Sv. Ján Nepomucký (* 1345 Pomuk pri Plzni, + 20.03.1393 Praha), ktorého liturgickú spomienku dnes slávime, je mučeníkom spovedného tajomstva a patrónom spovedníkov.
Jeho bohabojný život ukončila smrť v rieke Vltava, kam ho stočeného v tvare kolesa z Karlovho mosta nechal hodiť kráľ Václav IV. Ten chcel násilím prinútiť kňaza Jána, aby prezradil spovedné tajomstvo a aby vyzradil, z akých hriechov sa spovedá jeho manželka. Zázračný výjav hviezd na rieke Vltava ukázal na miesto, kde sa nachádzalo mŕtve telo sv. kňaza Jána Nepomuckého. Aj preto je dnes tento svätec zobrazovaný s vencom piatich hviezd nad svojou hlavou. Okrem neho už iba Panna Mária je vyobrazovaná s vecnom hviezd. No Hviezdu morskú zdobí nie päť, ale dvanásť hviezd.
Sv. Ján Nepomucký je spájaný so sviatosťou zmierenia a spovedným tajomstvom. K tomu je potrebné dnes povedať pár slov.
- Sviatosť zmierenia je osobným stretnutím milosrdného Boha s kajúcim hriešnikom.
Keď kajúcnik vyznáva svoje hriechy, vtedy je v nebi väčšia radosť ako nad 99 spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. Vo sviatosti zmierenia sa nás osobne dotýka nebeský Otec a hovorí: „Veľmi po tebe túžim. Si môj. Nesmierne ťa milujem, túžim, aby sme vo večnosti zažívali spoločenstvo. Dnes ti odpúšťam tvoje hriechy a hneď aj na ne zabúdam. A tvoje minulé hriechy? Na tie si už vôbec nepamätám.
- Sviatosť zmierenia – darovať sebe najväčšie dobro.
Sviatosť zmierenia je príležitosťou k tomu, aby som sa zahľadel na svoj život a na seba samého. Aby som sa stretol aj so sebou samým. Je príležitosťou k tomu, aby som si sám sebe daroval dobro, aby som nanovo mal seba opäť rád. Úprimne a neegotisticky mám seba rád, ak túžim po večnom živote, ak túžim po spáse svojej duše. Túžba mať seba naozaj rád ma napokon vedie k tomu, aby som vstúpil do spovednice a aby som tam vyznal svoje hriechy. Ak budem mať rád sám seba, budem mať rád aj iných, aj svojich bratov a sestry. Ak budem túžiť po svojej spáse, budem túžiť aj po spáse svojich bratov a sestier.
- Sviatosť zmierenia – odpustiť sebe samému.
Vo sviatosti zmierenia, ak úprimne svoje hriechy vyznáme, ak prejavíme úprimnú ľútosť, v tej chvíli nám Boh naše hriechy odpúšťa a naše hriechy hneď aj zabúda. Ak ide o naše hriechy, tak Boh má v tomto krátku pamäť. Krátku pamäť však nemá človek. Aj keď mu milosrdný Boh už dávno odpustil, človek sám sebe nevie odpustiť, a toto je obrovská tragédia. Nevieme odpustiť sami sebe. Keď nám Boh vo sviatosti zmierenia odpúšťa naše hriechy, zároveň nás pozýva, aby sme si dokázali odpustiť aj sami sebe, aby sme si už nikdy nevyčítali, čo sa stalo, aby sme sa v sebe neustále nehrabali, ale aby sme zotreli zo svojich očí slzy a aby sme upreli svoj pohľad dopredu a dohora.
A tak Sviatosť zmierenia je obrovským darom odpustenia. Boh nám odpúšťa a pozýva nás, aby sme si dokázali odpustiť aj my sami sebe. Nech nám v tom z neba pomáha aj sv. Ján Nepomucký.
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda