Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?… Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť… Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 13-16).
Dnes v evanjeliu Ježiš pokračuje vo svojej Reči na vrchu, ktorá začala ôsmimi blahoslavenstvami a ktorú zachytáva evanjelista Matúš v piatej až siedmej kapitole svojho evanjelia. Ježiš potom, čo prítomnému ľudu podáva nový pohľad na ich životné úzkosti, bolesti, plač či na túžbu po pokoji alebo spravodlivosti, nazýva ich blahoslavenými, šťastnými a požehnanými. A pozýva ich, aby napriek všetkému, čo zažívajú, a naozaj neraz je to bolesť a úzkosť, aby nerezignovali, lež aby boli ľuďmi evanjeliovej nádeje. A vzápätí prostredníctvom podobenstva o soli a svetle, poukazuje na ich dôležitosť pre svet.
„Vy ste soľ zeme.“ My dobre poznáme rozprávku Soľ nad zlato a jej múdry odkaz pre nás všetkých. Soľ je vzácna tým, že dodáva jedlu chuť. A stačí iba jej malá štipka, aby celé jedlo dostalo tú správnu chuť. Soľ tak isto aj konzervuje jedlo, dezinfikuje od špiny a rozpúšťa studené ľady. Aj v týchto dňoch by sa nám len veľmi ťažko jazdilo našimi autami, ak by cestári neposýpali cesty soľou. Vy ste soľ zeme tak znamená, že tí, ktorí počúvajú Ježišovo slovo, majú do každodenného života prinášať novú chuť, chuť po živote, chuť po skutočnej láske, ktorá uzdravuje, chuť po pravde a spravodlivosti. To dokážu, ak budú konať tak, ako to dnes spieva žalmista: „Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, milosrdný, milostivý a spravodlivý. V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, čo svoj majetok čestne spravuje; nikdy nezakolíše…“ „…čo svoj majetok čestne spravuje…“ Žiaľ, ako sa nám to často nedarí. Nedarí sa nám to povedzme v politike a hospodárstve – čestne spravovať majetok. Ako sme niekedy ľahko podplatiteľní, ako niekedy žiaľ myslíme iba na seba, ako niekedy ľahko sklameme svojich voličov. Dať novú chuť životu tým, že čestne spravujeme majetok. Pokorou, čestnosťou a spravodlivosťou pomaly vyčistiť špinu zo svojho okolia. Pokoru, čestnosť a spravodlivosť potom uchovať tým, že k nej vedieme aj svoje deti.
Vedieme ich svojim osobným príkladom, a to sa už dostávame k slovám: „Vy ste svetlo sveta.“ Tí, ktorí nasledujú Ježiša a počúvajú ho, sú prirodzene pod drobnohľadom sveta, ktorý veľmi dobre vie, ako sa Ježišovi nasledovníci, kresťania, majú správať. Ak sa vo svojom živote usilujeme žiť pokoru, čestnosť a spravodlivosť, vtedy to nie je vždy ľahké. Žiť pokorne, čestne a spravodlivo totiž znamená už nie ohlasovať Ježiša Krista ako divotvorcu, učiteľa, či zázračného liečiteľa, ale ako to dnes píše apoštol Pavol, znamená to ohlasovať ukrižovaného Krista. Ukrižovaný Kristus nie je senzáciou, ale obetou, sám sa nezištne obetuje za nás, keď za nás dáva to najcennejšie, svoj život. Žiť pokorne, čestne a spravodlivo, znamená to neľahkú sebaobetu, keď poctivými rukami v pote tváre jeme svoj chlieb. A toto pre dnešný povrchný a lenivý svet nie je príťažlivé. Múdri však pochopia, lebo ako vraví latinské príslovie: „Sapienti sat! – Múdremu stačí!“
Vy Ste soľ zeme! Vy ste svetlo sveta. A dovolím si ponúknuť ešte jedno malé podobenstvo – sneh. V týchto dňoch ho napadlo veľa. Pre jedných priniesol radosť, pre iných vrásky na tvári. Sneh, bielučičká perina, pokryl lesy, polia, lúky, mestá a obce ako biela perina, aby si svet mohol oddýchnuť. Bielučičký sneh tak pripomína pokoj a lahodný odpočinok. Keď je soľ soľou zeme, svetlo svetlom sveta, potom bielučičký sneh môže byť pokojom pre svet, pokojom sveta. A tým sa majú stáť Ježišovi učeníci. Tí totiž pokorou, čestnosťou a spravodlivosťou spaľujú seba, aby menili neraz trpkú príchuť života na sladkú, na „Dolce vita – Sladký život“. Takíto ľudia, kresťania, sa možno pre svet môžu zdať nenormálni a zastaralí, avšak múdri objavia ich skutočnú hodnotu a budú chcieť bývať v ich blízkosti, lebo spoznajú, že v blízkosti pokorných, čestných a spravodlivých ľudí sa nemusia báť a môžu sa smelo nadýchnuť a uvoľniť. Pokoj a dobro!
Text a foto: Jozef Žvanda