Milí priatelia! V dnešný Veľký piatok 2. apríla 2021, keď si pripomíname šestnásť rokov od odchodu pápeža sv. Jána Pavla II. do Domu Nebeského Otca, zrazu všetko stíchlo. Tu v Ružomberku je dennodenne veľký hluk a popri našej Katolíckej univerzite prejde denne desať tisícky áut z celého Slovenska a zo zahraničia. No dnes je tu ticho, a tak tu v Ružomberku, v malom sympatickom mestečku pod horou Čebrať, sa môžeme v pokoji ponoriť do ticha Veľkého piatku. Je tu však otázka, či ten prvý Veľký piatok bol skutočne tichý. Evanjeliové udalosti, ktoré zachytávajú Ježišovo odsúdenie a umučenie, sú plné kriku: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ V hluku zmanipulovaného davu, ktorý ani nevie, čo kričí, v posmešnom hulákaní a výsmechu, zažíva Boží Syn, Ježiš Kristus, na kríži absolútnu opustenosť. Z jeho vyschnutých úst zaznie ubolený výkrik: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Koľkokrát aj my vo svojom živote zažívame opustenosť, opustenosť od ľudí a máme pocit, že aj nekonečnú opustenosť od Boha. Práve o tom, o tejto Ježišovej opustenosti a o našej opustenosti, je toto Veľkopiatočné zamyslenie, ktoré Vám s láskou venujeme. Požehnaný Veľký piatok 2021. Pokoj a dobro!
Vaši priatelia, kňazi z UPaC Róbert Slotka a Jozef Žvanda
Tu je link na video zamyslenie: