„Otec, máte čas?“ Často s touto otázkou prichádzajú k nám, duchovným otcom na Katolíckej univerzite v Ružomberku, mladí ľudia, naši študenti. „Otec, máte čas?“ Aké je to na jednej strane ľahké, mať čas pre druhého. A človek za to nič nedá, iba svoj čas. No na strane druhej, aké je to náročné, nesmierne náročné, mať čas pre druhého. „Otec, máte čas?“ „Kým žijem, mám čas“, odpovedám. „Mám pre Teba čas.“ A človiečikovi sa náhle oči rozžiaria s pomyslením: „Ten človek, je otec, lebo má na mňa čas.“ „Otec, mama, braček, sestrička, pán učiteľ, pán doktor, pán starosta či pán primátor, pán farár, máš čas?“
„Bratia, hovorím, čas je krátky…“, píše nám dnes apoštol Pavol a pokračuje: „…čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7, 29-31). Aj dnešné evanjelium je o čase. Tak píše evanjelista Marek: „Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ,Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu´“ (Mk 1, 14-15). „Naplnil sa čas…“
Chronos a Kairos
Gréčtina používa na vyjadrenie času dve slová: chronos a kairos. Slovo chronos označuje čas, ktorý neustále plynie a nikdy sa už nevráti. A tak človek už od chvíle svojho narodenia pomaly, ale isto umiera. Chronos je vo výtvarnom umení znázorňované v podobe hada, ktorý je stočený do kruhu a vo svojich ústach má svoj chvost, ktorý si sám požiera. Znamená to náš čas, ktorý nás požiera. Slovo kairos, tiež vyjadrujúce čas, má však iný význam. Čo znamená? Znamená teraz, túto prítomnú chvíľu, ktorá je originálna, jedinečná a neopakovateľná, chvíľa, ktorá sa už nikdy nevráti, je to milostivý čas. Je to to dnes, ktoré sa často nachádza v Božom slove. Keď prichádza na svet Boží Syn, anjeli oznamujú pastierom: „Dnes sa Vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ Keď v Jerichu vstúpil Ježiš do Zachejovho domu, mýtnik Zachej si uvedomil svoju hriešnosť, prejavil ľútosť nad svojimi hriechmi a bol odhodlaný všetku škodu napraviť. Pán Ježiš v tej chvíli povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu“ (Lk 19, 9). Žalmista v Žalme 95 volá: „Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia…“ (Ž 95, 8) a volá, aby ľudské srdce aj ucho počulo volanie Boha, aby ešte dnes počulo Boží hlas, aby ešte dnes na Boží hlas zmenilo svoj život. Lebo: „Zajtra, zajtra už možno nebude, zajtra už možno budeš na súde“, tak sme kedysi spievali v jednej mládežníckej piesni.
Reč je o čase, našom čase
Nuž, o čom je reč v dnešnom Božom slove? Reč je o čase, o našom čase, reč je o našom živote. Reč je o tom, ako narábame s našim časom, ktorý pomaly, ale isto plynie, reč je o tejto chvíli, o prítomnej chvíli, ktorá je najdôležitejšia v našom živote, o našom teraz, o našom dnes. Reč je o Bohu, ktorý je kráľom nášho času, on je Darcom nášho života, on je Pánom času a večnosti. Tak sme sa modlili v pobožnosti na záver kalendárneho roka. Reč je o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi a našom kráľovi. Nakoľko má Ježiš Kristus, Alfa i Omega nášho života, priestor v našom, v mojom srdci? Nakoľko mu venujem svoj čas? Venujem mu kúsok zo svojho času ráno, keď vstávam? Venujem mu svoj čas večer, keď si líham spať? Venujem mu aspoň kúsok pozornosti, keď si sadám za volant? Venujem mu aspoň kúsok pozornosti, keď vo fabrike pristupujem ku stroju, v škole k žiakovi, v nemocnici ku pacientovi? Na skutky, ktoré konám, dívam sa očami Ježiša? Venujem mu svoj čas vo svojich najbližších, vo svojej manželke, vo svojom manželovi, vo svojich deťoch, vo svojich rodičoch a v starých rodičoch? Zaiste je potrebné stráviť čas v práci, lebo peniažky potrebujeme. Nie som však workoholikom? Ako je to s mojim voľným časom, ako ho trávim? Koľko času venujem Bohu, koľko rodine, koľko sebe, koľko priateľom a koľko „telke“ či internetu alebo wellness centru?
Kajajte sa!
Dnešné Božie slovo má však v sebe ešte jeden výraz, ktorý sa tu opakuje a ku ktorému nás smeruje. A tým výrazom je: „Kajajte sa!“ Slová: „Kajajte sa!“, v zmysle nášho uvažovania môžeme pretlmočiť na výzvu: „Správne prežívajte prítomnú chvíľu! Tá sa už viacej nevráti a ďalšia už prísť nemusí“!
Nuž naše uvažovanie zhrňme si do troch bodov:
- Kým žijem, mám čas. Keď zomriem, môj čas skončí.
- Najdôležitejšia je táto prítomná chvíľa. Od nej závisí moja večnosť.
- Najlepšie strávený čas, je čas s Bohom. Odtiaľ ma Boh posiela k mojim najbližším, k bratom a sestrám, k mojim povinnostiam. Preto najlepšie strávený čas, je čas s Bohom. Čo s tým urobím?
„Otec, máte čas?“ Často počujem túto otázku. Toto je to najľahšie, a pritom najťažšie na svete. Mať čas. Pri všetkej svojej biede usilujem sa mať pre nich, pre našich mladých aj starých, pre svoje ovečky, usilujem sa mať čas. Vďaka Ti, Pane!
Jozef Žvanda