Skip to content Skip to footer

4. Nedeľa B 2018 – Kde je Boh? Prečo mlčí?

„Jozef, kde je Boh? Manželovi diagnostikovali rakovinu. Toľko som sa modlila. Kde je Boh?“ Nesmierne ťažká otázka. Neraz ju počujem. V tomto týždni mi opäť zaznela. Položila mi ju moja známa,  statočná a hlboko veriaca žena, ktorá denne navštevuje svätú omšu a prijíma Eucharistiu. Spolu s milovaným manželom vychovali dve dobré deti. Tie sú už dnes preč. Syn sa oženil a založil si rodinu. Dcéra je rehoľníčkou – misionárkou. Edelgarda, tá statočná a obetavá manželka a mama popri vlastných povinnostiach často navštevuje chorých a doopatrovala aj kňaza Alberta. Táto žena dnes trpí a volá: „Kde je Boh?“

Zvlášť silno mi znie táto otázka práve dnes, keď v evanjeliu čítame o Ježišovi, ktorý v kafarnaumskej synagóge vyučuje a všetci nad ním žasnú. Jeho učenie je spojené s mocou a priamo pred očami poslucháčov z posadnutého človeka vyháňa zlého ducha. (Mk 1, 21-28)

Často sa v noci prebúdzam. Zvlášť vtedy, keď vidím, ako moje ovečky trpia. A keď neviem a nepoznám odpoveď. Vtedy sa aj ja trápim a modlím…

Kde je Boh? Kde je Boh? Prečo mlčí? Prečo dnes nekoná tak, ako kedysi, keď prostredníctvom svojho Syna robil veľké divy a znamenia? Prečo voláme, kričíme, prosíme, plačeme a máme dojem, že nás nik nepočuje? Bože, kde si? Či nás počuješ?

Vo svojej dobe Ježiš z mnohých posadnutých vyhnal zlých duchov, mnohých uzdravil, niektorých vzkriesil. Ale kto z nich sa ho pred Pilátom zastal? Koľkí z nich? Aj tí najbližší zutekali. Iba apoštol Ján, Ježišova matka, Panna Mária a uzdravená hriešnica, Mária Magdaléna, zostali pod krížom. Ostatní zutekali. Prečo? Áno, Ježiš robil veľké znamenia a divy, ale neuzdravil všetkých, zázračne nenasýtil všetkých, nevzkriesil všetkých. Ježišovi totiž išlo o oveľa viac. Išlo mu o uzdravenie nie tela, ale srdca, išlo mu o vzkriesenie nie pre pozemský, ale pre večný život. Prečo sa sám vydal ľuďom? Prečo sa stal bezbranným Baránkom? Veď jedným slovom mohol všetko zmeniť? Prečo? Ježiš to ale neurobil.

Ježiš to neurobil, lebo Ježiš je Boh a Pán, lebo jeho myšlienky nie sú naše myšlienky. „Kde je Boh, prečo mlčí?“ Naoko mlčí. On je v našej blízkosti viac, než si myslíme. On do nášho života síce dopustí utrpenie a dokonca aj smrť. Sám si prešiel touto cestou. Utrpenie a bolesť sa nás nesmierne hlboko dotýkajú. Keď do nášho života vstupuje utrpenie a smrť, zrazu sa to v nás, v našom srdci sa to zrazu mení. Chorý zakrátko spoznáva podstatu života. Už nie matéria, moc, bohatstvo a sláva. tie už nemajú cenu. Keď človek pomaly umiera, vtedy už nevládny, sám a opustený pochopí slová sv. Terézie Avilskej: „Boh stačí!“ Dobre to pozná každý kňaz, ktorý navštevuje chorých, svoje choré ovečka a tie sú pre neho požehnaním. Pamätáme sa ešte nato, ako zomieral sv. Ján Pavol II.? Celý svet vtedy stíchol. Pamätáme sa ešte na pohreb sv. Matky Terezy? Celý svet vtedy stíchol. Preto utrpenie, choroba a smrť majú v našom živote obrovské miesto. Ježiš nás  necháva trpieť, aby sme pochopili a spoznali. Aby sme boli spasení. Práve slabosť a bezmocnosť je najväčšou Ježišovou silou. Aj našou, ak ju prijmeme. Ak by nás Ježiš zázračne všetkých  uzdravil, ak by do bodky vypočul naše prosby, pomohlo by nám to? Čím by sa stal náš život? Koľkí ľudia by sa neobrátili a skončili by v pekle? Aký zmysel by mala naša modlitba? Bol by to už len automat na zázraky. A trpiaceho Ježiša by sa nemal kto zastať.

Ale Boh uzdravuje aj dnes, ak pokorne prosíme. Krv jeho Syna má aj dnes zázračnú moc. Tie najväčšie uzdravenia sa dejú v srdci človeka. Skúsme len zájsť napr. do Žakoviec. Koľko je tam vzkriesených márnotratných synov.

„Jozef, kde je Boh, prečo mlčí, prečo môjmu mužovi diagnostikovali rakovinu?“, opýtala sa ma ranená  Edelgarda. Zostal som ticho, nepoznal som odpoveď. No potom v noci, keď som nemohol spať, potom som to v modlitbe  pochopil. „Kde je Boh, kde bol Boh? Pri tebe, milá Edelgarda. Pamätáš, ako pred dvoma rokmi si pri oberaní čerešní padla zo stromu na chrbát? Mala si zlomenú chrbticu, bola si beznádejným prípadom, a ty predsa dnes žiješ. Ty si dnes zdravá. Boh ťa zázračne zachránil a uzdravil, aby si  raz mohla stáť pri svojom milovanom mužovi, keď on vážne ochorie a bude potrebovať tvoju pomoc.”

Kde je Boh? Prečo mlčí? Naoko mlčí, naoko. V skutočnosti je oveľa bližšie než si myslíme. V skutočnosti práve jeho slabosť a bezmocnosť nás uzdravuje. Lebo takto koná Boh a nie človek.

Jozef Žvanda

Foto: Internet