Príbeh. Rozhovor medzi vysokoškolákmi: „Počuj, zajtra o 17.00 je Pochod za slušné Slovensko. Ideme?“ „Jasné. Už mám tých klamstiev našich politikov až po zuby!“ „Super! Stretneme sa o 16.00 pred Pizzeriou. OK?“ „OK! Ale ešte jedná vec. Máš ešte ten super ťahák na Matiku? Mám ju pozajtra. Aj naše baby vraveli, že ten tvoj, je zo všetkých, tak ako to bolo aj z Fyziky, že ten tvoj, je najsúperovejší. Pošleš mi ho na FACE?“ „Jasnačka. Dal som ho iným, prečo nie aj tebe?“ „Super! Máš u mňa pivo a možno aj dve! Tak zajtra na Pochode za slušné Slovensko. Čauko!“ „Čau!“
Iný príbeh. Príbeh o ANKE. Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom rodičom Jánovi a Anne rodenej Kušnírovej. Keď mala desať rokov, zomrela jej mama. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila. Žila veľmi jednoducho a skromne v dobrej povesti a nevinnosti. Cez dobrú kresťanskú výchovu vyzrela v silnú a zrelú osobnosť. Pravidelne chodievala do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala svätý ruženec.
Dňa 22. novembra 1944 večer prechádzali cez ich dedinu vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi. V tých dňoch sa obliekala do čiernych šiat po nebohej matke, aby tak budila dojem staršej ženy a chránila si svoju čistotu. Otec Anne povedal, aby dala vojakovi zajesť. Ona poslúchla a vyšla hore do kuchyne. Po chvíli začal vojak na Annu naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní mien Ježiša, Márie a Jozefa.
Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Podrobnejší záznam o jej smrti urobil farár do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom, kde dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Neskoršia nepriaznivá spoločensko-politická situácia pre Cirkev na Slovensku neumožnila verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej, ale existujú vierohodné záznamy, že už v roku 1957 páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedectvá o jej živote a smrti. Anna Kolesárová je vzorom príkladného kresťanského života. Jej čistý život je povzbudením a príkladom pre mládež a rodiny. Nápis na náhrobnom kameni výstižne charakterizuje jej krátky, ale cnostný život: Radšej smrť ako hriech. Toto jej vnútorné nasmerovanie k Bohu, z ktorého čerpala silu, sa naplno prejavilo v jej hrdinskej odvahe, keď sa postavila proti morálnemu zlu a chránila si svoju dôstojnosť i čistotu aj za cenu obety vlastného života.
- marca 2018 – Cirkev oficiálne uznala mučeníctvo Božej služobníčky Anny Kolesárovej, čím sa otvorila priama cesta k jej blahorečeniu. Ako 7. marca 2018 informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, súhlas na vydanie dekrétu Kongregácie pre kauzy svätých potvrdzujúceho mučeníctvo dal Svätý Otec František pri osobnej audiencii prefekta kongregácie kardinála Angela Amata SDB v utorok 6. marca 2018. Božia služobníčka Anna Kolesárová bude vyhlásená za blahoslavenú dňa 1. septembra 2018 o 10.00 pri svätej omši v Košiciach na štadióne Lokomotívy Košice.
Ešte jeden príbeh. Rozhovor s absolventom: „Duchovný otec, pamätáte sa ešte na mňa?“ „Pravdaže si na teba pamätám. Kto by si na teba nepamätal, na večného študenta? Ale pozerám, že si nejako zoštíhlil, si vyšportovaný, žiadne mastné vlasy a ani nepáchneš za cigaretou.“ „Áno, školu som flákal. Bakalára som robil namiesto troch, štyri roky. Potom ma z magisterského štúdia vyhodili, teda ja som sa sám vyhodil, lebo som to opäť flákal. No potom som sa opäť prihlásil na Magistra. Prijali ma do Blavy. Školu som úspešne ukončil a mám dobrú prácu. Našiel som si dobré dievča, prestal som fajčiť a piť a začal som na sebe makať. Tiež Vám chcem povedať, že opravujem rodičovský byt a po rokoch som sa opäť vrátil do kostola a začal som sa modliť.“ „Super! Vidím, že si šťastný!“ Áno, to som a budem sa ženiť. Prosím, zosobášili by Ste nás? Tak veľmi Ste mi v živote pomohli…“
…Ale Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu…
Dnes, keď slávime Svätodušný pondelok, nám Apoštol Pavol odkazuje: „Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“ (Gal 5, 16-17)
Ďakujem Ti Anka, že nám ukazuješ, čo má zdobiť naše Slušné Slovensko: „Čistý charakter!“ Vďaka Ti, Anka!
Jozef Žvanda
Foto: Internet