Dňa 18.5.2013 sa konala už deviata rozhlasová púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakowe. Mottom tejto púte bol citát: „VIERA JE POKLAD ŽIVOTA.“ Keďže osobne som veľkým fanúšikom Božieho Milosrdenstva, mala veľkú túžbu zúčastniť sa tejto púte.
V podstate by to znelo ako nekomplikovaná vec, povieme si, stačí sa prihlásiť, veď možností ako sa tam dostať, bolo koniec koncov veľa. Iste pokiaľ človek nemá problémy s časom a v dnešnej dobe veľkú rolu zohrávajú aj financie. V tomto období to bol aj môj problém. A tak som svoju dušičku utešovala, že aj tak by som to nestihla, keďže autobus z našej farnosti odchádzal už 17.5. o polnoci. Ale kdesi v kútiku duše som verila, že možno snáď… A Pán sa naozaj postaral. Týždeň pred odchodom som dostala telefonát so správou, že v sobotu idem do Krakowa zadarmo!!! Darček od pána farára pre „Mosťákov“ (pozn. som členkou redakcie farského časopisu Most, ktorý vo farnosti vydávame). Skoro som sa „zbláznila“ od šťastia. Takže predsa viera je pokladom života. Týždeň ubiehal veľmi rýchlo a ja som sa nevedela dočkať „dňa D“. Veľkou milosťou boli aj Sústredenie zo spirituality s otcom Dušanom v Trlenskej doline – pre mňa akoby taká predpríprava. A konečne piatok! Zo sústredenia som sa ponáhľala rovno na vlak domov. „Dobrodružní“ študenti asi predpokladajú, čo nasledovalo – rýchle vybalenie, pobalenie a smer Krakow! Cesta bola síce dlhá a pre spánok nekomfortná, ale úspešne a šťastlivo sme o 5 hod ráno dorazili do cieľa. V ranných hodinách sme sa trošku obávali daždivého počasia, no ukázalo sa, že aj o tento detail sa Nebeský Otec dobre postaral. Tiež bola možnosť pre pútnikov prijať na mieste sviatosť zmierenia a musím povedať, že záujem bol dosť veľký. Čo sa týka programu, ten bol pestrý: začal o deviatej ráno oficiálnym otvorením a pokračoval modlitbou slávnostného ruženca. Svätú omšu spojenú s eucharistickou adoráciou celebroval žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis . Vo svojej homílii vyzval, okrem iného, hlavne nás mladých, aby sme boli šíriteľmi viery a aby sme na hlásanie evanjelia využívali aj sociálne siete, ktoré sa stali súčasťou nášho života. Poukázal aj na to, že všetci sme Božími deťmi, čo je prejavom Božieho milosrdenstva. Po omši nasledovala prestávka na obed a koncert gospelových piesní. O druhej hodine začala prednáška rehoľných sestier z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva, kde nám bola bližšie predstavená svätosť a jednoduchosť sv. Faustíny. Sestry poukázali aj na jej odovzdanosť, ochotu, pokoru a lásku v plnení Božej vôle. Pre návštevníkov boli po celý čas prístupné malé kaplnky, ako napr. slovenská, kaplnka s „nonstop“ adoráciou a iné. O tretej hodine sme sa spoločne pomodlili korunku Božieho milosrdenstva, nakoniec nasledovalo požehnanie devocionálií a rozlúčka. Osobne ma zaujal posledný príhovor, v ktorom sme boli pozvaní, aby sme často prichádzali na toto miesto: „Sanktuárium je dom Boží, Boh je naším Otcom a všetci sme Jeho deti.“ Táto výzva bola zameraná na to, aby sme nečakali len na pozvania a veľké púte, pretože tento Dom je nám otvorený vždy, kedykoľvek prídeme. Vyzýval nás, aby sme prichádzali ako do domu svojich rodičov a tam predsa nepotrebujeme pozvánku. Po týchto slovách som si vlastne uvedomila, že má pravdu. Krakow, vzdialený niekoľko stoviek kilometrov a koľko známych ľudí tam stretneme. Niekedy aj takých, ktorých sme dlhšiu dobu nevideli. Stretli sme sa skutočne ako deti nášho Ocka, stretli sme sa na jednom mieste s rovnakým cieľom, aby sme Ho chválili, ďakovali Mu a čerpali z Jeho nekonečného milosrdenstva. Či sme išli z Košíc, Ružomberka, Trnavy…. Vďaka Ti Pane! A takto povzbudení sme sa opäť „rozliezli“ do svojich domovov, kde nás čakali povinnosti a rôzne skúšky. Vedeli sme však, že máme POKLAD – VIERU, ktorý nám pomôže všetko zvládnuť. Radosť, viera a pokoj, ktorými bolo naše vnútro naplnené, boli a sú naozaj krásnymi darmi!
Ježišu, dôverujem Ti!
Autorka: Janka, študentka FZ KU