá žiaden cieľ, žiaden plán, a ak ho má, tak je iba tak malý ako cieľ motýľov alebo Orchidei. Ľudstvo podľa neho je iba zoologickým pojmom. Celkom iný pohľad má anglický etnológ David Unwin (1895-1936). Ten sa vo svojej dobe usiloval nájsť súvislosť medzi vzrastom jednotlivých ľudských kultúr a ich úpadkom. Unwin ako hlavnú príčinu vidí v morálke, konkrétne v postoji človeka k svojej sexualite. Všetky spoločnosti so sexuálnou slobodou viedli k úpadku. Úpadok spoločnosti súvisel s úpadkom ľudskej sexuality. Naopak vybudovanie vysokej kultúrnej spoločnosti predpokladalo ovládanie ľudskej sexuality. Odtiaľ podľa Unwina pochádza tzv. sociálna Energia, t.j. sexuálne impulzy, ktoré boli pretvorené do pozitívnych impulzov v oblasti budovania kultúr. Bez sexuálnej disciplíny nebolo možné budovať žiadnu vysokú kultúru. Unwin zisťuje, že vysoké kultúry minulosti vzišli z absolútnej monogamie – jednoženstva a z predmanželskej čistoty. A ako príklad úpadku kultúr poukazuje na Rímsku ríšu, ktorá sa zničila sama zvnútra, vďaka svojej nemorálnosti.
Protestantsky pastor Hansjürg Stückelberger vo svojej knihe cituje ďalších autorov, avšak spomínané dva pohľady úplne stačia, aby sme v ich svetle mohli lepšie pochopiť Božie slovo dnešnej nedele. Teda ako ho chápať?
V prvom čítaní sa Boh zjavuje Mojžišovi na vrchu Horeb. Vysvetľuje mu dôvody: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som jeho kvílenie…“ Boh zároveň odhaľuje Mojžišovi svoje meno a uisťuje ho že bude s ním. „Chcel by som, aby každý cítil radosť z toho, že je kresťanom,“ povedal v stredu na Generálnej audiencii dnes už emeritný Svätý Otec Benedikt XVI. Prečo majú kresťania zažívať radosť z kresťanstva? Slová, ktoré dal Boh Mojžišovi na vrchu Horeb sa nedotýkajú iba našich starších bratov vo viere – Židov, ale sú nadčasové a platia aj pre nás. Boh počas celých dejín spásy hľadí na svojich maličkých a vedie ich. A aby už viacej netrpeli, okrem iného dáva im slová Dekalógu a prostredníctvom Mojžiša, prorokov a nakoniec ústami svojho vlastného Syna ich – nás učí a vysvetľuje. Tieto slová sú o hodnotách a o ochrane ozajstných hodnôt. Jednou z nich je aj ľudská sexualita. Ak človek rešpektuje Božie slová a nevykladá si ich po svojom, potom bude šťastný, bude šťastný aj zo svojej sexuality. Ak ich rešpektovať nebude, nuž radosť sa zmení na bolesť a samotná nezriadená sexualita človeka zničí. Presne o tom hovorí aj anglický etnológ Dávid Unvin. Ak sa pýtame, prečo Európa v minulosti dosiahla tak vysoký rozvoj a prečo dnes tak veľký a evidentný úpadok, nuž nie je tu odpoveď?
Sú slová emeritného pápeža o radosti kresťanov len nejakou bublinou? Život ukazuje, že odchádzajúci pápež hovoril naplno z osobnej skúsenosti s Bohom a so životom. Ukazuje sa, že ak človek nerešpektuje Božie prikázania, nie Boh, ale on sám sa vytrestá. Lebo čo človek seje, to bude aj žať.V podobnom svetle v závere nášho uvažovania možno chápať aj dnešné slová Pána Ježiša. Človek, ktorý nerešpektuje pravidlá, sám si môže spôsobiť peklo na zemi a potom aj večné peklo. Aký bude dôsledok toho, že 40% európskych intelektuálok nechce mať dieťa? Naopak, ak človek rešpektuje Božie slová, už tu na zemi zažije radosť. Nuž netreba sa nám tešiť z kresťanstva?
Jozef Žvanda
Foto: Internet