V diskusii s rodičmi stredoškolákov som sa zoznámil s ťažkosťami, s ktorými sa pri výchove stretávajú. Ich najčastejšou príčinou je negatívny dosah moderných technológií. Ten nielen deti a mládež, ale aj dospelých vťahuje do virtuálneho sveta. Z ľudí sa tak stávajú dvojtvaré bytia, ľudia reálneho sveta a ľudia sveta virtuálneho. Zvlášť tá druhá tvár je nebezpečná, lebo človek sa tak stáva „tichou vodou, ktorá brehy myje.“ Ako zachrániť človeka, deti a mládež?
Holé dlane s horiacimi srdcami pred Matkou
Zaiste je tu potreba byť s nimi, potreba vzdelávania a výchovy a je tu potreba kontroly. Ale je možné všetko odkontrolovať? V Šaštíne, v našej Národnej svätyni, ma v priľahlom múzeu zaujali ďakovné predmety, ktoré sem po stáročia prinášal veriaci ľud z vďačnosti za príhovor Sedembolestnej u svojho Syna. Zvlášť výrečný bol obrázok modliacej sa rodiny. Pred obrazom Panny Márie kľačala na kolenách celá rodina, deti držali v rukách ruženec a rodičia k obrazu Nebeskej Matky dvíhali svoje holé dlane s horiacimi srdcami. Tento neveľký obraz naznačuje, že tak ako dnes, aj v minulosti tu bol zápas o človeka, zápas o deti. V tom neľahkom boji sa naši predkovia okrem vlastných síl zvlášť opierali o Božiu pomoc, modlili sa k Nebeskej Matke. A ako je to s nami dnes? Nevedieme zúfalý boj bez Boha?
Ježiš sa modlí, aj učeníci sa modlia
Bezpochyby, modlitba je v našom živote nevyhnutná. Ukazuje nám to aj dnešná Bohoslužba slova. V prvom čítaní sú to učeníci, ktorí sa po Pánovom nanebovstúpení modlia so ženami a Ježišovou matkou vo večeradle. A v evanjeliu je to Ježiš, ktorý sa modlí svoju veľkňazskú modlitbu. V nej zaznievajú slová o večnom živote, o posvätení pravdou, o oslave Božieho mena a o jednote Božieho ľudu. Ak sa zápas rodičov o deti netýka iba pozemských vecí, ale súvisí s večným životom, potom práve v modlitbe nájdeme oporu pre život, pre večný život.
Večný život už tu a teraz
Emeritný pápež Benedikt XVI. v druhej časti knihy Ježiš Nazaretský, pri uvažovaní nad večným životom, ktorého sa dotýka Ježiš vo veľkňazskej modlitbe hovorí, že téma života sa počnúc prológom vinie celým Jánovým evanjeliom. Večný život nie je život, ktorý prichádza po smrti. Večný život je samotný život, ktorý možno prežívať aj v tomto čase, ktorý fyzická smrť nemôže narušiť. O to práve ide: uchopiť už teraz skutočný život, ktorý nikto a nič nemôže zničiť. Chápanie večného života sa zreteľne ukazuje v kapitole o vzkriesení Lazára: „Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25-26). Pre Ježišovho učeníka je príznačné, že žije, to znamená, že za čírou ľudskou existenciou našiel a uchopil skutočný život, ktorí všetci hľadajú. Prví kresťania, inšpirovaní týmito textami, sa podľa Benedikta XVI. označovali jednoducho ako „žijúci“. Našli totiž to, čo všetci hľadajú, plný a nezničiteľný život. Ako sa možno k nemu dostať?
Večný život – poznanie
Veľkňazská modlitba v kontexte Biblie ponúka náležitú odpoveď: Večný život človek nachádza prostredníctvom „poznania“. Poznanie vytvára spoločenstvo, poznanie je zjednotenie s poznaným. Tu však nejde o hocaké poznanie, ale o poznanie „teba, jediného a pravého Boha a toho, ktoréhosi poslal, Ježiša Krista“ ( Jn 17,3). Ide o poznanie, ktoré nám dáva viera. Kresťan neverí vo veľa vecí, ale verí v Boha, verí v to, že existuje len jediný pravý Boh. Tento Boh je však pre človeka prístupný prostredníctvom toho, ktorého Boh poslal, Ježiša Krista. Benedikt XVI. vraví, že poznanie Boha, ktoré sa stáva spoločenstvom a tým aj „životom“, sa odohráva v stretnutí s Kristom. „Večný život“ je teda udalosť vzťahu. Človek žije prostredníctvom vzťahu k Bohu, ktorý je sám životom. A kde možno lepšie budovať vzťah s Bohom ak nie v modlitbe? Nie je modlitba originálnym stretnutím Božieho „JA“ s mojím „ja“? Nie je modlitba originálnym stretnutím Božieho „MY“ Najsvätejšej Trojice s ľudským „my“, keď sú dvaja alebo traja zídení v modlitbe?
Poznám ťa, lebo sa za teba modlím
Rehoľná sestra raz prekvapila nemeckého kardinála Joachima Meisnera, keď mu oznámila, že ho dobre pozná. Pozná ho dokonca veľmi dobre, lebo sa za neho denne modlí. Tak aj vďaka veľkňazskej modlitbe, vďaka slovám emeritného pápeža Benedikta XVI., ale aj na základe skúsenosti spomínanej sestry spoznávame, že modlitba nám môže pomôcť nielen spoznať Boha, ale pomôže nám poznať aj náš osobný život a naše smerovanie. Ak sa modlíme, nuž pomôže nám dobre poznať aj naše deti a mládež, ich radosti a bolesti, aby sme im tak mohli s pomocou Božou nasmerovať od virtuality k realite rodiny, školy, Cirkvi, k realite medziľudských vzťahov, k realite večného života.
Jozef Žvanda
Foto: Internet