Skip to content Skip to footer

7. Nedeľa cez rok C 2022. Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: „Milujte svojich nepriateľov…“

„Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia…“ Ako červená niť, vinie sa táto myšlienka dnešným Božím slovom. Je to reálne v našom ľudskom živote milovať svojich nepriateľov? Je vôbec možné modliť sa za niekoho, kto mi ubližuje? Stojí Ježiš reálne nohami na zemi a vníma pravdivým pohľadom človeka, ktorý neraz po stáročia dokázal byť zlý, veľmi zlý k svojim bratom a sestrám?

  1. Vám, ktorí ma počúvate, hovorím…

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám ktorí ma teraz počúvate, hovorím…“ Porozumieť Ježišovi nie je vždy ľahké. Môžeme si spomenúť na jeho reč v synagóge v Kafarnaume, kde hovoril o Eucharistii a na jeho slová: „Kto je moje telo a pije moju krv má večný život.“ Aké ťažké bolo pre jeho poslucháčov tieto slová pochopiť. Mnohí tam prítomní sa vzbúrili: „Tvrdá je to reč, kto to má počúvať“? Evanjelista Ján, ktorý túto situáciu zachytáva v šiestej kapitole svojho evanjelia dodáva, že vtedy ho mnohí opustili a viac už za ním nekráčali. Vtedy sa Ježiš obrátil aj na svojich učeníkov a opýtal sa ich: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal Šimon Peter: „Pane a ku komu by sme išli. Ty máš slová večného života!“ Ježiš nežiada, že mu musíme vo všetkom porozumieť, že všetko si musíme svojim vlastným rozumom zdôvodniť, aj keď na druhej strane my pred svetom potrebujeme svoju vieru zdôvodniť. A ak nás o niečo Ježiš prosí, tak, aby sme mu dôverovali a aby sme uverili jeho slovu. Preto aj nám dnes vraví: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím…“ Ježiš túži, aby sme mu pozorne načúvali, aby sme nad jeho slovom uvažovali. Mnohé veci pochopíme už teraz, mnohé časom a mnohé až vo večnosti. Preto si potrebujeme vyprosiť pozorného ducha nášho srdca.

  1. „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia…“

Aké je ťažké milovať svojho nepriateľa a aké je nesmierne ťažké byť nad vecou a svojmu nepriateľovi robiť dobré. Ak by si ľudstvo dokázalo zobrať toto Ježišovo slovo k srdcu, od koľkých nevinných a nesmierne boľavých sĺz by bol svet uchránený. A ľudstvo je nepoučiteľné. Aj dnes tečie množstvo nevinných sĺz v Sýrii, v Afganistane, v Jemene, na Ukrajine…

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia…“ Je to vôbec reálne? Problém je v tom, že mojim nepriateľom nemusí byť len ten, kto mi ublížil, napr. môj nadriadený v práci, vodič auta, ktorý ma dnes na ceste domov ohrozil, niektorí naši politici svojimi nemúdrymi rozhodnutiami či policajt, ktorý mi dnes dal pokutu. Mojim nepriateľom môže byť aj niekto v mojej úplnej blízosti, môj sused, moja manželka, manžel, moje deti, moja svokra. Ten nepriateľ však môže byť niekedy ešte bližšie, nepriateľ vo mne samom, nepriateľ sebaneprijatia, nepriateľ mojich zranení zo vzťahov, nepriateľ mojich komplexov. Môj nepriateľ v mojom vnútri mi nedovoľuje milovať seba samého a tešiť sa zo života. Potom, ako môžem milovať iných, keď nemilujem seba? Preto nás dnes Ježiš pozýva, aby sme tohto nepriateľa vo svojom srdci prijali, aby sme ho objali a aby sme ho modlitbou, sviatosťami a nezištnou službou lásky Ježišovou mocou uzdravili. Až potom, keď bude pokoj v ľudskom srdci, až potom bude pokoj v rodine a až potom bude pokoj vo svete.

  1. Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba.

Apoštol Pavol nás dnes svojim slovom, ktoré sme čítali v druhom čítaní pozýva, aby sme uverili Ježišovmu slovu, aby sme prijali Božiu logiku, ktorá spočíva v láske ku všetkým, teda aj k nepriateľom, aby sme tak prestali byť pozemskí a aby sme zodvihli hlavu, aby sme sa už teraz stali ľuďmi z neba, duchovnými ľuďmi, ktorí nadovšetko majú lásku.

Nuž je to ťažká výzva? Áno, nesmierne ťažká výzva, ale s pomocou Božou možná, pre pokoj v našich ľudských srdciach, pre pokoj vo svete, v Sýrii, na Ukrajine, na Slovensku…

Text a foto: Jozef Žvanda