Skip to content Skip to footer

14. September 2020, Povýšenie svätého Kríža. Pohliadnuť na Kristov kríž s láskou.

Roku 326 sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus, Boží Syn. Cisár dal v roku 335 na tomto mieste postaviť veľkolepú Baziliku, kde bola umiestnená časť Kristovho kríža. Druhá časť putovala do Crihradu, sídla rímskych cisárov. Cisár Konštatín Veľký si z nej ponechal iba časť a druhú časť kríža poslal do Ríma, kde bola uložená v novopostavenom kostole Svätého kríža. V roku 614 kráľ Perzie Chosroes II. zničil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu a z Jeruzalema ukoristil mnohé poklady Cirkvi, medzi ktorými bola aj časť Kristovho kríža. Keď neskôr syn kráľa Perzie, Cosreosa II., svojho otca zavraždil, požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier a vrátil všetky ukoristené poklady Cirkvi. Vrátil aj časť Kristovho kríža, ktorý práve v dnešný deň 14. septembra 629 cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom vrátili v Jeruzaleme na jeho pôvodné miesto.

V dnešnom evanjeliovom príbehu sa dostávame k nočnému rozhovoru medzi Ježišom a jedných z popredných farizejov, Nikodémom. V tomto rozhovore zaznievajú aj nasledujúce slová: A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ (Jn 3, 14-15) Ježiš používa imperatív: „…Syn človeka musí byť vyzdvihnutý od zeme.“ Boh má milióny spôsobov, ako zachrániť človeka. Ak je tu imperatív „musí“, toto naznačuje veľkosť a zlobu hriechu. Boh, aby zachránil človeka, musel ísť na kríž. Na púšti pohryzení Izraeliti ak chceli byť zachránení, museli pohliadnuť na medeného hada. My, ak chceme byť zachránení, musíme pohliadnuť na Kristov kríž, musíme naň pohliadnuť s pokorou a láskou. Kristov kríž je totiž znamením spásy pre človeka a nie iba nejakým amuletom, či akýmsi módnym doplnkom. Kristov kríž je znamením spásy. Takto sa na Kristov kríž pozerá rakúsky teológ Romano Guardini:

Ak robíš znamenie kríža, rob ho poriadne. Nie nejaké zmrzačené, unáhlené, pri ktorom človek nevie, čo má znamenať. Naopak, riadne znamenie kríža, uvoľnené a veľké, od čela k hrudi, od jedného ramena k druhému. Cítiš, ako ťa úplne objíma? Sústreď sa riadne, všetky svoje myšlienky a celou svoju myseľ sústreď do tohto znamenia, ako postupuje od čela k hrudi, od ramena k ramenu. Potom to cítiš: Úplne ťa obopína, telo aj dušu, sústreďuje ťa, žehná a posväcuje. Prečo? Je to znamenie všemohúcnosti, je to znamenie vykúpenia. Na kríži náš Pán vykúpil všetkých ľudí. Krížom posväcuje človeka, úplne až do posledného vlákna jeho bytia. Preto ho robíme pred modlitbou, aby nás usporiadal a sústredil, aby sústredil naše myšlienky a srdce i vôľu k Bohu. Po modlitbe, aby v nás zostalo, čo nám Boh daroval. V pokušení, aby nás posilnil. V nebezpečenstve, aby nás chránil. Pri žehnaní, aby naša duša prijala v sebe plnosť Božieho života a aby v nej všetko bolo zúrodnené a posvätené. Mysli na to, kedykoľvek robíš znamenie kríža. Je to znamenie zo všetkých najsvätejšie. Rob ho riadne, uvoľnene, veľký s uvážením. Potom objíme celé tvoje bytie, postavu i dušu, tvoje myšlienky i tvoju vôľu, myseľ aj srdce, konanie i odpočinok, a všetko bude v ňom posilnené, poznamenané, posvätené, v sile Kristovej, v mene Trojjediného Boha.“

Text a foto: Jozef Žvanda

Zdroj: https://www.zivotopisysvatych.sk/povysenie-svateho-kriza/

GUARDINI R.: O posvátných znameních. Karmelitánske nakladatelství, Kostelní Vydří, 1992, s. 8.