„A čo je teba do mňa? Čo sa staráš o mňa? Nemiešaj sa do mňa, to je moja vec! Som už dospelý a môžem si robiť, čo chcem. Daj mi pokoj! Dajte mi všetci pokoj!“
Ako často zaznievajú takéto alebo podobné slová a vety v našom živote. Ako často zaznievajú z našich úst… No ponad všetky tieto a podobné slová, ktoré niekedy vmetieme do tváre tým, ktorým na nás záleží, zaznieva iné slovo, jedno z prvých slov v dejinách ľudstva, Božie slovo, otázka Boha na adresu Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel? Kde je tvoj brat Ábel? Kde je tvoj brat Ábel?“ A aká je Kainova odpoveď? „Neviem. Či som ja strážca svojho brata“ (Gn 4, 9)? Záujem Boha o Ábela a jeho otázka: „Kde je tvoj brat Ábel?“, je zároveň aj jasnou odpoveďou tak pre Kaina, ako aj pre ľudstvo všetkých čias, je jasnou odpoveďou aj pre nás: „Áno, Kain, ty si strážcom svojho brata!“ „Áno, brat, ty si strážcom svojho brata, ty si strážcom svojej sestry!“ „Áno, sestra, ty si strážcom svojej sestry, ty si strážcom svojho brata!“
Ako často to zaznieva v našom živote: „A čo je teba do mňa? Čo sa staráš o mňa?“ Ale je to správne? Je to správne brániť sa krikom, že sa do nás nemajú iní čo miešať? Čosi podobné zaznelo aj v synagóge v Kafarnaume, kde Ježiš vyučoval: „A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: ,Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.´ Ježiš mu prísne rozkázal: ,Mlč a vyjdi z neho!´ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel (Mk 1, 23-26). „Čo ťa do mňa? Čo ťa do nás?“ Takto kričí diabol! „A čo je teba do mňa? Čo sa staráš o mňa?“ Takto kričí diabol vo mne! Takto kričí diabol v nás a nahovára nám, že sme nezávislí a slobodní, že si môžeme robiť, čo chceme, aby nás získal do svojich osídel, aby sme už zakrátko boli nešťastní, aby Bohu ukradol našu dušu. No naša duša patrí Bohu, nie diablovi. Preto okamžite prichádza Ježišova odpoveď: „Mlč a vyjdi z neho!“ A evanjelista Marek dodáva: „Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.“
„A čo je teba do mňa? Čo sa staráš o mňa?“ Aj keď často v ľudskom živote zaznieva takáto reakcia, často s veľkým krikom a hádkou, náš Pán nám dnes hovorí: „Áno, brat a sestra všetkých čias, ty si strážcom svojho brata, ty si strážcom svojej sestry!“ Slová apoštola Pavla v závere dnešného druhého čítania: „Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska,“ znamenajú: „Brat, sestra, milujem ťa, a preto mi nie je jedno, čo prežívaš. Stojím pri tebe a som tvojím strážcom, preto ťa musím občas napomenúť. Preto ma musíš občas napomenúť, aby som nezišiel z cesty!“ Hovorí to aj dnešné prvé čítanie, ale aj evanjelium. Boh miluje svoj ľud, preto k nemu, k nám, počas celých stáročí posiela strážcov, svojich prorokov a apoštolov, biskupov, kňazov, učiteľov, rodičov… Ich úlohou je Boží ľud povzbudzovať a napomínať, aby nezišiel z cesty. Aj my máme milovať Boha a ľudí, našich bratov a sestry, ku ktorým prejavujeme svoju lásku aj tým, že ich dokážeme pochváliť, povzbudiť, dokážeme sa im poďakovať, odprosiť, ale aj poprosiť. No ak je to potrebné, že ich dokážeme aj napomenúť, napomenúť s láskou, aj keď je to niekedy veľmi ťažké a náročné. Svojich bratov a sestry milujeme zvlášť vtedy, ak ich vo chvíli, keď im hrozí, že zídu z cesty Božej lásky, dokážeme evanjeliovo napomenúť, tzn. napomenúť s láskou medzi štyrmi očami, ak je to potrebné, napomenúť ich aj v prítomnosti svedka či zástupcov Cirkvi. Ak by ani vtedy neposlúchli, majú nám byť ako pohania či mýtnici, ktorých máme o to viacej milovať. Nikdy nesmieme zlomiť palicu nad blížnym slovami: „To už nemá zmysel!“, lebo vždy to zmysel má. Boh dokáže obrátiť aj to najtvrdšie srdce z kameňa na milujúce srdce z mäsa. Nikdy nesmieme mlčať, ak naše dieťa, hoc už aj dospelé, zíde z cesty. A keby nás náš syn, či dcéra, môj brat či sestra neposlúchol, o to viacej ho mám mať rád a bolesť, ktorú mi svojim konaním spôsobuje, obetujem za neho, za môjho blížneho. A moje modlitby, mnohé moje modlitby a obety…
„A čo je teba do mňa? Čo sa staráš o mňa? Nemiešaj sa do mňa, to je moja vec! Som už dospelý a môžem si robiť, čo chcem! Daj mi pokoj! Dajte mi všetci pokoj!“ „Kde je tvoj brat Ábel?“ „Či som ja strážca svojho brata?“ „Áno, si! Áno, som!“
Text a foto: Jozef Žvanda