Za mrazivého rána v sobotu 23. marca sa skupina priaznivcov UPaC Jána Vojtaššáka v Ružomberku vydala na tradičnú púť do susedného Poľska – presnejšie do miest Wadowice a Oswienčim. Pred ružomberským TESCOM sme nastúpili do pohodlného autobusu značky TOMY. Cesta prebiehala plynule a v maximálnej pohode. Pred príchodom do Wadowíc sme si premietli dokumentárny film o živote blahoslaveného Jána Pavla II. O. Jozef Žvanda nám tiež niekoľkými slovami priblížil životný príbeh tohto veľkého pápeža a pridal krátku charakteristiku mesta Wadowice. Okolo 9. hodiny dopoludnia nás už vítalo slnečné, ale mrazivé rodisko Jána Pavla II., kde sme zakrátko zaparkovali náš autobus a vydali sa smerom k Bazilike Obetovania Panny Márie. Po vstupe do chrámu sme sa pomodlili a zaspievali si pieseň Bárka. V susednej kaplnke Sv. Rodiny, kde je umiestnená krstiteľnica, v ktorej bol pokrstený aj budúci pápež, sme spoločne vyznali vieru v Boha a zotrvali sme v krátkej adorácii. Po návšteve Baziliky sme na čele s Ľubošom Bezegom, študentom histórie absolvovali prehliadku múzea Jána Pavla II., pričom zostal čas aj na zakúpenie suvenírov a nenapodobiteľných poľských krémešov. Niekoľko minút pred jedenástou sme sa vydali naspäť k autobusu, ktorý nás v priebehu 40 minút zaviezol do neďalekého Oswienčima. Počas cesty sme si na videu prezreli ďalší dokument, tentokrát o hrôzach II. svetovej vojny a neľudských krutostiach, ktoré sa vykonávali na väzňoch najznámejšieho nacistického koncentráku. Po príchode do Oswienčima sme dostali hodinovú prestávku na obed, ktorú sme využili na návštevu reštaurácie a miestnych obchodov. Krátko pred 13. hodinou sme vstúpili do areálu koncentračného tábora Auschwitz I. Naša poľská sprievodkyňa Katka, ktorá plynule hovorí po slovensky, nám pútavým spôsobom priblížila život v tábore a to nielen z pozície väzňov, ale aj dôstojníkov jednotiek SS. Mali sme možnosť prezrieť si niekoľko blokov táborových barakov, bilbordy s pôvodnými fotografiami a kresbami, vitríny s ľudskými vlasmi, odevami a topánkami, kuframi a ďalšími osobnými vecami uväznených. Použité plechovky od cyklónu a kyanidu, úzke väzenské cely a fotografie väzňov, spojené s návštevou asi jediného zachovaného krematória doplnili mozaiku neľudského nacistického besnenia a šliapania po ľudskej dôstojnosti. Pútavé a zároveň desivé príbehy, ktoré nám vyrozprávala naša sprievodkyňa, ešte viac upevňovalo nadmieru mrazivé počasie, ktoré bolo na túto dobu naozaj neobvyklé. Následne nato sme sa vydali na prehliadku druhej časti tábora Auschwitz II – Birkenau, ktorého zvyšky stoja na 180 hektároch niekdajšej poľskej dediny Brezinka. Po návšteve niekoľkých barakov a latrín určených pre ženské väzenkyne sme vyšli na vežu, odkiaľ bol priamy výhľad na plochu veľkej časti najväčšej „továrne na smrť“. Po návšteve koncentráku sme absolvovali svätú omšu v neďalekom kláštore sestier karmelitánok. Okolo 21. hodiny večer sme šťastlivo dorazili do Ružomberka. Púť, ktorú sme absolvovali týždeň pred Veľkou nocou, nám určite všetkým pomôže lepšie vnímať utrpenie nášho Pána Ježiša Krista a zároveň osláviť jeho zmŕtvychvstanie a lásku k všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich národnosť, rasu, či vierovyznanie.
HELENA PALAŤKOVÁ