Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím… Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť? (Iz 50, 4-9)
Tretia pieseň o Pánovom Služobníkovi nám dnes ponúka jeden paradox – silu slabosti. Sila slabosti, to je meno Pánovho služobníka, o ktorom nám píše prorok Izaiáš. Sila slabosti je silou, o ktorej sa zmieňuje aj Ježiš v jednom z Blahoslavenstiev v Reči na vrchu: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ (Mt 5, 5) Sila slabosti sa neprezentuje pokryteckým mlčaním, zatváraním očí, „pštrosou“ politikou a ani žiadnou diplomaciou a diplomatickými ťahmi, len aby bolo dobre, len aby bol pokoj. Sila slabosti nemá nič spoločné ani s „fackovacím panákom“. Sila slabosti nie je ovocím našich hriechov, našej povrchnosti, hlúposti, lenivosti či nudy. Áno, toto všetko rodí slabosť, avšak obratú o vnútornú silu.
Sila slabosti je uvedomenie si svojej hodnoty, ktorá pochádza z uvedomenia si Božej lásky, nekonečnej lásky, ktorou ma Boh miluje. Uvedomujem si svoju hodnotu, ale aj slabosť, uvedomujem si svoju veľkosť, ale aj biedu, ohraničenosť a obmedzenosť. Vo svojej slabosti však nerezignujem, ale všetkým výzvam života čelím tvárou v tvár, nerezignujem a robím všetko, čo je v mojich silách a spolieham sa aj na Božiu pomoc. Sila slabosti znamená, že používam len čestné prostriedky, že sa neopieram o podvod a klamstvo, že sa viem tešiť z víťazstva, ale viem prijať aj porážku. Sila slabosti znamená, že nepodľahnem pokušeniu kompromisov. Sila slabosti znamená, že si dokážem uznať aj svoju chybu, že sa hlúpo na druhých nevyhováram a že viem niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Sila slabosti znamená, že aj keď mi niekto veľmi ublíži a hrubo ma pošliape, že aj vtedy budem mať k tomuto človeku úctu, že sa nikdy neznížim k pomste, k odplácaniu či k hrubému správaniu a že vždy a v každej chvíli budem milovať. Sila slabosti napokon znamená, že napriek mojej bezmocnosti nikdy sa nevzdám, nerezignujem a že svoj život vložím do Božích rúk. Takto silou slabosti čelili hrubosti svätí a mučeníci, takto konal náš Pán, Pánov služobník. Pán napokon svojho služobníka obráni, lebo Pán stojí pri slabých, stojí na jeho strane a práve v najťažších chvíľach dá svojmu služobníkovi zakúsiť túto silu, silu slabosti. Pán obráni svojich služobníkov, napr. aj za cenu zhorenej katedrály, slávnej parížskej katredrály Notre Dame. Až keď Notre Dame začína horieť a až keď posledný plamienok dohorí, až vtedy sa svetu otvárajú oči, až vtedy sa svet začína zamýšľať nad sebou samým, nad svojimi pochybnými životnými hodnotami, nad svojim pomýleným smerovaním a spoznáva, že náhle mu čosi dôležité v živote chýba. Až keď zhorí symbol, až to pohýna ľudskými srdcami. Zmenia sa? Ak áno, tak na ako dlho?
No Pán aj tak bude vždy milovať slabých, a preto aj v budúcnosti bude konať originálne, možno aj za cenu straty iných symbolov len preto, aby človek objavil silu slabosti, aby si svet zamiloval slabých.
Jozef Žvanda
Foto: Internet