Skip to content Skip to footer

7. Nedeľa A, 19.02.2023, Buďte svätí… buďte dokonalí…

Pán povedal Mojžišovi: „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý (Lv 19, 1-2). „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48)

Krátko pred vstupom do veľkého pôstneho obdobia nám dnes zaznieva Božie slovo, ktoré môže byť pre nás inšpiráciou pre nastávajúcich štyridsať pôstnych dní. Čím sa môžeme inšpirovať? Ako zlatá niť sa dnešným Božím slovom nesie výzva k svätosti a k dokonalosti. Byť svätý, ako je náš Pán svätý, byť dokonalý, ako je dokonalý náš nebeský Otec. A aj keď my ľudia sa nikdy nemôžeme vyrovnať Bohu v svätosti a dokonalosti, predsa ho máme napodobňovať. Čo je podstatou Božej svätosti a dokonalosti?

Odpoveď vynikajúco vyjadruje dnešný žalm č. 103: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.“ Boh je svätý a dokonalý, lebo je milostivý, milosrdný a dobrotivý nesmierne ku každému človeku. A keď sa pozrieme aj na druhé dnešné čítanie z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom, tak tam čítame: „Bratia, neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1 Kor 3, 16-17). Boh je svätý a dokonalý, lebo v jeho očiach je nesmierne vzácny ľudský život. Život každého človeka ma v Božích očiach nesmiernu cenu. Ako máme my napodobňovať Božiu svätosť a dokonalosť? Nuž tým, že život každého človeka bude aj v našich očiach nesmierne vzácny. A to platí zvlášť pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme infláciu ľudskej dôstojnosti, kde sa výrazne znížila hodnota človeka, cena ľudského života. O tom nás presviedča nielen strašná vojna na Ukrajine, ale povedzme aj desaťtisíce nevinných ľudských životov, ktoré skončili svoju pozemskú púť po ničivom zemetrasení pod troskami zrúcaných budov v Turecku a Sýrii. Mnohé z týchto obetí mohli dnes žiť, ak by stavitelia budov a domov v Turecku mali v úcte človeka a nekradli, ak by dodržali technologický postup, ak by stavebný materiál, ktorí navrhli architekti nezamenili za podradný, nekvalitný, ktorý nedokázal udržať statiku budov pri zemetrasení. Mnohé obete v Sýrii mohli dnes žiť, ak by strašná a dlhotrvajúca vojna nenarušila statiku obytných domov. Ako teda napodobňovať nášho Pán a v úsilí o svätosť a dokonalosť?

Mať v úcte každého človeka, a teda aj seba samého. Mnohí ľudia sú dnes hlboko ranení z absencie normálnych ľudských vzťahov, z absencie milujúcej rodiny. A najviac tým trpia deti a mládež. Mnohé z nich sú už dnes závislé na antidepresívach. A pritom stačí tak málo, stačí mať rád človeka, tým, že máme na neho čas. Stačí mať rád seba samého a objať toho nepriateľa, ktorý je ukrytý v našom srdci a ktorý spôsobuje, že sa nemáme radi. Prijať ho, objať ho a liečiť ho nezištnou službou, obetou a modlitbou, ktoré sú bezpečnými liekmi k uzdraveniu našich ľudských sŕdc. A uzdravené ľudské srdce už nepotrebuje kradnúť, nepotrebuje klamať, podvádzať a robiť intrigy, lebo miluje seba samého a miluje druhého človeka tak, ako nás miloval náš Pán, keď za nás obetoval svoj život. Uzdravené srdce už nepotrebuje vyhľadávať nepriateľov, lebo si dobre uvedomuje, že náš ľudský život je príliš krátky na to, aby sme žili v svároch a nepriateľstvách, ktoré neprinášajú nič dobré, iba bolesť, zármutok a chorobu. Byť svätý a dokonalý ako náš Pán znamená teda mať v úcte seba, mať v úcte druhých, mať v úcte každého človeka a každá táto úcta má svoj zdroj v úcte k Bohu.

Náš dobrý Pán azda aj preto dopustil zemetrasenie v Turecku a v Sýrii, aby pohol našimi srdcami, ktoré skameneli pre nezmyselnú vojnu, na ktorú sme si, žiaľ už v mnohých prípadoch zvykli. Ničivé zemetrasenie má azda spôsobiť zemetrasenie v našich srdciach, aby sa v srdci každého z nás prebudil zraniteľný človek, ktorý má súcit s iným človekom, ktorý má úctu k druhému človeku a ktorý má aj na neho čas.

Foto a text: Jozef Žvanda