Skip to content Skip to footer

Slovo z Kaplnky, Pondelok 08.03.2018 – Zjedol som múdrosť sveta…

Aj nám sa môže ľahko stáť, že si myslíme, že sme zjedli múdrosť sveta a nenecháme dopustiť na svoj názor. Stáva sa to nám mužom, že nedokážeme prijať iný pohľad a stále trváme na tom svojom len preto, lebo nám to hrdosť nedovolí. Stáva sa to aj ženám, nie pokorným a skromným, ale ženám, ktoré by chceli riadiť všetko, aj samotného Pána Boha. Muž takejto ženy je zväčša pod papučou a ona nad ním víťazoslávne svojim názorom vládne. Stáva sa to aj mladým ľuďom, keď nedokážu prijať radu alebo napomenutie svojich rodičov, učiteľov, vychovávateľov či kňazov.

Keď som nedávno vychádzal zo supermarketu, bol už piatkový veľmi chladný večer. Pri odpadkovom koši stáli tri mladé, chabo odeté, na prvý pohľad celkom sympatické tínedžerky. Čo ma zarazilo, bol ich strašný slovník. Nedalo mi to a snažil som sa ich jemne, naozaj jemne upozorniť, že to sa nepatrí. Vysmiali ma so slovami: „Nás nezmeníte!“ „Nuž nezmením ja, zmení vás život,“ pomyslel som si v duchu a hneď som za nich „dal“ krátku modlitbičku. Teda mladí ľudia nie vždy radi prijímajú názory starších s tým, že dnes je už iná doba, dnes sa už ináč žije a že rodičia sú staromódni a žijú „sto rokov za opicami.“ Stáva sa to aj nám kňazom, že nie vždy dáme dopustiť na svoj názor, stáva sa to aj politikom, jednoducho stáva sa to mnohým.

Nuž, stáva sa nám, že nedáme dopustiť na svoj názor a myslíme si, že sme zjedli múdrosť sveta a náš názor je ten najlepší.

Táto vec sa stala aj Námanovi, vojenskému veliteľovi sýrskeho vojska z dnešného prvého čítania. Náman nechcel dať na radu proroka Elizea vykúpať sa v rieke Jordán. Hrdému sýrskemu veliteľovi to nedovoľovala jeho hrdosť. No nakoniec privolil, dal na radu proroka a bol uzdravený. Už predtým Námanova žena dala na radu malého izraelského dievčatka. (2 Kr 5, 1-15)

Nuž Náman ozdravel, ozdravel, lebo dal na slová jednoduchých ľudí, na slová svojich sluhov či otrokov, ale dal aj na názor svojej manželky. Teraz je Náman zdravý, veľmi sa teší a chváli Boha Izraela.

Svätý Benedikt zakotvil do stanov rehole, ktorú založil aj jedno pravidlo: „Vypočuť aj toho najmenšieho.“ Často sa k nám prihovára Boh cez jednoduchých maličkých a nenápadných ľudí. Takto kedysi Boh zachránil Zuzanu, keď vložil múdre slová do úst mladého Daniela, aby obránil nevinnú ženu pred zákernosťou chlipných starcov. Takto sa Boh skrze Božiu Matku prihováral maličkým v Lurdoch či vo Fatime.

Dnešné Božie slovo nás vedie k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, či dokážeme prijať aj iný názor, či si príliš vo svojej hrdosti a naivite nezakladáme na svojich prízemných názoroch a minimálne “stovkou” sa rútime priamo do nebezpečenstva. Nuž dokážeme prijať aj iný názor alebo nie? Alebo dokážeme sa aspoň nad tým zamyslieť?

Jozef Žvanda

Foto: Internet