Naša Kaplnka sv. Alberta na Katolíckej univerzite v Ružomberku je opäť krásna, po rekonštrukcii je obnovená, dýcha belobou, čistotou a tichom. Je to premodlené miesto, ktoré priam vťahuje srdce prítomného človeka do posvätná, do modlitby a do ticha. Nemusíme tu nič vravieť, len v tichu sedieť či kľačať alebo stáť a dýchať tento priestor. A duša tu tichom povie viac, než by vyslovila kdesi inde tisícky slov. Naša kaplnka, tento posvätný priestor, nás tak dvíha a dodáva silu kráčať ďalej.
Túto skúsenosť môžeme preniesť na dnešné Božie slovo. V prvom čítaní počúvame o Dávidovom dramatickom úteku z Jeruzalema pred vlastným synom Absolónom. Dávid uteká a plače. Vie, že ho dobehli vlastné hriechy. Avšak aj v tomto položení si zachováva svoju rozvážnosť a dôstojnosť. Keď mu istý okoloidúci Semei z Benjamínovho kmeňa hrubo nadáva a doslova ho preklína, kráľ Dávid nereaguje na preklínanie preklínaním, nenechá sa vtiahnuť do „preklínacieho“ dialógu. Vraví: „Ak môj syn, ktorý vzišiel z mojich bedier, ohrozuje môj život, o koľko viac to môže tento Benjamínec.“ Dávid sa nenechá stiahnuť dole, naopak, svojou reakciou dvíha, dvíha svoje okolie, dvíha aj samého Semeia. Akoby chcel povedať Semeiovi, ale aj nám: „Nie toto nie je môj štýl, toto nie je štýl toho, kto dôveruje Bohu.“
Podobne aj v evanjeliovom príbehu Ježiš sa nenechá vtiahnuť do štýlu zúriaceho človeka, posadnutého zlým duchom. Mohol by reagovať rovnako krikom a argumentmi. Ježiš urobí krátky proces, z posadnutého človeka vyháňa zlého ducha, a tak ho vťahuje do dobra.
Je dobré, že máme túto našu kaplnku, kde môžeme čerpať. Keď sem vstúpime, zažívame tu osobnú stretnutie s Bohom, ktorý nás vťahuje do dobra, do Božieho dobra. Aj akékoľvek naše stretnutie, nech je už to stretnutie s tým alebo iným človekom, má nás vzájomne dvíhať k dobru, k Božiemu dobru. Ak sa necháme nachytať a aj nás to vtiahne do nadávok, kriku, hádky, či nedajbože preklínania, tak sme to zvládli? Platí v živote, že kto kričí posledný a kto kričí najhlučnejšie, tak kričí najviac? Naopak aj v napätých situáciách, podobných tým, ktoré zažili kráľ Dávid či v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš, ak v takýchto situáciách si zachováme pokoj, a tým sa usilujeme dvíhať z bahna človeka, potom konáme tak ako Boh, vťahujeme ho do Božieho dobra. Potom sme ako táto naša milá Kaplnka, ktorá nás vťahuje do dobra, do Božieho dobra.
Jozef Žvanda
Foto: Internet