Skip to content Skip to footer

Sme pri Kristovi, napriek všetkému

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. (Jn 15, 26-16,4a.)

Aj my vydávame svedectvo o Bohu. Aj keď mnohým veciam v našom živote nerozumieme, aj keď často nerozumieme Bohu, aj keď sa zdá, že ho vôbec nepočujeme a máme pocit, že je od nás na státisícky kilometrov vzdialený, aj keď ho prosíme o pomoc a nám sa zdá, že už pridlho voláme a on neodpovedá, aj keď mnohí opúšťajú Boha a vlastne ani nevedia prečo alebo len preto, že aj iní tak robia, aj keď niekedy máme dojem, že tí, čo neveria v Boha, sa majú lepšie ako my, predsa napriek tomu všetkému veríme v Boha a veríme Bohu, tak zostávame pri Bohu, pri Kristovi, a takto svojou vierou vydávame o ňom svedectvo.

Pápež František napísal vo svojej prevej encyklike Lumen fidei – Svetlo viery o našej viere tieto slová. „Viera chápe, že slovo, skutočnosť zdanlivo nestála a prechodná, sa v prípade, keď ho vyslovuje verný Boh, stáva tým najistejším a najstálejším, čo môže existovať, teda tým, čo umožňuje kontinuitu nášho kráčania v čase. Viera prijíma toto Slovo ako pevnú skalu, na ktorej možno vybudovať pevné základy. Preto sa viera – v Biblii vyjadrovaná hebrejským slovom ʼemȗnah – stáva slovesom ʼamàn, ktoré vo svojom koreni znamená podopierať. Výraz ʼemȗnah môže znamenať tak vernosť Boha, ako aj vieru človeka. Veriaci človek prijíma svoju silu z toho, že sa zveruje do rúk verného Boha. Keď sa sv. Cyril Jeruzalemský zaoberá dvoma významami tohto slova – prítomnými aj vo výrazoch, zodpovedajúcich gréčtine (pistòs) a latinčine (fidelis) – vyzdvihuje dôstojnosť kresťana, ktorý prijíma to isté meno, aké má Boh: obidvoch nazýva „verní“. Sv. Augustín to vysvetľuje takto: „Veriaci človek je ten, ktorý verí v Boha, dávajúceho prisľúbenie; verný Boh je ten, ktorý dáva to, čo sľúbil človeku.“ (Lumen fidei 10)

Ak by viera všetko chápala, ak by viera všetkému rozumela, už by nebola vierou. My vydávame o Bohu svedectvo, lebo s ním zotrvávame , lebo mu veríme aj v šťastí aj v nešťastí, aj v zdraví aj v chorobe. Veríme nášmu Bohu, a preto od neho neutekáme.

Jozef Žvanda

Foto: Internet