Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Alebo kto môže pochopiť, čo chce Pán? My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi? Kto by poznal tvoju vôľu, keby si mu ty nedal múdrosť a nezoslal z výšin svojho ducha svätého? Len tak sa vyrovnali cesty ľudí na zemi, len tak sa ľudia dozvedeli, čo sa páči tebe; teda múdrosť ich zachránila.
Ako poznať Božie úmysly? Ako pochopiť, čo chce Pán?
Múdrosť a spôsob, ako ju nájsť, sa vinie dnešným Božím slovom. V evanjeliu Ježiš reaguje na zástupy, ktoré ho nasledovali: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Je dobré, že ho tieto veľké zástupy nasledujú. Mnohí túžia po múdrosti, chcú spoznať, ako prežiť život čo najlepšie. Preto nasledujú Ježiša, lebo vo svojom vnútri tušia, že v Ježišových slovách sa ich táto múdrosť dotýka. Oni ešte nevedia, že to ozajstnou, pravou a večnou múdrosťou je on sám, Ježiš Kristus, Boží Syn. Ešte to nevedia, ale podvedome to tušia. A aby v ňom spoznali tú večnú múdrosť, ktorá práve teraz kráča okolo nich, aby sa nestalo to, čoho sa obával sv. Augustín, že raz, keď bude okolo neho kráčať Pán on sa bojí, že ho nespozná. Aby sa im toto všetko nestalo Ježiš zástupom, ktoré ho nasledujú, kladie náročné požiadavky: „Ak ma túžiš nasledovať, aby si nadobudol skutočnú múdrosť a aby si vedel dobre žiť, potrebuješ sa oslobodiť, potrebuješ sa oslobodiť od ľudí a vecí tohto sveta a nelipnúť na nich, nech sú ti akokoľvek milí a milé. Aby si vo mne spoznal ozajstnú a večnú múdrosť, potrebuješ byť slobodný k ľuďom a veciam tohto sveta.“
Apoštol Pavol, už starý človek a väzeň v okovách nám v dnešnom krátkom úryvku svojmu priateľovi Filemonovi, váženému a zámožnému občanovi v Kolosách naznačuje, čo znamená byť slobodným, a tak svojim postojom prezentuje ovocie Božej múdrosti, ktorá sa ho dotkla pri stretnutí so vzkrieseným Kristom pri Damasku. Pavol kedysi pomohol obrátiť Filemonovo srdce, aby prijalo Krista. Teraz mu vracia otroka Onezima, ktorý Filemonovi urobil veľkú škodu a od neho ušiel. No aj jeho, Onezima sa Pavol ujal a podobne ako pred časom Filemonovi, aj teraz Onezimovi s milosťou Božou pomohol zmeniť srdce. Onezimus je už zostarnutému Pavlovi veľmi nápomocný, ale Pavol sa ho z lásky zrieka a prosí Filemóna, aby Onezimovi odpustil a aby ho opäť prijal k sebe.
Stretnúť sa s Božou múdrosťou a vedieť ju v správnom čase rozpoznať, nie ako Pilát, ktorý sa díval večnej múdrosti, Ježišovi Kristovi do očí a aj tak ju nespoznal, vyžaduje si tiež byť uvažujúcim človekom, ktorý skôr než koná, najprv si všetko premyslí. Tak to naznačuje Ježiš v podobenstve o staviteľovi veže či o kráľovi, ktorý si dobre premyslí, či pôjde do vojny alebo nie. Toto všetko nám umožňuje naša kresťanská viera. Ona nám cez modlitbu, Božie slovo sviatosti a spoločenstvo umožňuje stretnúť sa s večnou múdrosťou, s Božím Synom, Ježišom Kristom. V tomto stretnutí je potrebné naše prijatie toho, čo nám on ponúka, a to prijatie Božej lásky, múdrosti, milosti, milosrdenstva, spravodlivosti, ozajstnej radosti a pokoja. V našom živote je totiž prijímanie prvotnejšie ako konanie. Tak tvrdí aj latinské príslovie: „Nemo dat, quo non habet – Nemôže dať, kto nemá.“ A potom ešte jedna vec, a to prijať kríž svojich povinností a statočne ho dennodenne niesť. To znamená objaviť čaro všednosti, čaro žienky domácej, lebo tam vo všednosti našich dní nás v trpezlivosti, obete, láske a pokore Pán učí svojej večnej múdrosti.
Nuž ako poznať Božie úmysly? Ako pochopiť, čo chce Pán? Múdrosť, Božia múdrosť nás zachráni! Aby sme neboli múdri iba sami pre seba a aby sme ju naozaj spoznali, Ježiš Kristus nám dnes ponúka cestu k múdrosti: byť slobodným; prv ako konať, prijímať a premýšľať; a objaviť čaro všednosti. A v tom všetkom ako apoštol Pavol, zostarnúť.
Text a Foto: Jozef Žvanda