Skip to content Skip to footer

25. nedeľa B 2021. Vidieť hlbší zmysel…

„Pandémia je skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké sa rozdrobiť, hoci sme v rovnakej situácii, a myslieť len sa seba. Začnime teda od uznania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať, ako jednotlivci ani ako národy. Prijmime túto krízu ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl“. Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť vyžaduje si to námahu, vyžaduje si to odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko!“, povedal pápež František v posledný pondelok v záhrade prezidentského paláca v Bratislave. „…Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy…“ František si všimol naše Tatry, a dal im vyšší, hlbší zmysel. Čo to znamená pre nás?

Tak ako majú hlbší zmysel strmé štíty Vysokých Tatier, tak má hlbší zmysel aj náš život a všetko, čo v ňom prežívame.

V dnešnom evanjeliu evanjelista Marek píše o Ježišovi, ktorý prechádzajúc Galilejou učí svojich učeníkov. Veľmi mu na tom záleží, preto si nepraje, aby ho niekto z okolia vyrušoval. A tak im na tomto mieste už druhýkrát potvrdzuje, že bude vydaný do rúk ľudí, že ho zabijú, ale že on na tretí deň vstane z mŕtvych. Tým, že nezabudne dodať, že na tretí deň vstane z mŕtvych, tým dáva všetkým nastávajúcim udalostiam hlbší zmysel. Toto utrpenie nebude pre utrpenie. Ježiš nie je tým, ktorý by zámerne vyhľadával utrpenie, aby mohol zo seba robiť obetného baránka. Jeho utrpenie má mať hlbší zmysel. On svojou krvou na kríži zmyje z nás všetkých naše hriechy, aby nás vykúpil a spasil. A aká je reakcia učeníkov?

Kým Ježišovi veľmi záleží na tom, aby im všetko dobre a správne vysvetlil a aby ich tak dobre na budúce udalosti pripravil, zatiaľ sa oni ako malí chlapci hádajú, „kto vyciká vyššie“ a kto ten múrik „preciká“, kto je z nich väčší. A tak im úplne uniká zmysel Ježišových slov. Je to čosi podobné, ako s vyjadreniami niekoľkých veľavážených ľudí našej krajiny a nimi inšpirovanými karikatúrami, ktoré na adresu návštevy pápeža Františka ironicky tvrdia: „Prišiel, zažiaril, odišiel, zostala po ňom tma.“ No tma po Františkovi nezostala a slovo, ktoré nám zanechal, slovo, ktoré má hlbší zmysel, toto slovo je podložené Božím Duchom, Božou pravdou, nie, to slovo v našom národe nezamĺkne. To slovo, ktoré dnes možno ešte nechápeme, toto slovo časom prinesie bohatú úrodu. Veď pápežova návšteva u nás nie je náhodná. Sám Boh ho poslal k nám a tak náš milosrdný Boh už vie, čo s tým. A tak ako Ježišovo slovo, aj slovo jeho dnešného námestníka na zemi nás pozýva, aby sme sa na svet dívali ináč, aby sme v ňom videli hlbší zmysel. Aby sme napríklad v peniazoch nevideli iba možnosť lepšej životnej úrovne pre seba samých, ale aj ako prostriedok pomoci pre chudobných. Aby sme v práci nevideli iba možnosť si tieto peniažky zarobiť, ale aj ako priestor pre službu iným a pre realizáciu našich talentov. Aby sme napr. v športe nevideli iba priestor na dokázanie svojej šikovnosti, ale aj ako možnosť stretnúť sa s priateľmi, budovať spiritualitu spoločenstva, vedieť vrátiť prihrávku. Aby sme v zábave nevideli iba možnosť na zresetovanie svojej hlavy, ale aj ako možnosť použiť svoju tvorivosť, fantáziu a svoje talenty pre správny a užitočný oddych aj pre iných. Aby sme v nedeľnej svätej omši nevideli iba záťaž a povinnosť zúčastniť sa, ale aj ako priestor vďačnosti a chvály Boha za všetko, a zároveň aj ako priestor odprosovania a prosby za všetkých bratov a sestry.

„…Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy…“, povedal nám pred týždňom František v prezidentskej záhrade a tým nás pozval, aby sme sa na svet dívali ináč, aby sme vo všetkom videli hlbší zmysel. Teda aj v pandémii a aby sme sa jej nebáli. Nuž chápeme, čo nám František zanechal?

Jozef Žvanda

Foto: Internet