Komentáre sú vypnuté na tento post

24. Nedeľa A 2020, Ako chceš byť zdravý, keď sa na svojho blížneho hneváš?

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Manžel vyčíta svojej manželke: „Veď si mi už toľkokrát vravela, že si mi už odpustila!“ „Áno, odpustila som ti, ale nezabudla!“, odpovedá manželka. A čo Boh? Žalmista nám dnes spieva: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.“ (Ž 103, 1-4.10)

Toto je téma dnešnej bohoslužby slova, nadčasová téma:  odpustenie, odpustiť a zabudnúť. Dnes sa Peter pýtal Ježiša: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 21-22) Neustále odpustiť a zabudnúť, odpustiť a zabudnúť, neustále. Prečo tak náročná Ježišova požiadavka? Lebo hoci sme ľudia, hoci sme Božie milované deti, po prvom hriechu sme aj hriešni ľudia, Božie milované, ale hriešne deti a: „… nik z nás nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými.“ (Rim 14, 7-9) Náš život patrí Bohu. Život každého človeka patrí Bohu. Náš život však ohrozuje hriech, ktorý zraňuje naše vzťahy a raní naše srdcia. Hriech, ktorého sa dopustíme voči blížnemu, nás vzďaľuje od seba a zároveň vzďaľuje od Boha. Tak sa roztáča špirála hnevu a nenávisti, ktorá nás môže celkom pohltiť na dlhý čas, na dlhočizné roky, nás a naše deti a deti našich detí… Nevinné deti niekedy trpia pre naše neprávosti. Lebo: „Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať uzdravenie od Boha?“, pýta sa svätopisec v prvom čítaní. (Sir 28, 4) „Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať od Boha, aby bol zdravý?“ Toľko trpíme, toľko je chorôb a toľko chorých, aj napriek modernej medicíne… Čím to je? Nie je tu ukrytý náš problém, problém moderných chorôb? „Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať od Boha, aby bol zdravý?“  Svätopisec však nakoniec ponúka riešenie: „Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku.“(Sir 28, 9) „Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu!“

Sme Božie milované hriešne deti. Napätiam, hádkam, vzájomným zraneniam sa v našom živote celkom nevyhneme. Preto nás dnes Božie slovo pozýva prestrihnúť špirálu hnevu odpustením. Odpustiť a zabudnúť, tak ako Boh. Lenže my sme ľudia, a nikto z nás nie je Bohom. Potom, ako môžeme odpustiť, keď nám niekto veľmi ublíži, a ako odpustiť a zabudnúť? Ten Šimon Peter, ktorý sa dnes pýta svojho učiteľa na odpustenie nás pozýva, aby sme spolu s ním vykročili od svojho JA k Ježišovmu TY. Bol to on, Šimon Peter, ktorý sa vo večeradle búchal po hrudi slovami: „Hoci ťa všetci opustia, ja ťa nikdy neopustím!“ Nezaspieval kohút a Peter trikrát zradil svojho Pána. Keď sa zakrátko jeho pohľad stretol s pohľadom svojho Pána, hlboko zaplakal. A o pár dni neskôr, keď mu vzkriesený Pán pri Tiberiadskom mori nevyčítal jeho neprávosti, jeho zradu, ale pýtal sa na jeho lásku, vtedy apoštol Peter konečne vykročil zo svojho JA k Ježišovmu TY: „Pane, TY vieš všetko, TY vieš, že ťa mám rád!“ (Jn 21, 17)  Keď nám niekto veľmi ublíži, keď pre veľkú bolesť nevieme tomu druhému odpustiť, vtedy je potrebné so Šimonom Petrom volať: „Pane, veľmi som ranený a nemám síl odpustiť, ale prosím, pomôž mi, aby som to raz dokázal. Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že ťa mám rád!“ A keď nám prichádzajú na myseľ naše staré hriechy, z ktorých sme sa už stokrát vyznali a keď si znova a znova nevieme odpustiť, vtedy je potrebné s pokorným kajúcim Petrom zvolať: „Pane, Ty vieš všetko, Ty dobre vieš, že ťa mám rád!“ Vtedy si spomeňme na slová dnešného Žalmu č. 103: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.“

Text a foto: Jozef Žvanda

 

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.

Komentáre sú uzavreté.

0
Connecting
Please wait...
Send a message

Sorry, we aren't online at the moment. Leave a message.

Your name
* Email
* Describe your issue
Login now

Need more help? Save time by starting your support request online.

Your name
* Email
* Describe your issue
We're online!
Feedback

Help us help you better! Feel free to leave us any additional feedback.

How do you rate our support?