Vo vianočnej oktáve vstupujeme do radosti, ktorú nám spôsobuje narodenie Božieho Syna, nášho Spasiteľa v Betleheme. Jeho narodenie je dôvodom skutočnej radosti, nakoľko jeho život prinesie mnohým národom svetlo, zmierenie, slobodu, spravodlivosť a pokoj. Spomeňme si len, aké svetlo vstúpilo pri Damasku do života Šaula. Európa a celý civilizovaný svet môže vďačiť za svoj rast arozvoj tomuto betlehemskému dieťaťu.
Vo vianočnej oktáve sme však aj svedkami utrpenia, plaču a bolesti. Aké utrpenie spôsobil zlomyseľný kráľ mnohým betlehemským rodinám, koľko plaču a bolesti? A tak radosť a smútok zároveň sa prelínajú týmito sviatočnými dňami. Akoby nám chceli povedať, že taký je aj náš život, radosť a bolesť. Oboje patrí k životu. Ak však ide o bolesť, koľko nezmyselnej bolesti si spôsobuje sám človek? Koľko nezmyselnej bolesti si spôsobuje sám človek, keď v túžbe po pohodlí, po bezproblémovom živote zabíja vlastné nenarodené deti? Takýto čin má niekoľko vážnych dôsledkov:
– zabíjanie nenarodených detí, úmyselné zabíjanie je vraždou
– zabíjaním nenarodených detí si zabíjame svoju budúcnosť
– zabíjaním nenarodených detí odmietame pomoc Božiu. Každé toto dieťa má v sebe množstvo darov, prostredníctvom ktorých nám Boh ponúka spôsob na riešenie našich problémov
– zabíjaním nenarodených detí si žena spôsobuje psychickú traumu, tzv. postabortívny syndróm. Mnohé ženy takýto syndróm bude prenasledovať počas celého ich života.
Nám je dnes potrebné ďakovať za narodenie Božieho dieťaťa v Betleheme. Je potrebné ďakovať za každé Božie dieťa, ktoré prichádza na tento svet.Zároveň je potrebné prosiť za narodenie každého dieťaťa. Je potrebné prosiť za múdrosť rodičov, za zodpovedne plánované rodičovstvo podľa kresťanských princípov. Je potrebné prosiť za matky v kríze, ktoré uvažujú o zabití svojho dieťaťa. My sme povinní pomôcť takýmto matkám modlitbou a činmi.
o. Jozef Žvanda