Aggiornamento & Non abbiate paura!
Počas Druhej veľkonočnej nedele – Nedele Božieho milosrdenstva, dňa 27.04.2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pápež František vyhlásil dvoch pápežov XX. storočia za svätých. Pontifikát sv. Jána XXIII. trval 5 rokov (28.10.1958-03.06.1963). Sv. Ján Pavol II. viedol lodičku Cirkvi od 16.10.1978 až do svojej smrti 02.04.2005, teda takmer 27 rokov. Akí význam majú títo dvaja veľkí svätí pápeži XX. storočia pre nás, ľudí tretieho tisícročia?
Aggiornamento sv. Jána XXIII
Sv. Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncali, benátsky patriarcha sa vo vysokom veku 77 rokov mal stať iba akýmsi prechodným pápežom. Jedným z jeho prvých gest bolo to, že symbolicky pootváral okná vatikánskej kúrie, aby tu zavial nový duch, Boží Duch. Z jeho srdca vytrysklo slovo aggiornamento – zdnešnenie, ktoré vyjadrovalo túžbu pápeža priblížiť súčasnému človeku Kristovo Evanjelium a dnešnú Cirkev.
Druhý vatikánsky koncil
25.01.1959, teda necelé tri mesiace, čo nastúpil na Petrovu katedru, šokoval Cirkev svet tým, že v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme ohlásil slávenie synody Rímskej diecézy a zvolanie koncilu pre všeobecnú cirkev. Myšlienka koncilu sa zrodila pár dni skôr, presnejšie v utorok 20.01.1959 v rozhovore so substitútom štátneho sekretariátu Mons. Domenicom Tardinim. Hovorili o situácii v Cirkvi, kde počet praktizujúcich v tradične katolíckych krajinách dosahuje najviac 30 % a vo Francúzku sú celé oblasti odkresťančené. Hovorili, ako vyrastá kultúra, odvracajúca sa od kresťanstva, od vedy po umenie, od životného štýlu po etické presvedčenie. „Zrazu z nás vytrysklo rozhodnutie,“ komentuje rozhovor sv. Ján XXIII., „ako keď sa náhle v nečakanú jar rozvinie kvet. Naša duša bola osvietená myšlienkou. Jedno slovo, slávnostné a zaväzujúce, sa sformulovalo na našich perách. Náš hlas to vyslovil po prvý raz: „Koncil!“ Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa začal 11.10.1962 už svojou prvou Konštitúciou o posvätnej liturgii priblížil Evanjelium a Cirkev svetu tým, že do liturgie vrátil materinský jazyk, tým, že kňaz mohol opäť slúžiť sv. omšu tvárou k ľudu, tým, že sa vo svätej omši nanovo zjednotili dva stoly: stôl Božieho slova a stôl Božieho chleba, teda Bohoslužba slova a Bohoslužba obety. Druhý vatikánsky koncil aj vďaka sv. Jánovi XXIII. nanovo zdôraznil podstatu Cirkvi, ktorú predstavil ako mystické Kristovo Telo, communio, spoločenstvo bratov a sestier. Vďaka koncilu dostali v Cirkvi zelenú laici.
Americký prezident, komunista a pápež
V 60. rokoch XX. storočia naplno prepukla tzv. studená vojna medzi Východom a Západom. V októbri 1962 sa svet dozvedel o rozmiestnení sovietskych balistických rakiet na Kube. Reakciou prezidenta USA J. F. Kennedyho bola námorná blokáda ostrova a zaslanie ultimáta vedeniu ZSSR, v ktorom ho pod hrozbou použitia sily vyzval na stiahnutie rakiet. Svet stál na prahu jadrovej vojny. Súčasne sa obrátil na Jána XXIII. s prosbou o zaslanie mierového posolstva N. S. Chruščovovi. V pápežových slovách adresovaných sovietskemu najvyššiemu predstaviteľovi zaznelo: „Naliehavo prosím hlavy štátov, aby sa neuzatvárali pred výkrikom ľudstva: Mier, mier. Urobte, prosím, všetko, čo je vo vašej moci, aby ste zachránili mier. Takto zabránite hrôzam vojny, ktorej strašné následky nevie nik predpovedať. Vyjednávajte, prosím, ďalej…“. Pozitívnu odpoveď sovietskeho vodcu prijal Vatikán 24. októbra. Ešte v ten istý deň bol s touto správou oboznámený i Kennedy, ktorý veľmi ocenil pápežove iniciatívy. Ohlas svetovej verejnosti, vyjadrujúci uspokojenie s dosiahnutým stavom, nenechal na seba dlho čakať. Slová amerického žurnalistu N. Cousinsa hovoria za všetko: „Bol to jeden z najnepravdepodobnejších triumvirátov v dejinách. Americký prezident, komunista a pápež, ktorých dala dohromady zraniteľnosť civilizácie voči modernej sile ničenia.“
Ranná modlitba sv. Ján XXIII.:
Nebeský Otče, vzdávam Ti vďaku, že som sa po odpočinku prebudil. Je to Tvojím darom. Môj znovuzrodený život je Tvoj. Celý nasledujúci deň chcem konať všetko tak, ako konal Tvoj jednorodený Syn, keď chodil po zemi a všade dobre robil.
Každého človeka, ktorého stretnem, posielaš mi Ty, aby som v ňom videl brata.
Nech sa v mojich slovách a činoch prejavuje voči každému láska Kristova. Nech nikto odo mňa neodíde, aby som mu nepovedal aspoň dobré slovo. Nech sa dokážem vžívať do situácie druhého a zabúdať na seba. Nech nikdy nestratím sebaovládanie. Nech nikdy nie som netrpezlivý, urážlivý, ale príjemne srdečný.
Nech je vo mne aspoň iskra humoru, ktorý je tak veľmi potrebný.
K tomu všetkému prosím o pomáhajúcu milosť skrze Ducha Svätého. A dovoľ mi, aby som každého, hoci len málo priblížil k Tvojmu synovi skrze Pannu Máriu. Amen.
Non abbiate paura! – Don´t be affraid! – Nebojte sa!
Sv. Ján Pavol II., ktorý neustále zdôrazňoval: „Nebojte sa!“, je stále v našich srdciach. Nikodem, popredný muž u židov a medzi farizejmi sa spočiatku bál prísť k Ježišovi. No nakoniec ho v noci vyhľadal a prišiel za ním, aby mu Ježiš otvoril oči a aby mu zdôraznil, že cesta do Božieho kráľovstva vedie cez znovuzrodenie sa z vody a Ducha. Vo vode krstu sa spájame s Kristom, stávame sa údmi jeho mystického Tela a v Duchu Svätom spoznávame, že Ježiš je Pán, Ježiš je Boh, Ježiš je živý a my sme Božie deti, bratia a sestry. Preto sa nemusíme báť, nemusíme sa báť Boha, Božej lásky, nemusíme sa báť evanjelia, nemusíme sa báť života a všetkého, čo nás v našom živote stretáva. Nemusíme sa báť ani trvalých záväzkov. Koľkokrát to zaznelo z úst svätého pápeža, koľkokrát sme od neho počuli: „Nebojte sa!“…
Neoceniteľný je dar viery
Tohto svätého muža sme mali možnosť osobne zažiť, vidieť ho, počúvať a dotýkať sa. Trikrát navštívil aj našu krajinu pod Tatrami, a to v apríli 1990, v júni a júli 1995 a v septembri 2003. Mladým Slovákom, zídeným 30.06.1995 v Nitre vtedy sv. Ján Pavol II. Povedal:
„Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar viery, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte. Necúvajte pred radikálnymi požiadavkami evanjelia! Pamätajte, že Boží Duch, ktorý je vo vás, je mocnejší ako duch sveta (Porov. 1Jn 4,4). S jeho pomocou je možné zachovávať Božie prikázania s radosťou. Nezamieňajte si slobodu s individualizmom. Nejestvuje opravdivá sloboda bez lásky k iným. Kresťania žijú slobodu ako službu v presvedčení, že od toho závisí rozvoj pravej civilizácie v Európe a na celom svete. Svätý Cyril a Metod s nasadením života odmietli podriadiť vieru mocenským záujmom. Viera vždy chráni pravú slobodu a odsudzuje fyzické i morálne otroctvo. Fyzické otroctvo je viditeľnejšie ako morálne, ale morálne otroctvo nie je o nič menej nebezpečné. Jestvuje totiž otroctvo spôsobené inými a otroctvo, ktoré si človek zapríčiňuje sám. Mládež Slovenska, majte vždy otvorené oči! Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel. Podobne ani na sociálnej rovine neslobodno zamieňať slobodu s nacionalizmom. Rozdielnosť kultúr je bohatstvo, ktoré treba spravovať vo veľkej vzájomnej úcte a v opravdivej spolupráci. Odvrhnite každé pokušenie násilia a rasizmu. Buďte tvorcami pokoja, dialógu a solidarity.“
Pápež František v nedeľu 27.04.2014, počas svätej omše, pri ktorej boli vyhlásení za svätých títo dvaja veľkí pápeži, povedal: „Sv. Ján XXIII. a sv. Ján Pavol II. mali odvahu hľadieť na Ježišove rany, dotýkať sa jeho ranených rúk a prebodnutého boku. Nehanbili sa za Kristovo telo, nepohoršovali sa na ňom, na jeho kríži, nehanbili sa za telo brata (Porov. Iz 58,7), pretože v každom trpiacom videli Ježiša. Boli to dvaja odvážni ľudia, plní odvahy (parrésie) Ducha Svätého a vydali svedectvo Cirkvi a svetu o Božej dobrote a jeho milosrdenstve.
Aké veľké je kňazstvo!
V pondelok 28.04.2014 v priamej nadväznosti na udalosť svätorečenia slávil na Námestí sv. Petra vo Vatikne kardinál Angelo Comastri, arcikňaz Baziliky sv. Petra a vikár Svätého Otca pre Vatikánske mesto o 10. hodine omšu vďakyvzdania za svätorečenie pápežov sv. Jána XXIII. a sv. Jána Pavla II. Celé námestie naplnili prevažne skupiny poľských pútnikov, nechýbali však ani Slováci. Na adresu Jána Pavla II. povedal, že poľský pápež v ťažkej dobe krízy kňazských povolaní mal odvahu žiť pred svetom radosť z toho, že je kňaz, z toho, že úplne patrí Kristovi. V tejto súvislosti kardinál v homílii uviedol príklad jedného kňaza, ktorý zanechal kňazskú službu a dopracoval sa až k tomu, že viedol život vandráka. Istého dňa ho priateľ spolubrat doviedol na audienciu u pápeža v Klementínskej sále. Čo sa stalo? Toto sú slová kardinála Comastriho: „Pápež Ján Pavol II. pokľakol a požiadal ho o spoveď, aby prebudil v jeho srdci vedomie veľkosti kňazstva. Lúčiac sa s ním mu povedal: ‚Pozri, aké veľké je kňazstvo! Nepoškvrňuj ho!‘“
Jozef Žvanda