Nový rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU) Mons. prof. Jozef Jarab PhD. v utorok 30. septembra 2014 pri otváraní nového ročníka univerzitnej intelektuálno-duchovnej aktivity „Hosť na KU“, predstavil ružomberskému univerzitnému spoločenstvu tím svojich najužších spolupracovníkov a rovnako aj víziu ďalšieho smerovania KU. Vo svojej reči spomínal na mnohé osobnosti a udalosti života, ktoré do jeho života vstúpili výrazným spôsobom. Zvláštny výraz tváre nového rektora bolo badať vo chvíli, keď hovoril o svojom veľkom učiteľovi, kňazovi a filozofovi, ktorý je pochovaný na ružomberskom cintoríne, prof. Ladislavovi Hanusovi. Práve tento muž bol posledným, ktorý v júli 1950 opustil budovu Kňazského seminára na Spiši. Potom sa tam na dlhých 40 rokov násilne usídlila komunistická štátna bezpečnosť. Následne do života mladého prof. Hanusa vstúpilo mnoho trpkostí. Dlhých pätnásť rokov si odsedel v ťažkých komunistických väzniciach, dlhé roky bol mimo pastorácie. No utrpenie tohto veľkého ducha nezlomili.
Písal sa 17. január 1990, keď už staručký prof. Hanus po dlhých 40 rokoch opäť vstúpil na spišský Sion. V ten deň sa Kňazský seminár dostal opäť do rúk Katolíckej Cirkvi, aby tu mohli rásť noví kňazi, ktorí budú dvíhať ducha národa. Očitý svedok, rektor KU Mons. Jozef Jarab spomína, že v ten deň sa pred dverami Kňazského seminára udialo čosi nezvyčajné. V ten deň 83. ročný starec, prof. Hanus, padol pred dverami seminára na kolená a z jeho úst a srdca vyšla úprimná modlitba Žalmu 137: „Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion…“ Prof. Ladislav Hanus dlhých 40 rokov v slzách a bolesti s plačom spomínal na Sion a s nádejou čakal na túto chvíľu. Rovnako aj mnohí iní. Dlhých 40 rokov. A Pán ho vyslobodil zo všetkej biedy.
V čom spočíva toto tajomstvo? Kde je ukrytá moc Hanusovej sily? Kde je ukrytá tá moc, ktorá pomôže aj nám po našich pádoch vstať a vrátiť sa na „SION?“
V dnešnú 27. nedeľu v období cez rok v druhom čítaní zaznejú aj slová apoštola Pavla z Listu Filipanom. Ten píše: „Bratia, o nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4, 6-7). Čo udržalo prof. Hanusa a mnohých iných nad hladinou? Hanusové zohnuté kolená pred dverami spišského seminára nás učia, že ak je niečo, čo nás môže udržať nad hladinou, tak tým niečím je jedine Boží pokoj. Tento Boží pokoj, o ktorý sa nesmieme kvôli svojim starostiam či pohodlnosti pripraviť, tento Boží pokoj, ktorý prevyšuje všetku chápavosť, ten uchránil Hanusové srdce a srdcia iných, ten uchráni aj naše srdcia a naše mysle v Kristovi Ježišovi. Ten uchráni aj naše univerzitné srdcia. Je potrebné len jedno: O tento Boží pokoj sa prílišnými starosťami a pohodlnosťou nenechať obrať.
Nech ešte raz prehovorí apoštol Pavol: „Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami“ (Flp 4, 8-9).
Jozef Žvanda
Foto: Internet