Cez humor k Bohu a k pravde

 

Dňa 11.2.2020 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prvá prednáška tohto semestra pod názvom Vnímavým a vtipným pohľadom na život – autorské čítanie „Iba tak X.“ Hosťom otca Róberta Slotku bol doc. PaedDr. Anton Lauček, PhD., ktorý nám predstavil svoju najnovšiu zbierku esejí, mikropoviedok a besedníc pod názvom „Iba tak X“, ako aj časť svojej staršej literárnej tvorby.

Iba tak na 400 spôsobov

Podľa Slov Antona Laučeka je cieľom krásy spájať nás s Bohom. Počas svojich pravidelných besied a autorských čítaní si totiž uvedomil, že máme na Slovensku veľa krásnych, múdrych a dobrých ľudí, ktorých múdrosť nemôžu prekonať ani univerzitní profesori a docenti. Keby jednoduchá a ľudová múdrosť mala vo svete rozhodujúce slovo, život by bol nádherný. S takým múdrym človekom stačí prehovoriť slovo-dve, a už môžeme napísať mikropoviedku či krátku esej – prozaik Lauček ich od začiatku svojej literárnej činnosti napísal viac ako 400.

Krátke texty v zbierkach Iba tak môžeme označiť ako beletrizované žánre publicistického štýlu a väčšinu z nich spája humor, pretože podľa autorových slov ľudia príjmu kritiku a pravdu o sebe len vtedy, ak je vypovedaná s humorom. Jeho kritika pritom zasahuje médiá, spoločenskú morálku, plytkú výchovu súčasnej mládeže a iné negatívne spoločenské javy. Jeho tvorbou sa rovnomerne tiahne aj demaskovanie socializmu či politicky deformovanej literatúry päťdesiatych rokov 20. storočia. V zbierke „Iba tak X.“ autor vznáša kritiku na adresu slovenského školstva, ktoré na žiakov prestáva klásť vysoké nároky (Debilizácia národa), ironizuje podceňovanie literatúry a umeleckého slova zo strany súčasnej mládeže (Sonáta b-mol), pomerne veľký priestor tu však venuje aj zosmiešneniu socialistickej ideológie a jej niekdajších predstaviteľov.

Kto nečíta literatúru…

V ostatných zbierkach „Iba tak“ často nachádzame kritiku na adresu súkromných, ale aj verejnoprávnych masmédií, od ktorých sa očakáva, že budú svojich divákov vychovávať, vzdelávať, formovať a socializovať, namiesto toho si však volia manipuláciu a podsúvanie dezinformácií a lacnej kultúry. Spomedzi staršej tvorby Antona Laučeka sú zaujímavé aj monografie, v ktorých analyzuje slovenskú literatúru z obdobia socializmu (Výrobný román a Schéma a dogma v literatúre): Próza z päťdesiatych rokov bola založená na brakovej literatúre a pripomína literárne postupy Vajanského, ktorý na prvé miesto kládol ideály a na základe nich formoval postavy a realitu, ktorá neexistuje. Spomedzi beletristických diel hosť spomenul aj svoj humorne ladený román z obdobia druhej svetovej vojny „Pušky v hrnci, granáty v kredenci“ a román „Cez utrpenie“, pojednávajúci o masakre v Černovej z roku 1907.

Jedným z dôvodov, prečo prozaik Lauček začal koncipovať zbierky „Iba tak“, bol negatívny postoj k literatúre, ktorý si počas svojich autorských čítaní všimol u žiakov a študentov. Často preto vyzýva deti a mládež, aby čítali beletriu (každý by mal podľa jeho slov prečítať aspoň jeden dobrý svetový román) a rodičov povzbudzuje, aby deťom čítali rozprávky. Je to totiž jeden z efektívnych spôsobov, ako si deti môžu osvojiť morálne zásady, bez zbytočného poúčania zo strany dospelých, ktorému deti väčšinou neporozumejú. S humorom dodáva, že kto nečíta literatúru, je dobytok: kto vraj číta beletriu, patrí k šľachte národa a kto beletriu nečíta, patrí k šľachte válova.

Ktosi raz povedal, že Boh je postavou, ktorá má zmysel pre humor. Kto nemá zmysel pre humor, je vraj ďaleko od hory blahoslavenstiev. Za dobrý skutok predsa môžeme považovať aj moment, keď toho druhého dokážeme rozosmiať. Vyberme si teda káble z uší a začnime chodiť po svete s čistými ušami a otvorenými očami a svet okolo nás uvidíme z inej perspektívy.

Slavomíra Matlová