Dnešná nedeľa, ktorá je treťou v období cez rok, z rozhodnutia pápeža Františka nesie aj zvláštny titul: Nedeľa Božieho slova a pripomína všetkým pastierom i veriacemu ľudu význam a hodnotu Svätého Písma pre kresťanský život, ako aj vzťah medzi Božím slovom a liturgiou. „Deň venovaný Biblii,“ ako píše v Note na Nedeľu Božieho slova kardinál Róbert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, „nemá byť len raz do roka, ale raz po celý rok, pretože naliehavo potrebujeme poznať Sväté písmo a Zmŕtvychvstalého, ktorý v spoločenstve veriacich neprestajne rozdáva slovo a láme Boží chlieb. Preto potrebujeme nadobudnúť vzťah so Svätým písmom, lebo inak naše srdce ostane chladné a oči zostanú zavreté, keďže sme postihnutí rôznymi formami slepoty,“ píše kardinál Robert Sarah, rodák z africkej Guinei.
Preto zvláštnym spôsobom berieme do rúk Božie slovo aj dnes a pri čítaní jednotlivých textov si môžeme všimnúť tieto tri veci: Čas, pokánie a Evanjelium. V prvom čítaní z Knihy proroka Jonáša sme svedkami mohutnej výzvy proroka Jonáša na adresu obyvateľov veľkého mesta Ninive: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“ V druhom čítaní z Prvého listu sv. Apoštola Pavla Korinťanom zaznieva Pavlovo slovo: „Bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí čo sa radujú, akoby sa neradovali…, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.“ A napokon v evanjeliu Ježiš volá: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Dnes je reč o čase, pre ktoré Sväté písmo používa dva grécke výrazy: „Chronos“ a „Kairos.“ Slovo Chronos charakterizuje čas, ktorý neustále plynie a v gréckej mytológii je znázorňovaný obrazom hada, ktorý je stočený do kruhu a požiera svoj vlastný chvost. Toto je symbolika, že Chronos – čas, požiera čas každého z nás. Uvedomujeme si, že na tomto svete žijeme iba raz, že čas je krátky, že tak, ako píše Žalmista na jednom mieste, vek nášho žitia je sedemdesiat, a ak sme pri sile, tak osemdesiat rokov, a preto máme svoj čas prežiť čo najužitočnejšie.
Slovo Kairos má iný význam a symbolizuje tento čas, ktorý práve teraz prežívame, túto prítomnú chvíľu, to „Dnes“, ktoré sa toľkokrát nachádza v Božom slove. Táto chvíľa, ktorú teraz prežívame, je najdôležitejšia, lebo žiadna ďalšia už nemusí byť. Preto vravieval sv. Páter Pio, aby sme svoju minulosť, ktorú neraz s ťažkosťami riešime, sme odovzdali do rúk Božieho milosrdenstva; budúcnosť, nad ktorou sa tiež neraz trápime, máme odovzdať do rúk Božej prozreteľnosti. Nám patrí táto prítomná chvíľa. Obidva výrazy slova čas nás vyzývajú k tomu, aby sme boli vďační Bohu za čas, ktorý nám na tejto zemi vymedzil, aby sme dobre narábali so svojim časom, aby sme si tiež položili otázku: „Do čoho investujem najviac svojho času?“ A aby som žil naplno prítomnú chvíľu, najdôležitejší je človek, ktorého mám práve teraz pred sebou.
V dnešnom Božom slove výrazne zaznieva aj výzva na pokánie: „Kajajte sa!“, ktorá má v gréckom jazyku výraz: „Metanoia“, a to znamená: „Zmeniť zmýšľanie.“ Ako ho máme zmeniť? Tým spôsobom, ako ďalej pokračuje Ježišova výzva: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ Evanjelium je Ježiš Kristus, a tak zmeniť zmýšľanie znamená veriť Kristovi, dôverovať Kristovmu slovu. Nestačí len veriť v Boha, ale aj veriť Bohu. Zvlášť v dnešnej dobe, keď nás stále sužuje celosvetová pandémia a keď z každej strany zaznievajú rôzne slová, často aj zahmlievajúce a konšpiračné, zvlášť v dnešnej dobe máme veriť Božiemu slovu. Máme veriť Božiemu slovu a aj jeho interpretácii z úst Učiteľského úradu Cirkvi, tzn. Kolégiu biskupov na čele s pápežom Františkom, ktorí sú pomazaní Duchom Svätým, aby správne rozlišovali a interpretovali Božie slovo. Aby sme správne porozumeli Božiemu slovu, musíme súčasne s čítaním Božieho slova čítať aj Katechizmus Katolíckej cirkvi. Božie slovo si nemôžeme interpretovať podľa svojej ľubovôle. Nuž z dnešného Božieho slova nám vyplýva výzva zmeniť zmýšľanie v tomto čase, nie až zajtra, zmeniť zmýšľanie v duchu Kristovho evanjelia a takto sa skrze evanjelium dívať na tento náš svet, na život každého z nás, na svoj život a na všetko, čo prežívame. Takto sa aj ochránime pred mnohými ťažkosťami, ktoré nám môžu priniesť do nášho života povrchné pohľady a klamlivé a zvádzajúce interpretácie nečestných a zle zmýšľajúcich ľudí.
Naše uvažovanie zakončíme slovami kardinála Róberta Saraha: „Preto potrebujeme nadobudnúť vzťah so Svätým písmom, lebo inak naše srdce ostane chladné a oči zostanú zavreté, keďže sme postihnutí rôznymi formami slepoty.“
Text a Foto: Jozef Žvanda