A sme schopní my, ľudia XXI. storočia, sa ešte aspoň trocha báť? Vieme sa aspoň trocha báť? Vieme sa aspoň trocha obávať z toho, že nás klimatické zmeny môžu raz totálne prevalcovať? Vieme sa aspoň trocha obávať z toho, že nás môžu naše moderné technológie prerásť? Máme aspoň malý strach z dôsledkov, ktoré môžu v našej spoločnosti priniesť rozvody, zanechanie kňazstva, množstvo brutality a povrchnosti na TV obrazovkách a na sociálnych sieťach? Máme aspoň malú obavu z toho, čo bude, ak už katolícku Cirkev celkom očiernime a zavrhneme? Máme aspoň malý strach z toho, čo sa stane vo chvíli, keď už Pána Boha v našich životoch nebudeme brať vážne? Máme aspoň malý strach z toho, čo sa momentálne deje v našich nemocniciach? Máme aspoň malý strach z toho, čo sa deje v slovenskom či Európskom parlamente? Máme aspoň malý strach z toho, čo sa deje na poľsko-bieloruskej hranici? Máme aspoň tak malý strach ako sv. Augustín, ktorý sa obával toho, že Ježiš raz pôjde okolo a on, Augustín, si ho ani nevšimne? A sme schopní my, ľudia XXI. storočia, sa ešte aspoň trocha báť? Patrí ešte vôbec strach do životov nás moderných ľudí?
Dnešná nedeľa je už predposlednou v liturgickom kalendári, a tak zavše o tomto čase v Bohoslužbe slova počúvame o apokalyptických výjavoch, ktoré súvisia s druhým príchodom Pána Ježiša na tento svet. V prvom čítaní prorok Daniel píše: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po ten čas.“ A evanjelista Marek zachytáva tieto slová: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ Tieto apokalyptické výjavy, ktoré sú v iných úryvkoch Biblie vykreslené ešte hrôzostrašnejšie, nám môžu spôsobovať husiu kožu a tu, v Božom chráme, ktorý má byť miestom pokoja, nás môžu uviesť do veľkého strachu a nepokoja. No zámerom tohto Božieho slova nie je v nás vyvolávať strach a uvádzať nás do paniky, ako to robia mocní tohto sveta. Veď Božie slovo je plné Božej lásky a v láske, v ozajstnej láske niet strachu. Tie apokalyptické výjavy, vojny a nepokoje, zemetrasenia a pohromy, sú tu ako následok prvého hriechu od počiatku, sú prejavom duchovného zápasu, ktorý sa nevedie s krvou, ale so zlým, s temnými mocnosťami, ktoré zúria a chceli by nás pohltiť. No skôr ako apokalyptické výjavy, dnes do popredia vystupuje druhý Kristov príchod, keď skončí akékoľvek súženie. „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.“ Kristus príde už v inej sláve, ďaleko vzdialenej od tej ľudskej slávy, ktorá je tak prchavá, v sláve ďaleko vzdialenej od tej slávy z Kvetnej nedele. „Lebo Kristus priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.“ Ak je tu strach, tak tento strach má diabol, lebo vie, že je už definitívne porazený Kristovou slávou, preto tak zúri. Preto sa snaží strhnúť pozornosť na svoju stranu, preto nám hudie tak lákavú pesničku ľahostajnosti, pohodlnosti, nepremýšľania a hlúposti, aby sme tancovali podľa jeho rytmu. Ak máme mať strach, tak predtým máme mať strach, mať strach, aby sme sa nenechali diablom lacno oklamať. A on to vie tak geniálne cez peniaze a majetky, cez nezriadenú ľudskú túžbu po moci, cez povrchnú ľudskú slávu, cez našu ľudskú sexualitu a telesnú žiadostivosť, cez naše výhovorky, že dnes je už iná doby, že dnes sa už tak žije, že dnes takto žijú všetci. Ak sa máme báť, tak toho, aby sme nestratili zdravý rozum.
A máme sa báť Boha? Nie, lebo Boh je Láska a v láske niet strachu. Boh nás k sebe priťahuje lanami lásky, v ktorej niet strachu. Nie báť sa Boha, ale mať Bázeň voči Bohu. Mať bázeň voči Bohu, to je počiatok múdrosti. Tak sa totiž píše v Knihe Syrachovcovho syna či v Knihe Múdrosti. Boha sa nemusíme báť, teda spravodliví sa ho nemusia báť. Veď takto dnes pokračuje prorok Daniel: „Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky.“ A nespravodliví? Ani oni, teda niekedy aj my, nespravodliví, sa nemusia sa báť, sa nemusíme báť, ak sa obrátime, kým je ešte čas: „Keď v ľútostných slzách zvoláme: „Dobrý Bože, mýlil som sa, zmiluj sa nado mnou“! Ak sa trocha máme báť, obávať sa, tak len toho, aby som túto chvíľu, keď Ježiš pôjde okolo, nepremeškal, tak ako sa to stalo tým, ktorý za čias Noema jedli, pili, zabávali sa, až kým Noe a jeho rodina nevstúpila do Archy.
A čo nespravodliví, ktorí si svoju nespravodlivosť neuvedomujú? Tí sa neboja. Tí majú odvahu, tí majú odvahu žiť bez pravdy. Ale dokedy?
Dobrý Bože, prosím, dovoľ mi aby som sa aspoň trocha obával z toho, že Ťa nepoznám, keď pôjdeš okolo. Ak sa mám báť, tak práve toho. Amen.
Text a foto: Jozef Žvanda