Skip to content Skip to footer

Ahojte! Bom Caminho! Pozdrav z púte Fatima – Santiago de Compostella

Ahojte, priatelia! Pozdravujeme Vás z púte Fatima – Camino de Santiago. My, vaši duchovní otcovia – univezitní kapláni Róbert  Slotka, Dušan Galica, Jozef Žvanda a otec Ondrej Šmidriak, náš bývalý kolega z UPaC Jána Vojtaššáka v Ružomberku, sme od piatka 28. Júla 2017 na tejto náročnej púti. Na púť sme vykročili od našej nebeskej mamy, Panny Márie z Fatimy, ktorá sa pred sto rokmi práve tu zjavila trom malým pastierikom. Dnes sme už za polovicou našej trasy, no ešte veľa námahy máme pred sebou. Prečo sme sa vlastne na túto náročnú púť, tak po fyzickej ako aj po duševnej stránke, vybrali?

My nie sme dobrodruhovia a necheme za každú cenu v úvodzovkách povedané “ťahať tigra za fúzy”. Na túto ťažkú púť sme sa vybrali z jediného dôvodu: Modliť sa za dielo Katolíckej univerzity v Ružomberku. Naša Katolícka univerzita je až príliš veľkým darom pre Slovensko, preto stojí za to podstúpiť námahu pre toto prekrásne dielo.

My, univerzitní kapláni, napriek všetkej svojej biede, si uvedomujeme, a toto uvedomenie si je podložené nažitou skúsenosťou, teda uvedomujeme si, že bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. Keď denne hľadíme naším študentom do očí, a oni sú našimi duchovnými deťmi, uvedomujeme si, že naša Katolícka univerzita v Ružomberku, viac ako projekty a peniaze, viac ako všetko ostatné, potrebuje našu modlitbu, našu obetu, naše úprimné obrátenie sa. Naša Katolícka univerzita v Ružomberku potrebuje zbožných a vzdelaných pedagógov, ktorí budú svojím študentom otcami a matkami. Preto putujeme, preto sa počas celej púte neustále modlíme a podstupujeme námahu.

Na púti z Fatimy k hrobu svätého Jakuba, apoštola, sme už v jej druhej polovici. Rozhodli sme sa pre “portugalskú trasu” – Camino de Santiago portugéze, ktorou putuje menej pútnikov, ako po obľúbenej francúzskej trase. To nám však umožňuje stíšenie sa, zahĺbenie sa do Boha a do seba samého. Na Camino je dôležitá aktuálna chvíľa, nie to, či do Santiaga dôjdeš peši alebo nie. Na ceste je rozhodujúca prítomná chvíľa. Práve prítomnú chvíľu potrebuješ žiť tu a teraz. Prítomná chvíľa je možno modlitbou, možno tichom, možno aktuálne boľavými nohami plnými pľuzgierov. Prítomná chvíľa je možno svätou omšou, ktorú sláviš v opustenom miestnom kostolíku, či kdesi na ubytovni alebo vo veľkom Sanktuáriu. Prítomná chvíľa je možno opustený starý človek, ktorého práve míňaš, či vodič v aute, ktorý má voči tebe rešpekt a zastaví, aby si mohol bezpečne prejsť na druhú stranu cesty.

A tak priatelia. My putujeme, putujeme a modlíme sa za dielo Katolíckej univerzity v Ružomberku. Čosi už máme za sebou. Ste v našich srdciach. Aj my prosíme o modlitbu. VAŠI UNIVERZITNÍ KAPLÁNI.

Marinhas, Portugalsko, 09.08.2017, Jozef Žvanda