Čas bdenia, ticha, čakania. Všetko stvorenie je započúvané do túžobného očakávania prenikavého zvuku kameňa odvaľovaného od hrobu a tichučkých krokov toho, kto hrob opustí.
Skúsme dnešný deň stráviť čas v tichu pri Božom hrobe. V mlčaní a uvažovaní. Ježiš sa obetoval za mňa i za Teba. Zanechajme starosti, zhon.
Zastavme sa. Obetujme teraz my svoj čas, svoje srdce vďačnosti. Ježiš pozná naše trápenia, starosti, zranenia. Chce ich uzdraviť. Chce nás vzkriesiť k novému životu. Odovzdajme mu všetko. Najmä svoje srdcia.
Teraz je ten milostivý čas. Využime ho.
Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti, o zostúpení k zosnulým. V modlitbách a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie.
Dnes Cirkev neslávi sv. omšu.
Sväté prijímanie možno podať len ako viatikum.
V noci (po zotmení) Cirkev slávi Veľkonočnú Vigíliu.