Homo viator! Homo viator! Človek pútnik, putujúci človek, putujúci z tmy do svetla, z chaosu pozemského sveta do večnosti. Sme pútnici! A koľko sa naputujeme a nacestujeme v tomto modernom svete. V tomto našom putovaní si preto uvedomujeme zmysel dopravných predpisov, ktoré pre nás nie sú cieľom, ale prostriedkom, ako prísť šťastne do cieľa, domov ku svojim najdrahším, do práce, do školy za poznaním, k lekárovi s túžbou po zdraví. Ich zachovávanie znamená pre nás čosi najpodstatnejšie: život. Lenže koľkí už šťastne do cieľa neprišli. Dnes mnohí ľudia žijú v ilúzii: Chcú prísť šťastne do cieľa, no vkuse porušujú predpisy, a náhlia sa a trúbia a predbiehajú, riskujú, pri jazde, dokonca aj na najkomplikovanejších úsekoch si v pohode telefonujú… Cintoríny sú, žiaľ, plné takýchto frajerov. Dopravné predpisy, aj keď nás občas obmedzujú, v podstate pre nás znamenajú život. Pre nami je otázka: Ktorý zo všetkých týchto predpisov je najdôležitejší? Ktorý? Láska, najdôležitejší dopravný predpis: láska, čo v skutočnosti znamená trpezlivosť, ohľaduplnosť, pozornosť, predvídavosť či pokoj. Tento druh „dopravnej lásky“ znamená život. Život.
Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Zámerne v reči o dopravných predpisoch som položil podobnú otázku, ako istý zákonník Ježišovi. Tento muž bol múdrym človekom, v pokoji pozoroval Ježiša a počúval jeho slová, aby si mohol o Ježišovi vytvoriť vlastnú mienku. Keď zistil, že Ježiš hovorí pravdu a že v jeho slovách je ukrytá veľká múdrosť, nie náhodou mu položil otázku: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ V priebehu rokov na základe interpretácie Tóry, čiže prvých piatich kníh Starého zákona, bolo v Izraeli vypracovaných 613 konkrétnych predpisov, ktoré boli rozdelené na 248 prikázaní a 365 zákazov. Počet zákazov mal zodpovedať počtu dní v roku a počet príkazov súčtu všetkých údov a kostí v tele. Otázka zákonníka bola aktuálna, veď kto sa mal vyznať v toľkých predpisoch. A potom navyše, ktorý z nich bol tým najhlavnejším, skrze ktorý by bolo možné ľahšie pochopiť všetky ostatné?
Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Ježiš v týchto slovách potvrdzuje stáročnú skúsenosť Izraela, v ktorej z otcov na synov sa odovzdávalo to: „Šema Izreal! Počuj Izrael… Celé stáročia viedli otcovia svojich synov k úcte voči Bohu Izraela, ktorému mali patriť úplne celí. Pána mali mať vždy pred očami. Ježiš však v objasnení najdôležitejšieho prikázania pokračuje ďalej, keď vraví: Druhé je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ Vertikálny rozmer, úcta voči Bohu musí prerastať do horizontálnej roviny: úcta voči človeku. Jedným slovom, tak ako nejestvuje kríž bez zvislého a vodorovného ramena, tak ani nemôže jestvovať ani ozajstná láska k Bohu bez lásky k človeku. Sv. Augustín k tomu dodáva: „Všetci sa môžu značiť znamením Kristovho kríža, všetci môžu odpovedať „Amen“, všetci môžu spievať „aleluja“, všetci môžu prísť do kostola. Ale nič nemôže odlíšiť Božie deti od detí diabla, len štedrá láska. Ak toto nemáš, všetko ostatné je nanič. Ak ti chýba všetko ostatné, vezmi si toto a vzal si si Zákon vo svojej plnosti.“
V jednom z najdôležitejších textov židovstva v Talmude sa nachádza príbeh o pohanovi, ktorý sa obrátil na židovskú vieru. Tento človek prišiel k slávnemu rabínovi Šammaiovi s prosbou, aby ho naučil celú Tóru za taký čas, ako bude stáť na jednej nohe. Šammai ho vyhnal palicou, považujúc jeho prosbu za absurdnú a pohŕdajúcu Zákonom. Tento človek sa potom obrátil na iného rabína, na slávneho Hillela, ktorý ho prijal, a celé učenie Tóry obsiahol v zlatom pravidle: „ Čo nie je milé tebe, ani ty nerob blížnemu. To je celá Tóra. Ostatné je len výklad“, odpovedal rabín Hillel. Toto zlaté pravidlo spomína aj Pán Ježiš vo svojej reči na vrchu, keď vraví: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili Vám, robte aj Vy im. Lebo to je Zákon i Proroci“ (Mt 7, 12).
Nuž čo je najdôležitejším spojivom v ľudskom živote? Čo ním môže byť, ak nie láska? Čo iné ním môže byť, ak nie Láska! Avšak nie obyčajná láska, ale láska taká, ktorá nekonečne miluje Pán Boha a aj svojich blížnych a nezabúda ani na seba samú. Je to láska AGAPÉ, ktorá sa dáva nezištne, je to logika pšeničného zrna, ktorá znamená život, večný život. Aj v dopravných predpisoch je ukrytá podstata, láska, ktorej druhé meno je život. Nuž, prečo sa stále náhliť a náhliť? Prečo skôr než naštartujem auto, prečo by som sa v krátkosti nemohol pomodliť a vzdať úctu Bohu, ktorý je život? Prečo by som ho nemal poprosiť o múdrosť pri šoférovaní? Prečo skôr, než naštartujem auto, by som si nemal uvedomiť, že sa chcem domov vrátiť živý a zdravý a že takto sa chce vrátiť domov živý a zdravý každý, každý z nás, každý HOMO VIATOR. Veď cintoríny sú plné takýchto frajeorov.
Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Text a Foto: Jozef Žvanda