Lk 12,39-48 „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.“
Zlodeji dokážu byť veľmi rafinovaní, dokážu geniálne oklamať človeka, len aby ho okradli o niečo hodnotné. A tak pre dosiahnutie svojho zámeru dokážu predstierať masku serióznosti, masku priateľstva, masku zbožnosti a mnohé iné masky. A toto všetko dokážu tak geniálne, že človek – hospodár nie vždy odhalí ich zámery.
Je na hospodárovi, aby dokázal triezvo zvažovať, aby si uvedomil, že o hodnotné veci môže ľahko prísť, a preto sa má mať na pozore, má byť ostražitý, má isté veci predpokladať a múdrym uvažovaním predchádzať prípadnému nebezpečenstvu.
Ježiš nám ponúka toto podobenstvo o zlodejovi a hospodárovi, aby sme sa v ňom našli. Kto je tým zlodejom? Pokušiteľ, ktorý nás chce ľstivým spôsobom obrať o to, čo je v nás hodnotné, čo máme hodnotné. Preto nás pozýva, aby sme si uvedomili, že materiálne veci možno ukradnúť ľahšie ako veci duchovné. Preto sa máme usilovať zbierať si poklady, ktoré moľ neničí a zlodej neukradne. Viac ako na materiálne veci máme teda klásť dôraz na veci duchovné, usilovať sa o svoj intelektuálny a duchovný rast. Naše nadobudnuté vedomosti sa nedajú len tak ľahko ukradnúť.
Predsa sa však máme mať na pozore, lebo zlodej je veľmi ľstivý a môže zaútočiť práve tam, kde si myslíme, že sme najsilnejší. Je na hospodárovi, aby si uvedomil, ktoré veci pre neho majú hodnotu a na tie má sústrediť svoj pohľad. Rovnako to platí aj o nás, máme si uvedomiť, ktoré hodnoty vlastníme a práve na tie si máme dať pozor, práve na tie môže zaútočiť zlodej. Nuž ktoré sú to tie hodnotné veci, ktoré vlastní mladý človek, o ktoré môže ľahko prísť? Určite je to zdravie. Určite je to čistota, nevinnosť, panenstvo, ktoré zlodejovi veľmi prekážajú. Určite je to úprimné priateľstvo a určite je to naša viera. Toto sú veľké dary, o ktoré nás bude chcieť zlodej pripraviť. Je tu už len otázka: Nakoľko sme si vedomí svojich darov a nakoľko si tieto dary chránime? Sme si vedomí, že o tieto dary možno ľahko prísť? Sme si vedomí, že niektoré dary sú nenávratné?
O. Jozef Žvanda