Skip to content Skip to footer

Sv. Jozef, človek spravodlivý alebo spravodlivosť, si naozaj spravodlivá?

V sobotu sme oslávili Boha za svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, o ktorom evanjelista Matúš píše, že to bol človek spravodlivý (Mt 1, 19). Ulpian, rímsky právnik z 3. storočia definuje spravodlivosť ako „dare cuique suum“, čo znamená „dať každému, čo mu patrí.“ V tejto súvislosti v Posolstve na pôstne obdobie roku 2010 pápež Benedikt XVI. poznamenal, že táto definícia nešpecifikuje, čo človeku v skutočnosti patrí.

Človek potrebuje materiálny pokrm a materiálne prostriedky, avšak potrebuje aj lásku, človek žije z lásky, a to tej, ktorú mu môže odovzdať iba Boh. A tak viac ako pokrm, potrebuje človek Boha. Ak dáme človeku všetko, ale nedáme mu Boha, potom konáme nespravodlivo. Sv. Augustín konštatuje, že ak je „spravodlivosť čnosť, ktorá každému dáva, čo mu patrí“, potom „aká je to ľudská spravodlivosť, ktorá samého človeka odníma od pravého Boha?“ (Boží štát, XIX, 21).
A tak Jozef , ženích Panna Márie sa právom nazýva spravodlivým, lebo dával Bohu Boha. Jozef totiž Božiemu Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý rástol pri jeho nohách už od prvého pozemského dychu vštepoval poslušnosťou a lásku voči Bohu,  svojmu Otcovi, tým, že sám bol poslušný, spravodlivý a miloval Boha.
„Pozemská spravodlivosť, si naozaj spravodlivá? Dávaš človeku naozaj všetko, čo mu patrí? Dávaš človeku Boha? Kiež by si spravodlivosť bola spravodlivá!“

o. Jozef Žvanda