Čo chceš? Čo chcete? Čo chceš, aby som ti urobil? Čo chcete, aby som Vám urobil? Čo vlastne chceme? Čo vlastne chceme?
Tieto navlas podobné otázky, len prvá vyrieknutá v jednotnom a druhá v množnom čísle, sú otázkami, ktorými Ježiš odpovedá na prosbu žiadateľov. „Čo chceš, aby som ti urobil?“, je odpoveďou na obrovský výkrik slepca Bartimeja: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš je jeho jedinou nádejou, jedine Ježiš mu môže pomôcť. „Čo chceš, aby som ti urobil?“, pýta sa Ježiš. „Rabboni, aby som videl!“ „Čo chcete, aby som Vám urobil?“, protiotázka, ktorou Ježiš reaguje na žiadosť dvoch Zebedejových synov, Jakuba a Jána: „Učiteľ, daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste. Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate.“ Kto z tých troch, ktorí prichádzajú s prosbou za Ježišom naozaj vidí a kto je v skutočnosti slepý?
Máme skúsenosť, že pri priamom pohľade do slnka zrazu nič nevidíme, iba tma, samá tma. Dvaja Ježišovi učeníci Jakub a Ján dostali tú milosť, že môžu dennodenne hľadieť do tváre Svetla, Večného Svetla. Ježišova moc, jeho slová a jeho zázraky spôsobujú v srdciach mnohých jeho poslucháčov obrovský jas a nadšenie, ba sú aj takí, ktorí by ho hneď chceli za kráľa. A tak svetlo Ježišovho úspechu zatemňuje oči jeho učeníkov, aby už dobre nevideli, aby ho vnímali iba v pozemskom svetle, v pozemskej sláve, na ktorej aj oni chcú mať svoju spoluúčasť. A tak prečo si už teraz pri slávnom Rabbim už teraz nepoistiť svoju budúcnosť a nezabezpečiť teplé miestečká?
No Ježišova odpoveď: „Neviete, čo žiadate“, vynáša na svetlo sveta ich slepotu, ich duchovnú slepotu. Pre svoju slepotu netušia, že on je viac, že on prišiel pre viac, nie iba pre pozemské kráľovstvá. A tak nechápu Ježiša a nechápu ani slová proroka, vyrieknuté v dnešnom prvom čítaní, ktoré sa vzťahujú práve na neho a na to viac, pre ktoré prišiel na túto zem: „Plesajte, plní radosti pre Jakuba, jasajte nad prvým z národov; ohlasujte, spievajte a vravte: ‚Zachráň, Pane, svoj ľud, zvyšok Izraela.‘ Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím. Bude medzi nimi slepý i chromý, spolu ťarchavá aj rodička.“
Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ Ten, kto z tých troch naozaj vidí, je v skutočnosti slepec Bartimej. Pre svoju fyzickú tmu nevidí pozemské svetlo prchavej pozemskej slávy. Pozemské svetlo či svetlá môžu byť niekedy klamlivé, no slepca Bartimeja nevyrušujú, a tak paradoxne v tme môže vidieť hlbšie a spoznáva, kto je v skutočnosti Ježiš. Ten, ktorý má tak obdivuhodnú moc, že kriesi ľudí, vracia im zdravie, dokáže utíšiť búrku a vie zázračne nasýtiť veľké davy, tento Ježiš z Nazareta je ktosi viac. On nemôže byť synom tesára, on je v skutočnosti synom iného, je synom Dávidovým, on je ten sľúbený Mesiáš. Takéto skutky môže robiť jedine Mesiáš. „Jedine on ma môže uzdraviť!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Naše túžby, ktoré nosíme vo svojom srdci, to, k čomu sa naše oči a naša myseľ dennodenne utiekajú, to prezrádza, či naozaj vidíme dobre, či máme správny duchovný zrak alebo či sme slepí, duchovne slepí. To, ako vnímame Ježiša, to či ho vnímame ako Božieho Baránka, ako nášho Spasiteľa, ako nášho brata a priateľa, a preto máme túžbu sa s ním a s bratmi a sestrami stretnúť v nedeľnej svätej omši a potom doma so svojou rodinou pri spoločnom nedeľňajšom obede, to, ako vnímame jeho Cirkev a biskupov a kňazov, to, ako vnímame ľudí vôkol seba, na pracovisku, v škole, v nemocnici, v prírode alebo v autobuse, to, ako žijeme svoje manželstvá, to či vnímame deti ako dar alebo skôr ako problém, to všetko prezrádza, či vidíme dobre, či máme dobrý duchovný zrak, a preto dokážeme správne rozlišovať, resp. či sme duchovne slepí. Často sa totiž stáva, že pre svoju slepotu nútime svoje deti k viere, ktorá často už ani nám nič nehovorí, tlačíme na pílu, len aby boli pokrstené, len aby mali birmovku, len aby mali sobáš v kostole. Zatiaľ čo oni v tom všetkom pre náš povrchný prístup k Bohu a k životu, pre našu túžbu ako u Zebedejových synov, mať moc, vplyv, vládnuť a ovládať, už nevidia zmysel. Naše otázky, ktoré si dennodenne kladieme, prezrádzajú naše úmysly a aj to, čo vidíme alebo sme slepí. Preto práve prosba, či priam výkrik slepca Bartimeja, má byť aj našim výkrikom: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Čo chceš, aby som ti urobil?“ Ježišu, syn Dávidov daj, aby som videl!“
Text a Foto: Jozef Žvanda