Zriekam sa slobody pre Slobodu. Tak napísala včera, v deň svojho sobáša, na sociálnej sieti nevesta Monika. Zriekam sa slobody s malým „s“ pre slobodu s veľkým „S“. Monika sa včera vydala, vydala sa za svojho ženícha Martina, a tak Monika je dnes už mladou paňou a jej muž Martin, mladým ženáčom. „Zriekam sa slobody s malým ,s´ pre slobodu s veľkým ,S´. Čo to vlastne Monika hovorí?
Sloboda je jedným z najväčších darov pre človeka. Keď Boh stvoril človeka, stvoril ho na svoj obraz a podobu tak, ako to čítame v úvodnej knihe Svätého Písma, v Knihe Genezis – v Knihe Pôvodu. Boh daroval človeku rozum a slobodnú vôľu. Rozumom má človek poznávať veci tohto sveta, má poznávať seba , má poznávať Boha a slobodnou vôľou má sa slobodne primknúť k Bohu. Boh daroval človeku rozum a slobodnú vôľu, ktorými sa podobá na Boha, aby človek mohol milovať. Veď práve tým, že môžeme milovať, sa najviac podobáme Bohu. Sloboda človeka však ešte v raji bola podrobená skúške a človek v nej neobstál. Človek naletel hadovi – diablovi a chcel byť ako Boh. V raji sa človek slobodne, vedome a dobrovoľne rozhodol postaviť sa proti Bohu, a tak svoju slobodu zneužil. Vladimír Jukl, bývalý disident, prírodovedec a kňaz v jednej osobe sa raz vyjadril, že Boh napriek zlyhaniu človeka, nezbavil človeka slobody. Ak by tak urobil, človek by už nebol človekom, nemohol by už milovať. Je potrebné povedať ešte jednu vec. Boh rešpektuje ľudskú slobodu a nikdy nebude konať proti ľudskej slobode. Preto v istej chvíli je všemohúci Boh nemožný a akoby na kolenách. Kedy? Keď mu ľudská sloboda povie nie. Vtedy Boh nemôže konať a nebude konať. A toto je aj hriech proti Duchu Svätému, odmietnutie Boha. Boh tak už v našom živote nemôže konať a my sami sme sa vedome a dobrovoľne odsúdili na večnú smrť.
„Zriekam sa slobody pre Slobodu.“ Čo znamenajú tieto slová včerajšej nevesty Moniky? Po prvom hriechu je ľudská prirodzenosť ranená a ľahko naklonená k hriechu. Prvý hriech vážne naštrbil ľudské srdce, a tak od vtedy je ľudská sloboda vystavená nesmiernemu tlaku. Ľudská sloboda má po prvom hriechu dve rozličné podoby. Prvá podoba, je to tzv. sloboda s malým „s“. Tento druh slobody s malým „s“ sám o sebe nemusí byť zlý. Táto sloboda objavuje svoje obrovské možnosti v realizácii svojich plánov a túžob, v cestovaní, v štúdiu, v možnosti zarobiť si peniaze, v možnosti nekonečnej zábavy a oddychu. Táto sloboda je však často zameraná iba na seba samého, na svoje ja, niekedy sa nesprávne interpretuje ako: „Som slobodný, a tak si môžem robiť čo chcem.“ Takáto sloboda podlieha pokušeniu interpretovať si veci po svojom, po svojom si vykladať Božie zákony, po svojom si interpretovať lásku. Takto chápaná sloboda je slobodou s malým „s“. Tejto slobode hrozí, že pri zahľadení do seba už nevidí Boha a ani druhých a nevníma veci tohto sveta, a tak sa niekedy táto sloboda, dnešným svetom tak vyhľadávaná, môže ľahko zmeniť na neslobodu, na otroctvo a závislosti. Takáto sloboda nakoniec človeka neoslobodí, ale zotročí. A aká je tá sloboda s veľkým „S“?
Táto Sloboda sa úplne odovzdáva do rúk skutočnej slobody, do rúk Boha. Sloboda s veľkým „S“ úplne slobodne rešpektuje Boha a Božie prikázania. Takáto sloboda neuprednostňuje svoju vôľu, ale Božiu vôľu. Takáto sloboda si s apoštolom Pavlom uvedomuje, že všetko smiem, ale nie všetko osoží. A so svätým Augustínom sa riadi slovami: „Miluj a rob čo chceš.“ Sloboda s veľkým „S“ rešpektuje Boha a jeho náročnú cestu úzkou bránou, v ľudskom živote, v manželstve, v zasvätenom živote, v kňazstve, v práci, v plnení svojich povinností. Keď sa ľudská sloboda slobodne rozhoduje napr. pre plnenie svojich povinností, nie je to vždy ľahké a príjemné. Naopak je to náročné deň čo deň vstávať a kráčať, je to náročné objaviť čaro všednosti, je to náročné byť verným. No ľudská sloboda tak raz bude určite sláviť úspech, keď zostane slobodnou a vyvaruje sa zbytočných problémov, ktoré vznikajú z lenivosti a povrchnosti. Akou ťarchou sa pre nás po čase ukáže naša povrchnosť…
Vzdať sa slobody pre Slobodu. Monika sa včera dobrovoľne vzdala svojej slobody. Už si nebude môcť robiť, čo chce. Kľúčové veci v živote bude musieť konzultovať so svojim manželom. Už si možno nebude môcť dovoliť “kávičkáriť” a cestovať a cestovať. Svoj čas bude musieť tráviť so svojim mužom. Predsa sa z nej nestane žienka domáca, ako to spieva Jana Kirschner a veľmi, veľmi, veľmi sa mýli. Monika sa zriekla ľudskej slobody, ale prijala Božiu slobodu, áno, niečoho sa musela vzdať, ale oveľa viac získa. A už získala, získala milovaného manžela, ktorý ju naozaj miluje. A či to nie je krásne byť milovaná svojim manželom, spolu plodiť deti, vychovávať ich, tešiť sa z nich, no pre nich aj plakať. Či to nie je krásne mať rodinu, byť ženatý, vydatá, prijať deti, milovať ich? Či to nie je krásne stať sa kňazom a zasvätenou osobou a milovať Boha a milovať ľudí, milovať deti, mládež, manželov, dospelých, starých, chorých a slabých?
Zriekam sa slobody s malým „s“ pre slobodu s veľkým „S“. Ako to dokázať? Ako to nevesta Monika dokázala? To, či nám stačí žiť iba slobodu s malým „s“ alebo či chceme žiť Slobodu s veľkým „S“, toto všetko sa láme na jednej veci, resp. na jednej skutočnosti. Láme sa to na Ježišovi. Totiž, či Ježiša, o ktorom dnes Šimon Peter vyznáva: „Ty si Boží Mesiáš“, považujeme za Božieho Syna alebo nie, či Ježiša považujeme za Božieho Syna a veríme mu, a veríme aj jeho slovu, alebo či je Ježiš Kristus pre nás už len akousi frázou, kýmsi, na ktorého si už možno ani nespomenieme, ktorého slovo už dávno, veľmi dávno neberieme vážne a do kostola už prídeme len naozaj sporadicky, veľmi sporadicky, možno pre pokoj v rodine. Áno, všetko sa to láme na Ježišovi, lebo podľa toho, ako prijímame Ježiša, taký je aj náš život, tak aj žijeme našu slobodu.
Ak sme spoznali Ježiša ako Božieho Mesiáša, ako Božieho Syna, spoznávame, že v ňom nám náš Boh naozaj daroval všetko a viac nám už nemohol dať. Potom pre nás nebude problém ho nasledovať a vziať na plecia svoj kríž, lebo budeme hovoriť s apoštolom Pavlom: „Viem, komu som uveril…“
Nuž akú slobodu si vo svojom živote zvolím, slobodu s malým či s veľkým „S“?
Jozef Žvanda
Foto: Majka Buláková