Skip to content Skip to footer

Hosť na KU: Titusa Zemana pochopí len ten, kto má úctu ku kňazskému povolaniu

Dňa 7. 11. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom – Odkaz blahoslaveného Titusa Zemana. Prednáška sa uskutočnila pri príležitosti nedávneho blahorečenia dona Titusa Zemana a hosťom o. Róberta Slotku bol Ing. ThLic. Jozef Luscoň, SDB.

Titusova cesta ku kňazskému povolaniu

Don Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a v tom istom roku bol aj pokrstený. Bol najstarším spomedzi desiatich detí, jeho otec bol kostolníkom a zaujímavosťou je, že v kostolnej veži počas výkonu svojho povolania aj zomrel. Titus bol živé dieťa, no vo vzťahu k Bohu sa vždy snažil o úprimnosť a serióznosť, a preto čo Bohu sľúbil, to aj dodržal. Keď ako desaťročný ochorel na akúsi záhadnú a nebezpečnú chorobu, uzavrel s Pannou Máriou dohovor: „Ak ma uzdravíš, budem už navždy tvojím synom a ty budeš mojou matkou.“ A tak sa Titus uzdravil po tom, ako dostal požehnanie od pútnikov smerujúcich do Šaštína.

Od momentu svojho uzdravenia začal Titus uvažovať nad tým, kde má vlastne Panna Mária dom, aby ju mohol nasledovať, keď sa už raz stal jej synom. V tom si uvedomil, že tým správnym miestom je Šaštín. A tak keď v roku 1924 saleziáni otvorili v Šaštíne internát pre chlapcov, Titus sa doň okamžite prihlásil. Avšak saleziáni sa zdráhali Titusa do inštitútu prijať kvôli nízkemu veku. Keď ho od pobytu v internáte odhovárali s tým, že je ešte malý a bude plakať za mamou, Titus odpovedal, že jeho matkou je Panna Mária Sedembolestná. Titusova rodina zase pochybovala, či na jeho štúdiá bude mať dostatok finančných prostriedkov, na čo Titus odpovedal, že ak by sa vraj našli peniaze na jeho pohreb a na kar, nájdu sa aj na školné. A tak 30. 8. 1927 nastúpil k saleziánom do Šaštína. Tu našiel rodinného ducha, k akému odjakživa prirodzene inklinoval, a nakoniec v roku 1931 nastúpil do noviciátu. Následne odišiel do Česka, kde vyučoval Slovenský jazyk, potom absolvoval štúdiá na Gregoriánskej univerzite v Ríme a v Turíne bol 23. 6. 1940 vysvätený za kňaza. Keď sa vrátil na Slovensko, predstavený ho požiadal, aby išiel študovať chémiu, nakoľko v Trnave potrebovali profesora chémie, a hoci chcel Titus pôvodne študovať telesnú výchovu, podvolil sa žiadosti predstaveného. Po skončení štúdia Titus odišiel do Trnavy, kde niekoľko rokov vyučoval chémiu.

Proti prúdu

Pre Titusa Zemana bolo charakteristické, že mal pevnú vôľu a spravidla si vyberal tú ťažšiu cestu. Keď jeho matka ochorela, Titus vo svojej úprimnosti prosil Boha: „Vezmi z môjho života toľko rokov, koľko uznáš za vhodné a pridaj ich mojej mame.“ Počas druhej svetovej vojny zase príležitostne pomáhal Židom. Jeho charakter sa však naplno prejavil až s nástupom komunistického režimu, ktorý ihneď vyústil do zrušenia cirkevného školstva. Keď komunistická vláda nariadila odstránenie krížov zo škôl, Titus spolu s dvomi pomocníkmi zo študentského prostredia zavesil kríže späť na svoje miesto. Odvtedy sa Titus stal objektom prenasledovania zo strany ŠTB. Ani Titusovi najbližší vždy pre jeho činy nemali pochopenie: matka mu napríklad vyčítala, že na seba púta pozornosť. Titus však odmietal ustúpiť zlu, pretože vedel,  ako diabol každý náš ústupok rád zneužíva na svoje účely. Nakoniec Titusa vyhodili z gymnázia v Trnave a stal sa kaplánom v Šenkviciach. Tu zase ukázal svoju odvahu, keď osobne vykonal exorcizmus nad posadnutou ženou, ktorej sa každý stránil.

A potom prišla tzv. Barbarská noc13. – 14. 4. 1950. Išlo o likvidáciu mužských rehoľných rádov, po ktorej sa mnohí saleziáni ocitli vo vojsku ako súčasť tzv. pomocných technických práporov, kde napriek svojmu vysokému vzdelaniu stavali priehrady, klčovali lesy a vykonávali iné manuálne práce. Bohoslovci zase prechádzali systematickým terorom, následkom ktorého malo byť vykorenenie ich kňazského povolania. Titus sa preto rozhodol, že je potrebné konať, a tak sa spojil s Ernestom Macákom, spolu s ktorým zorganizoval prevoz bohoslovcov cez rieku Moravu do Talianska, kde im malo byť umožnené dokončenie štúdia a vysvätenie za kňazov. Pri treťom prechode cez hranice však Titusa prichytili, no hoci ho ako vodcu výpravy čakal trest smrti, po krutej niekoľkomesačnej vyšetrovacej väzbe dostal trest odňatia slobody vo výške 25 rokov. Nakoniec si odsedel iba trinásť rokov, ktoré strávil hneď v niekoľkých väzniciach a nejaký čas pracoval aj v Jáchimovskej bani.

Titus mal až do konca života výčitky svedomia kvôli dvadsiatim bohoslovcom, ktorých zatkli počas tretieho pokusu o prechod cez hranice. Mal veľké problémy s hľadaním zamestnania, s výnimkou akej si nekalej pracovnej ponuky, ktorú dostal osobne  od Gustáva Husáka, a ktorú s hnevom odmietol. Nakoniec zomrel na následky neliečeného infarktu 8. 1. 1968.

Odkaz Titusa Zemana

Až keď exhumovali Titusovo telo, vyšla najavo skutočná krutosť mučenia, ktorú musel podstúpiť. Ale aj napriek krutému týraniu sa Titus nikdy nezačal Bohu rúhať, hoci práve o to jeho mučiteľom išlo  a nikdy sa nevzdal svojich zásad. Jedným z jeho odkazov pre  nás je teda snaha uchrániť si Božie kráľovstvo vo vnútri. Božie kráľovstvo je priestor, kde vládne Boh, kde je človek s Bohom priateľ a kde vládne pokoj a mier, – no diabol ho neznesie. Dôvodom, pre ktorý si Titus volil vždy tú ťažšiu cestu bola snaha o šírenie viery, pretože vedel, že je v hre večnosť a spása človeka. Ani Titusa Zemana, ani Zdenku Schelingovú nepochopí nikto, kto nemá úctu ku kňazskému povolaniu. Povolanie je ako Božia DNA, ktorú dostávame pri krste, a hoci sa súčasná spoločnosť snaží potlačiť fenomén kňazského povolania v človeku, odhodlanie Titusa Zemana bojovať za kňazstvo vypovedá o tom, akú vážnosť a dôležitosť má kňazstvo v očiach samotného Boha.

Pár slov o hosťovi

Otec Jozef Luscoň je členom rehole saleziánov už 29 rokov, v súčasnosti pôsobí vo Veľkom Bieli. Venuje sa problematike médií, príležitostne ho môžeme vidieť v televízií Lux alebo na rôznych mediálnych fórach.

Slavomíra Matlová