V dnešnom druhom čítaní zaznievajú slová apoštola Jána, Pánovho miláčika: „Ja, Ján, videl som a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov…“ (Zjv 5, 11). Slová: videl som a počul, zohrávajú v Jánovom živote dôležité miesto.
Zebedejov syn Ján, rovnako ako aj jeho rodný brat Jakub, boli Ježišovými apoštolmi, stali sa svedkami Pánovho života, umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, videli a počuli. Ján už na začiatku evanjelia podáva správu o svojom prvom stretnutí s Ježišom. Bol ním fascinovaný (Porov. Jn 1, 35-39). Aj počas nasledujúcich mesiacov a rokov Ján spolu s ďalšími jedenástimi učeníkmi postupne spoznával Ježišovo tajomstvo, jeho intimitu a srdce. Ján však akoby videl viac. Stal sa Pánovým miláčikom, a tak vďaka láske videl viac. A Ján Ježišovi odplatil lásku, keď zostal stáť pod krížom. Oplatí sa investovať do lásky…
Ján videl a počul. Svoju skúsenosť podáva aj v úvode do svojho prvého listu. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“ (1Jn 1,5).
Skúsenosť Jána, to, že videl a počul, to mu pomohlo vo svetle Ducha Svätého objaviť Božiu lásku a jej podstatu. V nočnom rozhovore s Nikodémom zachytáva Ježišove slová: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). A vo svojom prvom liste píše: „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 3, 16). Práve láska, Božia láska je jediným dôvodom slov, ktoré apoštol a evanjelista Ján píše vo svojom zjavení: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie“ (Zjv 5, 12). Pre apoštola Jána, ale aj pre nás, ktorí na Neho hľadíme, ktorí ho počúvame, Jedine Baránok, jedine Baránok Boží, Boží Syn Ježiš Kristus je hoden ozajstnej lásky. Jedine on je zmyslom, dôvodom a centrom Jánovho, môjho, nášho života.
Vidieť a počuť… Na koho alebo načo najčastejšie hľadia moje oči? Koho alebo čo počúvajú moje uši? Čo alebo kto je centrom môjho života?
Kardinál Francois – Xavier Van Thuan v úvahe „Čo je stredom?“ píše o dôležitosti spoločenstva, ale aj o ťažkostiach s tým spojených. Podľa neho stačí úplná maličkosť, len jedna myšlienka bez lásky, len jeden tvrdohlavo zastávaný názor bez lásky, prílišná citová náklonnosť bez ozajstnej lásky a toto všetko môže ohroziť budovanie spoločenstva. „Čo je stredom môjho života?“, pýta sa kardinál. „Je to Kristus alebo som to ja? Ak je to Kristus, tak ten nás zhromaždí v jedno. Ak však vidím, že sa všetci odo mňa pomaly vzďaľujú a vytrácajú, tak som centrom svojho života ja sám,“ odpovedá kardinál.
Stretol som sa so známymi. Môj známy ma predstavil svojej 14. ročnej vnučke ako kňaza, ktorý sobášil jej maminku. Do nášho rozhovoru však nečakane vstúpila spomínaná mladá mamička, keď zvolala: „Ale vy ste nás zle zosobášili, lebo som sa rozviedla!“ Bol som v pomykove. „Čo si asi o mne pomyslí toto dospievajúce dievča? Čo si asi bude myslieť o nás kňazoch?“, myslel som si. Opýtal som sa: „To si vážne myslíte, že my kňazi sme na príčine Vašich rozvodov?“ A potom doma som si kládol otázku: „Čo asi bolo centrom jej života, keď sa jej manželstvo rozpadlo?“ Vyššie citovaný kardinál mi dal odpoveď.
Vidieť a počuť. Kiežby sme videli, počuli a pochopili.
Jozef Žvanda
Foto: Internet