Na gréckom polostrove Athos, kde je najväčšia koncentrácia ortodoxných mníchov na svete, keď mnísi odprevádzajú svojho mŕtveho brata, pritom je zaužívaný jeden zvláštny rituál. Všetci sa zhromaždia okolo zosnulého a predstavený ich všetkých volá po mene. Každý odpovie: „Prítomný!“ Len keď povie meno zosnulého, nastane ticho. Jeho meno zaznie v ozvene a doznie v tichu. Ale potom predstavený povie ešte jedno meno: „Ježiš Kristus!“ A všetci odpovedajú: „Prítomný!“
Prítomný! Ježiš Kristus! Je tu prítomný? Áno, je tu uprostred nás neustále prítomný už vyše dvetisíc rokov, je tu, len možno z rozličných dôvodov ho nie vždy spoznávame, nie vždy ho vidíme. Toto bolo neraz problémom aj pre samotných apoštolov. Často ho nespoznali, často mu nerozumeli, zatiaľ čo on bol v ich úplnej blízkosti. Nespoznali ho, nespoznali ho pre svoj strach, nespoznali ho pre zápasy o svoje pozície, nespoznali ho, lebo… Až neskôr, až po tajomstve Veľkej noci a po zoslaní Ducha Svätého všetko pochopili a vo svojom učiteľovi spoznali Pána, Svetlo, v ktorom niet nijakej tmy, že je stále uprostred nich, uprostred nás stále prítomný, ako to neskôr v úvode svojho Prvého listu napísal sv. apoštol a evanjelista Ján. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.“ (1 Jn 1, 1-5)
Ježiš Kristus! Prítomný! Ježiš Kristus je stále prítomný uprostred nás, aby sa nám dal nájsť, aby potom, keď ho nájdeme, keď sa nám dá nájsť, aby nám neustále ukazoval na Boha ako na nášho nebeského Otca, ktorého sa nemusíme báť, lebo on je Svetlo a niet v ňom nijakej tmy, lebo on je: „Milostivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. Spravodlivý je na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Blízky je všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“ (Ž 145, 8-9.17-18) Náš Boh je tu uprostred nás neustále prítomný a nekrivdí nám. On sa nezjednal s nami za denár, ako onen hospodár z podobenstva so svojimi robotníkmi. On chce dať aj tomu poslednému tak, ako svätcovi poslednej hodiny, zločincovi z kríža toľko, koľko mne a tebe, a tebe, a tebe a … On sa nezjednal s nami za denár, lebo cena je oveľa vyššia. Tou cenou je oveľa viac, tou víťaznou cenou je náš večný život, za nekonečnú cenu spásonosnej obety svojho milovaného a jediného Syna, lebo on je dobrý, lebo je milosrdný. Preto prorok volá: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku! Hľadajte Pána!“ Ale kde ho hľadať a ako ho nájsť? Ako hľadať Pána?
Prorok pokračuje: „Nech zanechá bezbožný svoju cestu a zločinec svoje zámery, nech sa vráti k Pánovi!“ (Iz 55, 6-9) „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?“, odpovedá v podobenstve hospodár nespokojnému robotníkovi. (Mt 20, 13-15) „Prestaň zazerať na Boha, že je dobrý! Azda si Boh nesmie so svojím robiť, čo chce? Prestaň zazerať na Boha, prestaň sa vyhovárať, prestaň obviňovať Boha, že je zlý, že on je všetkému na príčine, zatiaľ čo ty, zatiaľ čo ja som to pokašlal! Prestaň zazerať na Boha, buď k sebe úprimný a zober zodpovednosť za svoje konanie! Buď ako muž a prijmi zodpovednosť za svoje konanie! Prestaň zazerať na človeka, keď vo svojej biede padá na kolená! Prestaň zazerať na človeka, keď sa napriek svoje snahe usiluje byť dobrým, prestaň zazerať, prestaň zazerať a pomôž mu, pomôž svojmu bratovi a sestre! Prestaň zazerať, prestaň sa vyhovárať a zober zodpovednosť za najopustenejšieho a najviac zneužívaného úbožiaka, našu sužovanú a devastovanú zem, ktorá vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach! Prestaň zazerať a buď na každom kroku zodpovedný za túto zem a nezabúdaj, že sám si zemou, že my ľudia sme sami zemou! Prestaň zazerať, prestaň zazerať a vtedy ma nájdeš!“, hovorí už nie hospodár z podobenstva, lež Boh v našom srdci. „Vtedy ma nájdeš, lebo som stále tu, stále prítomný!“
„Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku! Hľadajte Pána!“ Pri Damasku zaznelo nezmieriteľnému prenasledovateľovi Kristovej cesty, Šaulovi, ktorý v skutočnosti veľmi túžil po Bohu, slovo z úst samotného Vzkrieseného, ktorý si ho, hľadajúceho, našiel: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Šavol, Šavol, prečo na mňa zazeráš, že som dobrý? Azda si nesmiem robiť s tým čo je moje, čo chcem? Azda nemôžem svoje srdce darovať aj iným? Šavol, Šavol, som tu stále prítomný, som úplne blízko pri tebe a celý život ťa hľadám. Šavol, Šavol, som stále tu, avšak nielen pre vás židov, som stále tu pre všetkých, lebo som milostivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi láskavý. Som dobrý ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. A teba urobím nádobou, v ktorej zanesieš toto posolstvo až na kraj sveta, aby ma všetci túžili nájsť, lebo ja ich neustále hľadám. Zanesieš im toto posolstvo, že ich neustále hľadám a že sa ma nemusia báť, lebo som svetlo a vo mne niet nijakej tmy!“ Keď vzkriesený Ježiš Kristus, ktorý žije, ktorý je tu stále prítomný, dokončil svoje slovo, vtedy už nie Šavol, ale Božou láskou nájdený, zasiahnutý a vnútorne premenený Pavol naplno zvolal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus! (Gal 2, 20) „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk!“ (Flp 1, 21) Hľa, čo robí Ježiš Kristus a jeho láska neustále prítomná medzi nami, Láska, Boh a jeho láska, nekonečne trpezlivá s nami, Boh – Láska, ktorý nás neustále hľadá, Boh – Láska, ktorý sa nám chce tak veľmi nechať nájsť, lebo on, Boh je tu stále prítomný, on Svetlo, v ktorom niet nijakej tmy!
Keď predstavený na Athose povie meno zosnulého mnícha, nastane ticho. Jeho meno zaznie v ozvene a doznie v tichu. Ale potom predstavený povie ešte jedno meno: „Ježiš Kristus!“ A všetci odpovedajú: „Prítomný!“ Čo zaznie vo chvíli nášho pohrebu potom, keď vyslovia naše meno a ono doznie v tichu? Čo vtedy zaznie? Kiežby aj nám v tom tichu zaznelo: „Ježiš Kristus! Prítomný!“ Kiež by nám tieto slová zazneli aj pred milosrdným, ale spravodlivým Večným sudcom. Len nepremárniť pozemskú chvíľu, hoc tú poslednú. Len ju nepremárniť!
Text a foto: Jozef Žvanda
Pozn. Obrázok je fragmentom z náhrobného kameňa sv. Jána Pavla II., ktorý je dnes uchovávaný v Centre Jána Pavla II. v Krakove.