Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. (Mk 4, 24)
Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, obvinili Ježiša, že je posadnutý Belzebulom a mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov. Ale Ježiš na margo tohto krivého a nelogického obvinenia argumentoval: „Ako môže satan vyháňať satana? To je nelogické, takto by satan bol proti sebe samému a jeho dom by nemohol obstáť.“ A Ježiš hovoril ďalej: Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť (Mk 4, 24).
Vnútorné rozdelenie je neprirodzené, lebo všetko v tomto svete volá po jednote. Vnútorné rozdelenie je veľmi zákerné a má čosi spoločné s lákavým ostrovom Giglio v Taliansku, ktorý však v hlbokých vodách ukrýval nebezpečne neviditeľný skalný výčlenok. Práve ten zákerne pochoval časť 290 m dlhého plavidla Costa Concordia. Vnútorné rozdelenie prichádza ako dôsledok ľahostajnosti a povrchnosti človeka, ktorý nerešpektuje princípy, ktorý sám chce byť merítkom vecí, normou sveta, ktorý sám chce rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé. Vnútorné rozdelenie prichádza ako dôsledok lacných riešení, ako dôsledok ľudskej hlúposti a nerešpektovanie Boha. Vnútorné rozdelenie je neviditeľnou rakovinou, ktorá zasahuje a ničí vzťahy, manželstvá, kňazstvo či zasvätený život, čistú lásku. Vnútorné rozdelenie je ovocím hriechu, ono spôsobilo rozvrat a nejednotu v jedinej Cirkvi, ktorú Kristus založil. Dôsledky tohto vnútorného rozdelenia pociťujeme dodnes. A zároveň si uvedomujeme, aké ľahké je búrať avšak ako ťažko sa veci, dobré veci budujú.
Vnútorné rozdelenie je neprirodzené. Naopak podstatou tohto sveta, ukrytou vo veciach, v rastlinách vo všetkých živých tvoroch, podstatou ukrytou aj v srdci človeka je jednota. Po jednote kričí automobil. Aby bol funkčný, je potrebná funkčnosť a spolupráca každej jeho súčiastky. Po jednote kričí príroda. Tá príroda, ktorá je krásna vo svojej rôznosti a vytvára dokonalú harmóniu farieb, tá príroda kričí a zúfalo sa bráni povodňami a hurikánmi na necitlivé zásahy človeka, ktoré narušujú jej kompaktnosť, jednotu, krásu. Po jednote kričí futbal. Aby tento šport potešil oko diváka, aby priniesol úspech mužstvu, je tu potrebná jednota, spolupráca celého tímu. Bl. Ján Pavol II v tejto súvislosti hovorí o tzv. spiritualite spoločenstva. Aj človek túži po jednote. Po jednote kričí ľudské telo. Zdravie je jeho prejavom. Zdravie je prejavom jednoty celého organizmu, keď všetky orgány kompaktne spolupracujú, keď sa navzájom sa podporujú. Ako náhle jeden z nich má problém, v tej chvíli sa v ľudskom tele objaví choroba, vnútorné rozdelenie, ktoré pociťuje celý človek. Po jednote kričí ľudské dieťa. Ono má dve ruky, jednu pre otca a jednu pre mamu. To dieťa veľmi, veľmi trpí, keď trpí jednota jeho rodičov.
Prejavom jednoty je ľudská trichotómia, jednota ľudského tela, duše a Ducha. Ovocím jednoty tela, duše a Ducha je vyváženosť v srdci človeka, šťastie, zdravie, pokoj. Kvôli zachovaniu tejto jednoty je potrebné klásť dôraz na všetky stránky človeka. Je potrebné klásť dôraz na pokrm a stravu pre telo, na spánok, na pohyb, na oddych. Pre zachovanie jednoty vo vnútri človeka je potrebné klásť dôraz aj na pokrm pre dušu. Ľudská duša sa živí štúdiom, vzdelávaním, kultúrou, cestovaní a spoznávaním nových krajov. Akýkoľvek ľahostajný prístup k vzdelávaniu a štúdiu už narušuje túto trichotómiu. Avšak pre jej zachovanie je potrebná ešte jedna vec: Klásť dôraz aj na Ducha. Duch je mostom medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom. On nás spája s Bohom, ktorý je Otec, láska. Tento most, Duch sa živí modlitbou, Eucharistiou a sviatostným životom. Živí sa čítaním Božieho slova a jeho žitím v osobnom živote.
V tomto týždni od 18. do 25. januára sa v Katolíckej cirkvi modlíme za jednotu kresťanov. Rozdelenie v Cirkvi, ktorú založil Pán Ježiš, je veľkým pohoršením pre tých, ktorí Krista ešte nepoznajú alebo ho hľadajú. Rozdelenie v Cirkvi, ktoré je ovocím vnútornej nejednoty v srdci človeka počas celých stáročí je pre nás obrovskou výzvou túžiť po tom, čo je prirodzené, túžiť po jednote. Samotná jednota, ku ktorej vyzýval Pán Ježiš vo večeradle, aby bolo jedno stádo a jeden pastier, však nebude iba ovocím ľudskej činnosti a aktivity, ale ovocím Ducha Svätého. Pán Ježiš však na dosiahnutie tohto cieľa chce použiť aj nás, predovšetkým budovaním vnútornej jednoty v sebe samých. A to sa nám podarí, ak budeme klásť na všetky tri rozmery v sebe, na telesný, duševný a Duchovný.
o. Jozef Žvanda